(2.) ZMOS adresoval rezortu školstva zásadné pripomienky k aktuálnej NZ

Prenesený výkon musí financovať štát

ZMOS je presvedčený, že zabezpečovanie povinného predprimárneho vzdelávania obcami napĺňa všetky znaky preneseného výkonu štátnej správy, a teda jeho náklady by mal v plnom rozsahu znášať štát. Zaradenie niektorej činnosti obce do jej pôvodnej pôsobnosti alebo do rámca preneseného výkonu štátnej správy podľa presvedčenia ZMOS nezávisí, alebo by aspoň nemalo závisieť od ľubovoľného označenia v zákone, ale od charakteristiky danej činnosti. Zabezpečovanie povinného predprimárneho vzdelávania má podľa ZMOS spadať do rámca preneseného výkonu štátnej správy na základe súhrnu svojich nasledovných vlastností: a) všeobecná povinnosť všetkých zákonných zástupcov dieťaťa, ktoré dovŕši 5 rokov veku, b) každá obec, ktorá je zriaďovateľom materskej školy je povinná vytvoriť podmienky pre plnenie povinného predprimárneho vzdelávania, c) riaditelia materských škôl majú zabezpečiť vynútiteľnosť tejto povinnosti, d) o plnení alebo neplnení povinného predprimárneho vzdelávania rozhoduje riaditeľ materskej školy (v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta alebo obce) v prvom stupni (§5 ods. 14 zákona o správe a každá obec, ktorá je zriaďovateľom príslušnej materskej školy, v druhom stupni ako odvolací orgán (§ 6 ods. 25 zákona o správe) v rámci správneho konania, teda v mene štátu, e) doklad o plnení povinného predprimárneho vzdelávania sa bude vyžadovať pri zápise na povinnú školskú dochádzku v základnej škole od zákonných zástupcov detí mladších ako 6 rokov, čo možno chápať, že absolvovanie povinného predprimárneho vzdelávania je u týchto detí povinným predpokladom na prijatie do základnej školy v rámci skoršieho plnenia povinnej školskej dochádzky (§ 60 ods. 1 školského zákona), f) zákonom sa určuje taktiež miesto a spôsob plnenia povinného predprimárneho vzdelávania (§ 59a školského zákona). Tieto znaky v skutočnosti charakterizujú povinnú školskú dochádzku plnenú v základnej alebo strednej škole (§ 19 až 21 školského zákona). Materské školy, kde sa má plniť povinné predprimárne vzdelávanie sú založené na princípe dobrovoľnosti. Sú v správe obcí ako ich zriaďovateľov. Zabezpečovanie povinnej školskej dochádzky je vecou štátnej správy, prípadne jej preneseného výkonu. Pôvodné znenie návrhu novely, teda pred zmenami v rámci druhého čítania, pokladalo povinné predprimárne vzdelávanie podľa dôvodovej správy k bodom 1, 5 za súčasť plnenia povinnej školskej dochádzky. Vytváranie podmienok pre povinnú školskú dochádzku je podľa dôvodovej správy k bodu 5 povinnosťou štátu, ktorú tento v zmysle čl. 71 ústavy preniesol na obec. V rámci prerokúvania návrhu novely v parlamente bolo žiaľ zmenené inštitucionálne zabezpečenie povinného predprimárneho vzdelávania tak, že sa nebude vykonávať v základných školách, ale v materských školách. Nezmenil sa však jeho charakter, ani jeho „povinnosť“ príznačná pre výkon štátnej správy.

