Ilustračná snímka.
Združenie miest a obcí Slovenska uplatnilo 7 zásadných pripomienok k poslaneckej novele školského zákona. Vzhľadom na zásadné nedostatky žiada stiahnutie tohto návrhu.
Novela už po dvoch rokoch
Združenie miest a obcí Slovenska žiada stiahnutie predmetného návrhu zákona skupiny poslancov NR SR a predloženie vládneho návrhu zákona. ZMOS nemôže súhlasiť, aby po dvoch rokoch od schválenia zákona č. 209/2019 Z. z. s poznaním závažných legislatívnych nedostatkov až teraz a dokonca nie vládnym návrhom, ale návrhom skupiny poslancov, prišla navrhovaná legislatívna iniciatíva, ktorá okrem toho, že zavádza absolútne nesystémové prvky do školského zákona, hrubo zasahuje do samosprávnych kompetencií miestnej územnej samosprávy. „Žiadame, aby sa problém povinného predprimárneho vzdelávania riešil komplexne, po absolvovaní odbornej diskusie a vládnym návrhom zákona, ktorý bude tak závažnú systémovú zmenu v systéme výchovy a vzdelávania riešiť v súlade s kompetenciami a možnosťami štátu a v súlade s kompetenciami a možnosťami samosprávy,“ hovorí Zdenko Krajčír, expert ZMOS na školstvo.
Chýbajú finančné dopady na samosprávy
Združenie miest a obcí Slovenska žiada predkladateľov dopracovať doložku vplyvov v časti dopadov na rozpočty miest a obcí na tento a nasledujúce tri roky a uviesť zdroj na vykrytie nákladov.
Zdenko Krajčír v tejto súvislosti konštatuje: „Navrhovaným zákonom sa ukladajú samospráve nové povinnosti a úlohy a to bez krytia nákladov spojených s plnením týchto úloh. Predkladatelia v doložke vplyvov tvrdia, že novela nemá vplyv na verejné rozpočty, teda predpokladajú, že nové úlohy bude samospráva plniť bez nároku na finančné prostriedky. Ak naozaj navrhovaná zmena nemá vplyv na verejné rozpočty, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, služby pre občana a dokonca ani na rodinu, tak potom takýto zákon nepotrebujeme a žiadame návrh stiahnuť z legislatívneho konania.“
Žiadame systémovú zmenu
Združenie miest a obcí Slovenska žiada povinné predprimárne vzdelávanie legislatívne upraviť tak, aby obdobne ako povinná školská dochádzka, bolo zaradené do systému preneseného výkonu štátnej správy v školstve.
Podľa ZMOS zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania napĺňa všetky znaky posunutia začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky zo šesť rokov veku dieťaťa na 5 rokov veku dieťaťa. Povinné predprimárne vzdelávanie je zavedené celoplošne pre všetkých zákonných zástupcov päťročných detí, sú zavedené kontrolné a vynucovacie nástroje. Jednoznačne je to teda úloha štátu, ktorú štát prenáša na samosprávu a mal by náklady spojené s touto úlohou samospráve hradiť. Legislatívne je to však riešené tak, že zriaďovanie a zrušovanie materských škôl je stále samosprávna kompetencia miest a obcí a štát zasahuje do tejto kompetencie nie objednávkou služby zabezpečenia povinného predprimárneho vzdelávania, ale imperatívom zabezpečiť plnenie povinného predprimárneho vzdelávania z vlastných príjmov samosprávy. „V návrhu zákona sa dokonca navrhuje, že štát prostredníctvom orgánov miestnej štátnej správy v školstve bude mať kompetenciu určovať materskú školu, ktorá bude musieť prijať dieťa na plnenie povinného predprimárneho vzdelávania bez ohľadu, či dieťa má trvalý pobyt v obci, ktorá si materskú školu zriadila, alebo nie! A to je jednoducho neprípustné,“ zdôrazňuje Zdenko Krajčír.
Autor: (Michal Kaliňák, ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS)
