Žiť na dlh a bez vízie je nezodpovedné, chýba aktuálna stratégia riadenia dlhu

Strategické riadenie dlhu má na Slovensku na starosti Ministerstvo financií (MF) SR, operatívne riadenie je presunuté na Agentúru pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) a Štátnu pokladnicu (ŠP). Profesionálne nastavený systém riadenia dlhu je hlavným kľúčom k zabezpečeniu dlhodobej platobnej schopnosti krajiny. Štátna agentúra pre riadenie dlhu spravovala ku koncu roka 2023 verejný dlh na úrovni takmer 66,5 miliardy eur. Hotovostné náklady na správu štátneho dlhu v roku 2023 boli na úrovni 1,1 miliardy eur a od roku 2021 sa takmer zdvojnásobili. Podľa národných kontrolórov inštitúcie, ktoré riadia štátny dlh, musia zlepšiť informovanosť o svojej činnosti, a to nielen smerom k odbornej, ale aj laickej verejnosti.

Napriek viacerým udalostiam, ktoré mali výrazný vplyv na verejné financie, ako bola pandémia spôsobená ochorením Covid-19, vojna na Ukrajine či energetická kríza, sa systém dlhu a likvidity riadil podľa stratégie z roku 2014. Platnosť tohto strategického dokumentu sa formálne predlžovala, a tak nereflektoval na dynamicky sa meniacu situáciu. „Nie je správne, že v takej vážnej oblasti, ako je riadenie štátneho dlhu, ktorý sa týka každého občana našej krajiny, fungujú zodpovedné inštitúcie bez jasnej vízie, ako zladiť príjmy a výdavky, ako nastaviť investície, využívať nové nástroje na manažovanie dlhu, či ako rozhýbať hospodársky rast. Doplatí na to každý z nás, hlavne nižšie a stredné vrstvy obyvateľov. Budúcnosť pre mladú generáciu bez zmeny riadenia krajiny je výrazne negatívna,“ zdôraznil šéf národnej autority pre oblasť externej kontroly Ľubomír Andrassy.

Kontrolóri upozorňujú aj na chýbajúci verejný odpočet činnosti a stratégie. Do roku 2014 bol odpočet súčasťou výročnej správy ARDAL-u, následne bol do roku 2017 súčasťou správy o činnosti ARDAL-u, no za nasledujúce obdobia komplexný každoročný odpočet nebol zverejňovaný. Pripravovaná bola len sumarizácia v angličtine určená primárne pre investorov a niekoľko strán textu v Súhrnnej výročnej správe SR. Agentúra odpočet stratégie pripravovala, no nezverejňovala ho, keďže spracovaný dokument obsahoval aj interné citlivé obchodné informácie. Predseda národných kontrolórov v tejto súvislosti upozornil, že na marcovom zasadnutí zástupcov viac ako stovky finančných, akademických a kontrolných inštitúcií z celého sveta v Ženeve pod hlavičkou OSN sa účastníci zhodli na potrebe posilnenia transparentného vykazovania dlhov. Najvyšší kontrolný úrad preto odporúča ministerstvu financií zabezpečiť vypracovanie novej modernej strednodobej stratégie riadenia štátneho dlhu. ARDAL by mal zároveň v súčinnosti s rezortom financií vypracovávať a zverejniť každoročný odpočet stratégie riadenia štátneho dlhu. Tieto materiály by mali byť predložené aj príslušnému parlamentnému výboru pre financie a rozpočet.

Veľkosť a medziročný rast verejného dlhu je determinovaný predovšetkým deficitným hospodárením štátnej a verejnej správy, pričom na vykrytie každoročného deficitu sa vytvára nový dlh. Ďalšou významnou časťou nového dlhu sú splátky starého dlhu. Zjednodušene povedané, dlh je súčet predchádzajúcich deficitov, upravený (zvýšený) o úrokové náklady držania takéhoto dlhu. Dlh nakupujú a vlastnia spravidla domáci veritelia (rezidenti), ako aj zahraniční (nerezidenti), ich pomer bol v rokoch 2018 až 2024 cca 50:50. Domáce bankové domy držia dlhopisy spravidla do splatnosti, ale nerezidenti nakupujú slovenské dlhopisy na ďalšie obchodovanie. Národná banka Slovenska má vo vlastníctve necelú tretinu štátneho dlhu. Dlhodobé deficitné hospodárenie krajiny a riziká vo fiškálnej politike vlády, odzrkadľujúce sa v horšom medzinárodnom ratingu, vytvárajú priestor na vyššiu rizikovú prirážku slovenských dlhopisov, a tým aj vyššie náklady na financovanie dlhu.

Dlh slovenskej verejnej správy v roku 2024 už prekročil 59 % HDP, čo je viac ako 77 miliárd eur. Znamená to, že na každého občana – seniora či batoľa – pripadá dlh vo výške viac ako 14-tisíc eur. Riadenie verejného dlhu bude v roku 2025 stáť o 380 miliónov eur viac ako v predchádzajúcom roku a zaťaží štátny rozpočet sumou približne 1,65 miliardy eur. „Vývoj nákladov na riadenie dlhu nie je vôbec pozitívny, pretože o dva roky by sa ročné náklady na jeho správu mohli šplhať až na úroveň necelých dve a pol miliardy eur,“ upozorňuje šéf slovenských kontrolórov. Pripomína, že Európska komisia každý rok vydáva monitorovaciu správu o udržateľnosti dlhu v členských štátoch. Podiel dlhu nad 60 % HDP (čo predstavuje Maastrichtské kritérium) je v prípade Slovenska považovaný za rizikový, keďže sa v súčasnosti premieta do najhoršieho ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti v EÚ. „Slovensko vychádza z dlhodobého hľadiska najhoršie z celej európskej 27-mičky, a to aj pre výrazné starnutie populácie a s tým spojený negatívny demografický vývoj, štedrý a finančne dlhodobo neudržateľný dôchodkový systém či nízky hospodársky rast a regionálny rozvoj. Sme toho názoru, že je najvyšší čas predložiť reálnu cestovnú mapu, ktorá pomôže našej krajine vymaniť sa z nebezpečnej dlhovej špirály a aj vďaka konsolidačným opatreniam sa začne Slovensko správať ako dobrý hospodár, ktorý prerozdeľuje verejné zdroje efektívne a s dôrazom na ich rozvojový potenciál,“ zdôraznil Ľ. Andrassy.