Zmrzlinu v rôznych podobách si počas letných mesiacov doprajeme takmer všetci – či už sú to nanuky, mrazené dezerty alebo klasická zmrzlina podávaná v kornútku.
Tieto mrazené pochúťky sa balia do rôznych typov obalov a občas sa stáva, že ich vyhodíme do nesprávneho koša. Aby sa týmto triediacim omylom predchádzalo, OZV ENVI - PAK pravidelne vzdeláva ľudí a učí ich, ako jednotlivé druhy obalov správne vytriediť.
Ako informuje OZV ENVI - PAK, iba vytriedený odpad, môže byť recyklovaný a neskončí ako záťaž na skládke. Aj väčšina letných mrazených pochúťok je balená v obaloch, ktoré treba správne vytriediť, preto spoločnosť pravidelne vzdeláva verejnosť aj cestou konkrétnych ukážok samotných obalov.
Pomôžu označenia na obaloch
V lete si doprajeme mrazené osvieženia viac ako inokedy, a preto logicky rastie aj množstvo odpadu z týchto výrobkov. Nanuky, zmrzliny či rôzne mrazené dezerty sú balené do rôznych typov obalov: od plastových cez papierové až po také, ktoré sa skladajú z kombinácie viacerých materiálov. Je dôležité naučiť sa tieto obaly správne rozlišovať. „Spotrebiteľom preto odporúčame, aby si pozorne pozreli recyklačné symboly, ak sú na obale uvedené, a pri triedení sa nimi riadili,“ vysvetlila Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie OZV ENVI - PAK s tým, že určite netreba zabúdať aj na základné pravidlo triedenia: „Všetko, čo sa z obalu dá oddeliť, treba oddeliť a vytriediť samostatne. Navyše, obaly od nanukov či zmrzlinových dezertov – rôzne tégliky či plastové nádobky netreba umývať, stačí ich zbaviť zvyškov. Inak by sme zbytočne plytvali vodou, keďže pri samotnej recyklácii dochádza k čisteniu materiálov,“ dodala Kretter. Mnohí ľudia ešte stále zahadzujú paličku z nanuku do zmesového kontajnera. „Aj palička, na ktorej je nanuk, môže mať pozitívnejší koniec svojej cesty, ako na skládke. Určite je lepšie, ak ju vyhodíme do bioodpadu,“ doplnila.
Pravidlá triedenia sa môžu v obciach a mestách líšiť
OZV ENVI - PAK zároveň pripomína, že pravidlá triedenia sa môžu naprieč samosprávami mierne líšiť. „Vo viacerých mestách a obciach sa plasty, nápojové kartóny aj kovové obaly triedia spoločne do žltých nádob. To nám značne zjednodušuje rozhodnutie, do ktorého kontajnera obal vyhodiť,“ vysvetlila Katarína Kretter. „Sú však aj samosprávy, v ktorých sa tieto obaly triedia samostatne, preto je vždy potrebné sa riadiť pravidlami obce, kde sa nachádzame,“ dodala.
Zmrzlina k nám prišla z Číny
Zmrzlina má dlhú a pestrú históriu, ktorá siaha až do obdobia okolo 200 rokov pred naším letopočtom. Prvé zmienky o zmrzline pochádzajú z Číny, kde sa ryžová zmes s mliekom a snehom podávala ako delikatesa. V starovekom Ríme sa cisári osviežovali ľadom zmiešaným s ovocnými šťavami a medom. Počas stredoveku sa zmrzlina rozšírila do Európy, pričom priekopníkmi v jej výrobe boli Taliani. Vďaka nim sa zmrzlina dostala v 19. storočí aj na naše územie a stala sa obľúbeným letným osviežením.
Najobľúbenejšia je čokoládová
Na Slovensku (podľa posledných údajov z roku 2022) zje každý jeden z nás ročne 2,6 kg zmrzliny. Podľa prieskumu agentúry Go4Insight si počas leta dopraje zmrzlinu až 94 % Slovákov a Sloveniek. Milovníkov zmrzliny, ktorí si ju doprajú niekoľkokrát do týždňa, je dokonca až 40 %. Dominujú klasické príchute: čokoládová, vanilková a citrónová. Najobľúbenejšie sú na Slovensku rôzne druhy nanukov, ale nezaostáva ani klasická „kopčeková“ zmrzlina.
Nielen zvláštne príchute, ale aj cintorín zmrzlín
Najväčšími konzumentmi zmrzliny sú Američania. Ročne jej v priemere zjedia až 22 litrov. Za nimi nasledujú obyvatelia Nového Zélandu a Austrálie. V Európe sú prekvapujúco rekordmanmi Švédi a Dáni. V týchto severských krajinách je priemerná spotreba 15 litrov na osobu. Naopak, Turkom zmrzlina veľmi nechutí, aj keď okolo nej robia pre turistov najväčšiu show. A medzi zmrzlinových extrémistov patria Japonci, ktorí vyrábajú šialené príchute. Ochutnali by ste zmrzlinu s chuťou zeleniny, chobotnice, ustríc, rýb a dokonca surového konského mäsa? Dokonca v americkom Vermonte existuje aj cintorín, ktorý je venovaný už nedostupným príchutiam. Firma Ben & Jerry’s tu vybudovala miesto, kde si môžete zaspomínať na príchute, ktoré sa postupne vytratili z predaja. A čo sa nanukov týka, tak napríklad taký nanuk vznikol úplnou náhodou v roku 1921. Nanuky sa ale začali vyrábať až o 15 rokov neskôr a za ich objaviteľa sa považuje Američan Frank Epperson, ktorý v roku 1905 ako jedenásťročný drevenou paličkou zmiešal v pohári sódu s vodou. Avšak zabudol pohár vonku a ten do rána zamrzol. A nanuk bol na svete.
