Nedeľa 18.04.2021
Dnes má meniny 
Valér
°C
26.01.2021 04:10

ZMOS spracoval analýzu k posudkovej činnosti


Ilustračná snímka.


Združenie miest a obcí Slovenska spracovalo ďalšiu analýzu. Aktuálna sa týka posudkovej lekárskej a sociálnej činnosti v podmienkach miest a obcí. Dokument reaguje na dlhodobé problémy, ktoré spôsobujú nejednotnosť a roztrieštenosť tejto agendy.


Okrem legislatívnej stránky a aplikačnej praxe je jeho výpovedná hodnota potvrdená prognózou vývoja populácie a tlaku na rozsah a kvalitu sociálnych služieb poskytovaných samosprávou pre svojich občanov.

Posudková činnosť reaguje na osudy ľudí

ZMOS mal niekoľko dôvodov, ktoré ho viedli k tomu, aby sa tejto téme venoval spracovaní analýzy. Jedným z nich je aj skutočnosť, že doposiaľ existuje viacero druhov posudkových činností, lekárska posudková činnosti pre potreby sociálnej poisťovne ale a tiež posudková činnosť pre potreby samosprávy, reaguje na potreby svojich občanov. Tak sme svedkami nedostatkov vo vzťahu k invalidným dôchodcom vo vzťahu k nárokom a kompenzáciám zdravotného poistenia a okrem toho, deficit cítia aj samosprávy, ktoré sú poskytovateľmi na posudky viazaných sociálnych služieb.

Odborníci diskutujú o potrebe zjednotenia lekárskej posudkovej služby. Samospráva musí na potreby svojich občanov reagovať bezodkladne a odborne. Poskytovanie sociálnej služby samosprávami je špecifické, ide o priamy kontakt s občanom a aj o každodennosť bežného života. Financovanie sociálnych služieb je zabezpečené z verejných zdrojov a v konečnom dôsledku ide na strane samospráv aj o efektívne využívanie týchto finančných zdrojov.

Čísla hovoria jasnou rečou

Súčasťou analýzy bol aj reprezentatívny prieskum Združenia miest a obcí Slovenska, ktorý bol realizovaný počas minuloročného leta na vzorke 493 respondentov, ktorými boli štatutárni predstavitelia miest a obcí.

Z prieskumu vtedy okrem iného vyplynulo, že až 37,8 % z nich ju vykonáva ako originálnu kompetenciu, teda vo svojej réžii. Ďalších 22,7 % ju nevykonáva samostatne, ani ju je nezabezpečuje prostredníctvom spoločného obecného úradu. Ten na daný účel využíva 21,8 % samospráv. V prípade 2,2 % samospráv je posudková činnosť vykonávaná v rámci spoločného obecného úradu, ktorého zriaďovateľom je práve dotknutá samospráva. Zvyšných 15,5 % respondentov sa k danej otázke nevedelo vyjadriť. Prieskum ukázal, že 22,7 % samospráv posudkovú činnosť nevykonáva. A aké uvádzajú dôvody? Najčastejšie obce uvádzali, že obec nemá personálne kapacity, ktoré by sa tejto problematike venovali, čo uviedlo 52,3 % opýtaných. Pre 47,7 % z nich bol dôvodom nízky rozpočet samosprávy. Celkovo 18,9 % samospráv uviedlo, že konajú, keď sa na nich občan obráti, a v takomto prípade žiadajú o pomoc susednú samosprávu. Podľa 18 % opýtaných, občania sa na nich s takouto požiadavkou neobracajú. Ďalším dôvodom nevykonávania posudkovej činnosti je fakt, že obec o to nepožiada zastupiteľstvo. Tento dôvod uviedlo 1,8 % respondentov. Iný dôvod uviedlo 2,7 % a nevedelo odpovedať 4,5 % opýtaných. ZMOS okrem toho zisťoval aj dôvody spolupráce v rámci spoločnej úradovne. ZMOS zisťoval dôvody tohto rozhodnutia. Pre 54,2 % respondentov bol tento dôvod spolupráce vo výrazne nižších nákladoch, aby to to robili samostatne. Pre ďalších, presnejšie 51,4 % respondentov bol dôvodom fakt, že samostatne majú nedostatočné personálne zabezpečenie pre oblasť zdravotnej/lekárskej a sociálnej posudkovej činnosti. Ide o absenciu posudkového lekára alebo sociálneho pracovníka. Celkovo 10,3 % uviedlo, že v rámci spoločného obecného úradu zamedzili nátlaku zo strany obyvateľov samosprávy, ktorému by sme boli pri posudzovaní nárokov občanov boli vystavení. Odbúranie klientelizmu a korupcie v rámci spoločného obecného úradu pri zdravotnej/lekárskej a sociálnej posudkovej činnosti bol dôvod zabezpečovať ju v rámci spoločnej úradovne pre 10,3 % opýtaných. Iný dôvod uviedlo 3,7 % a zvyšných 5,6 % respondentov sa nevedelo vyjadriť.