Zásah do samosprávnych funkcií

„Novela v rámci prijatia pozmeňujúcich návrhov poslancov Národnej rady SR vytvorila ďalší, podľa nás protiústavný prvok tým, že v ustanovení § 28 ods. 5 školského zákona zasahuje do samosprávnych kompetencií miest a obcí formou zjednotenia výšky mesačného príspevku zákonného zástupcu na čiastočnú úhradu výdavkov za pobyt dieťaťa v materskej škole. Toto ustanovenie je v rozpore so stanoviskom Generálnej prokuratúry SR ako aj stanoviskom Ombudsmanky SR a aj s princípmi financovania materských škôl zriadených mestami a obcami,“ pripomína expert ZMOS na školstvo a Zdenko Krajčír ďalej uvádza: „Tým, že toto zjednotenie výšky príspevku sa určuje len materským školám v zriaďovateľskej pôsobnosti miest a obcí a nie aj súkromným a cirkevným materským školám, ktoré sú taktiež financované z verejných zdrojov (§ 6 ods. 12 zákona o správe), teda z výnosu daní fyzických osôb, vzniká nerovnaké postavenie zriaďovateľov materských škôl, čo je v rozpore s ustanovením § 3 písm. p) školského zákona, ktorým školský zákon ustanovil princíp rovnoprávnosti postavenia škôl a školských zariadení bez rozdielu zriaďovateľa. Novela mení a dopĺňa v čl. III. zákon o správe, ktorý už pred novelou v § 2 ods. 1 písm. b) zakotvuje, že štátnu správu v školstve na úseku škôl a školských zariadeniach vykonáva aj obec. Novelou bolo do § 6 ods. 3 zákona o správe doplnené písm. b), podľa ktorého obec vytvára podmienky na plnenie povinného predprimárneho vzdelávania v materských školách, ktorých je zriaďovateľom, pričom ich zriaďovanie je (§ 6 ods. 2) jej pôvodnou kompetenciou. Novela ukladá obci pri zabezpečovaní povinného predprimárneho vzdelávania viacero administratívnych rozhodovacích úloh (§ 5 ods. 14, 15, 16, § 6 ods. 25 zákona o správe) pri plnení ktorých sa postupuje podľa správneho poriadku. Novela ani iný predpis negarantujú obci úhradu nákladov na zabezpečenie povinného predprimárneho vzdelávania, teda preneseného výkonu štátnej správy. ZMOS zastáva názor, že predmetný zákon je v rozpore s čl. 9 ods. 2 a 7 Európskej charty miestnej samosprávy, keďže týmto zákonom sa samospráve ukladá plnenie úloh, ktoré doteraz nemala, a to bez finančných prostriedkov na úhradu všetkých nákladov, ktoré jej pri plnení týchto úloh vzniknú.“

Dobudovanie 20 000 miest do septembra

Ak má samospráva eliminovať negatívne dopady na výchovu a vzdelávanie detí mladších ako 5 rokov, musí samospráva do 1. septembra 2021 dobudovať cca 20 tisíc miest (predkladatelia uvádzajú potrebu len cca 8 tisíc). Ak v súčasnosti vykazujeme cca 12 502 nevybavených žiadostí o umiestnenie detí do MŠ (analytický materiál Inštitútu vzdelávacej politiky MŠVVaŠ SR; október 2019) a má k tomu pribudnúť ešte cca 8 tisíc päťročných detí, ktoré si doteraz umiestnenie do MŠ neuplatňovali, tak vychádza 2,5-krát vyšší počet potrebných kapacít ako uvádzali tvorcovia novely. Predkladatelia uvádzali, že prijatie novely predpokladá prijatie cca 813 zamestnancov. V pôvodnom návrhu predkladatelia chceli zvýšené náklady na činnosť MŠ kompenzovať dotáciou 80 % sumy životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa, čo bolo 80 % zo sumy 81,66 eur, teda 65,328 eur mesačne alebo 784 eur ročne. Finančné krytie, najmä v oblasti mzdových výdavkov označilo ako nedostatočné aj MF SR vo svojom stanovisku č. MF/012073/2019-411 z 24. 4. 2019 MF SR. V tom istom stanovisku ministerstvo financií vyčíta predkladateľom, že kvantifikácia dopadov neobsahovala finančné dopady na rozpočty miest a obcí a žiadalo predkladateľov kvantifikáciu doplniť. Bohužiaľ, nestalo sa tak, ale predkladatelia pozmeňujúcim návrhom z 25. júna 2019 paradoxne znížili pôvodnú výšku 80 % na 43,75 %, pričom dotácia, ktorá má vlastne nahrádzať poplatky od zákonných zástupcov, je účelovo viazaná len na úhradu časti nákladov spojených s výchovou a vzdelávaním a prevádzkou materskej školy.

Ďalšia zásadná pripomienka sa týka siete škôl a jasnej zodpovednosti

ZMOS navrhuje aj zmenu vo vzťahu k sieti škôl a školských zariadení. Ministerstvo môže rozhodnúť o vyradení školy alebo školského zariadenia zo siete aj bez návrhu, ak budú zistené skutočnosti upravené v zákone, alebo boli zistené zmeny hodné zreteľa podľa ustanovenia konkrétneho paragrafu, prípadne, ak v určenom termíne škola alebo školské zariadenie nezačne svoju činnosť alebo na základe kontrolných zistení.

Podľa združenia je ministerstvo ústredný orgán štátnej správy v školstve, na čele ktorého stojí minister - politická funkcia. V záujme predchádzaniu možného politického zneužívania je potrebné, aby kompetenciu vyraďovania školy alebo školského zariadenia, mohol vykonávať len na základe konkrétnych kritérií.