Infografika - Politika sucha a proces pripravenosti v 10 krokoch. Zdroj: (WMO a GWP).
Slovensko nie je pripravené na riešenie sucha natoľko, aby dokázalo eliminovať hrozby pre životné prostredie i celú spoločnosť. Chýba systém indikátorov na sledovanie situácie a komplexné riešenie v podobe ucelenej stratégie.
Najvyšší kontrolný úrad SR sa pri výkonnostnej kontrole zameral na roky 2018 až 2020 a zistil, že samotný manažment sucha nie je koordinovaný orgánom so silným mandátom od vlády. Hrozí tak, že štát nenaplní všetky ciele, ku ktorým sa prihlásil v rámci celosvetovej Agendy 2030, programe trvalo udržateľného rozvoja spoločnosti. „Na základe výkonnostného auditu sme dospeli k názoru, že je nevyhnutné zmeniť prístup od krízového riadenia dôsledkov sucha k aktívnemu riadeniu príčin vzniku sucha. K takémuto prístupu nabádajú slovenské inštitúcie aj európske autority a minimálne na strane rezortu životného prostredia je dnes vidieť pozitívny obrat. Na základe medzinárodných skúseností je však dôležité posilniť kompetencie envirorezortu ako kľúčového hráča pre prierezové riešenie výziev prichádzajúcich so suchom a minister musí mať silnú podporu vlády i samotného premiéra“ konštatuje podpredseda slovenských kontrolórov Ľubomír Andrassy.
Sucho ako celosvetový prírodný fenomén sa na rozdiel od iných prírodných katastrof vyvíja pomaly a dlhodobo. V roku 2050 by podľa Svetovej meteorologickej organizácie mohlo mať problém s prístupom k pitnej vode viac ako päť miliárd ľudí. Za ostatných 20 rokov sa počet suchých dní zvýšil takmer o tretinu. Okrem prirodzených príčin vzniku sucha, ako sú procesy v atmosfére, sú to predovšetkým dôsledky zásahov človeka do krajiny. Slovensko postihlo niekoľko období sucha. Spôsob hospodárenia s pôdou od 50. rokov minulého storočia, odvodňovanie poľnohospodárskej pôdy, likvidácia medzí a remízok, pestovanie monokultúr, odlesňovanie ako aj masívna výstavba a betónovanie veľkých plôch, sú len časťou problémov, ktorým je potrebné venovať pozornosť. Dopady sucha sa môžu prejaviť už v blízkej budúcnosti aj na Slovensku, nedostatkom vody a neúrodou.
Národná autorita pre oblasť externej kontroly preverovala, ako sa slovenská vláda postavila k jednej z najväčších výziev 21. storočia. Kontrolóri sa prioritne zamerali na nastavenie a implementáciu národnej stratégie v tejto oblasti, ale aj na zabezpečenie financovania opatrení a riadenie politiky manažmentu sucha. Najpozitívnejšou zmenou za ostatné dva roky je skutočnosť, že zodpovedné štátne inštitúcie začali modelovať akčné plány zamerané na príčiny a nie už len na dopady sucha.
Dáta o historickom výskyte sucha sa nevyhodnocovali
Kontrola NKÚ ukázala, že Slovensko v súčasnosti nemá vypracovanú stratégiu manažmentu sucha, i keď rezort životného prostredia považoval viaceré dokumenty pre oblasť sucha za strategické. Problematika sucha v nich však nie je riešená komplexne a systémovo. Sucho bolo po prvý raz označené za významný vodohospodársky problém vo Vodnom pláne Slovenska na roky 2021 až 2027. Podľa „Metodickej príručky pre prípravu plánov manažmentu sucha“ by sa mala vytvoriť politika pre problematiku sucha založená na riadení rizík, a tiež stratégia na jej realizáciu. Strategický dokument by mal byť pripravený ako rámcový dokument obsahujúci hlavné zásady politiky pre problematiku sucha spolu so všeobecným plánom na jej realizáciu, vrátane všetkých potrebných krokov na vypracovanie plánu manažmentu sucha.
Základom pre hodnotenie sucha a prijímanie adekvátnych opatrení je vyhodnotenie významných období sucha, ktoré sa vyskytli v minulosti. Ako však NKÚ zistil, rezort životného prostredia napriek tomu, že mal k dispozícii množstvo dát, nespracovával ich a nevyhodnocoval komplexne historický výskyt sucha, kvôli čomu absentuje aj vyhodnotenie rizika sucha. Taktiež neboli identifikované oblasti s potenciálnym ohrozením výskytu sucha, čo je zase významným predpokladom pre nastavenie účinných opatrení na jeho zvládanie. Rovnako nebol stanovený kompletný a jednotný systém indikátorov sucha vytvorený kombináciou všetkých typov sucha (meteorologické, hydrologické, poľnohospodárske, sociálno-ekonomické). Zber a vyhodnocovanie údajov je dôležitý aj z hľadiska budovania systému včasného varovania, ktorý bol na Slovensku zavedený len čiastočne. Konkrétnym výstupom vyhodnotenia historického výskytu sucha je identifikácia oblastí s najväčším potenciálnym rizikom výskytu sucha, ktorý je jedným z hlavných podkladov pre návrh a prioritizáciu opatrení na zmiernenie účinkov sucha.
Problematiku sucha musí riadiť silný hráč
To, že rezort životného prostredia nevyhodnocoval naakumulované dáta, prispelo k tomu, že opatrenia prijaté na zvládanie sucha, ako napríklad podpora realizácie obnovy biodiverzity a ekosystémov, vodozádržné opatrenia, obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy spôsobom minimalizujúcim pôdnu eróziu a zhutnenie pôd, smerovali do celého územia Slovenska a nie do oblastí, ktoré sú suchom najviac ohrozené. Ministerstvo nevyhodnocovalo prijaté opatrenia z hľadiska ich dopadu na sucho a nemalo ani prehľad o ich financovaní.
Vzhľadom na zistené najvyššia kontrolná inštitúcia odporúča, aby politiku manažmentu sucha koordinoval orgán štátu so silným mandátom vlády, ktorým má byť rezort životného prostredia. V prípade uprednostňovania vlastných sektorových zámerov zainteresovaných subjektov budú prijímané opatrenia len neefektívnym vynakladaním finančných prostriedkov na presadzovanie lokálnych záujmov. „Z hľadiska kompetenčného aj reálneho výkonu jednotlivých aktivít má ministerstvo životného prostredia zatiaľ len slabé ukotvenie v legislatíve. Aby mohlo problematiku sucha riešiť komplexne a prierezovo, odporúčame, aby došlo k úprave legislatívy. Je potrebné, aby rezort vystupoval ako kľúčový hráč a odporúčania, ktoré v tejto oblasti vydá, aby boli pre partnerov záväzné, brané vážne. V tejto zásadnej téme by z pohľadu klimatických zmien mala agenda riešenia sucha získať jasnú podporu až z pozície predsedu vlády,“ zdôrazňuje podpredseda Ľ. Andrassy s tým, že to, ako sa vysporiadame so samotnými akčnými plánmi, sa ukáže až cez úpravu legislatívy.