Všeobecný úvod s konkrétnymi odporúčaniami a vzormi

Spracovaná analytická štúdia ponúka historický a právny kontext posudkovej činnosti. Čitatelia sa tiež môžu oboznámiť s  najcennejšími skúsenosťami z aplikačnej praxe samospráv, na ktorú nadväzujú hlavné zistenia analýzy. Významnou časťou je metodická príručka, spracovaná v podobe otázok a odpovedí

ZMOS vníma oblasť sociálnych služieb priamo vykonávaných alebo zabezpečovaných samosprávou, či už regionálnou alebo lokálnou, ako jednu z najdôležitejších kompetencií v oblasti sociálnej pomoci. Dlhodobo poukazuje na systémové problémy, s ktorými sú pri aplikácii legislatívy v oblasti sociálnych služieb mestá a obce dennodenne konfrontované. Najproblematickejšou časťou sociálnych služieb sa javí najmä ich financovanie, možno práve z dôvodu, že nedostatok a zlé prerozdeľovanie zdrojov je okamžite vnímané najmä ich poskytovateľmi a najľahšie prezentovateľné verejnosti. Absencia finančných prostriedkov sa takmer vždy odráža v obmedzení či neposkytovaní sociálnej služby.

Z pohľadu ZMOS by kategorizovanie kompetencií, dotýkajúcich sa jednotlivých oblastí života, podľa veľkosti obce, počtu jej obyvateľov, mohlo vniesť do celého systému prehľadnosť a obohatiť ho o jednoznačný systémový prvok. Ak by sa do systému sociálnych služieb tento prvok dostal, išlo by o jasný ukazovateľ na prerozdeľovanie finančných prostriedkov, viazaných na sociálne služby, zo strany štátu a vyriešil by sa inak v praxi dlhodobo neriešený a neriešiteľný problém, ktorý majú obce s počtom do 500 či menej obyvateľov. Tieto nikdy reálne nedisponovali dostatočnými materiálnymi, ale ani personálnymi zdrojmi, ktoré by vedeli vo svojich rozpočtoch viazať na oblasť výkonu či zabezpečenia sociálnych služieb. Politickú, ale najmä legislatívnu podporu by tak mohli získali centrá zdieľaných služieb, zriadené viacerými obcami za účelom zabezpečenia viacerých samosprávnych kompetencií. Materiálne, finančné ale aj personálne zdroje – prostriedky by v konečnom dôsledku prišli bližšie k občanovi, lebo ako prax potvrdzuje, miestna územná samospráva je občanovi najbližšie a vie reagovať na potreby obyvateľov, žijúcich na určitom území. Štát by sa mal prostredníctvom svojich rezortov, ktorých kompetencie presahujú do oblasti sociálnych služieb, teda rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny, ale aj rezortu zdravotníctva, sústrediť na konkrétne aktivity, metodickú pomoc a podporu, zabezpečenie dostatočných zdrojov pre sociálne služby, vrátane PČ.

Súčasťou spracovaného dokumentu sú vzory a odporúčania pre čo najlepšie zvládnutie realizácie posudkovej činnosti v jednotlivých veľkostných kategóriách, kde tím expertov kládol dôraz na personálny výkon agendy, individuálny prístup k občanovi obmedzené finančné možnosti obcí a štruktúru obyvateľstva.

Združenie miest a obcí Slovenska analýzu spracovalo v projekte Podpora kvality sociálneho dialógu vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Ľudské zdroje. Publikácia je verejne prístupná v Knižnici na web stránke ZMOS.

Autor: (Michal Kaliňák, ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS)


komentáre
SHOW ALL
podobné
10.07.2020
ZMOS robí prieskum zameraný na posudkovú činnosť
Združenie miest a obcí Slovenska realizuje ďalší prieskum. Aktuálny sa prioritne sústredí na posudkovú činnosť. Výkon zdravotných (lekárskych) a sociálnych posudkových činností je neoddeliteľnou súčasťou originálnej kompetencie sociálnych služieb, ktorá samosprávam prináleží od januára 2009.
viac
12.11.2020
Sociálne služby musia reagovať na demografický vývoj aj odkázanosť ľudí
Združenie miest a obcí Slovenska pozná výsledky prieskumu, v ktorom sa mestá a obce vyjadrili k otázkam týkajúcich sa výkonu posudkovej činnosti. Ich postoje potvrdili, že posudková činnosť je etablovaná originálna kompetencia v rukách samosprávy.
viac
22.01.2021
ZMOS sa v prieskumoch zameria na urbanizmus a taxislužby
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) aj v tomto roku pokračuje v prieskumoch. Aktuálne sa zameral na urbanizmus a taxislužby. Informoval o tom Michal Kaliňák, riaditeľ Kancelárie ZMOS.
viac
15.03.2021
ZMOS žiada upresniť prístup k deinštitucionalizácii posudkovej činnosti
Združenie miest a obcí Slovenska adresovalo rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny zásadnú pripomienku k Národnej stratégii deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a služieb náhradnej starostlivosti. Podľa ZMOS je potrebné vnímať reálne možnosti a nevyhnutné potreby samospráv.
viac
top články
24 hodín
7 dní
30 dní
partneri
anketa
Mal by sa zakázať vstup utečencov do Európy?
Áno, môžu medzi nimi byť teroristi.
77.65 %
Nie som si istý/istá, ale nemali by sme ich do SR pustiť.
2.65 %
Nie, sú to ľudia, ktorí utekajú pred hrôzami vojny a potrebujú pomoc.
19.69 %