Sucho neobchádza ani Slovensko. Ministerstvo životného prostredia má preto pripravené konkrétne opatrenia ako zmierňovať jeho dopady.
Dôsledky zmeny klímy sa prejavujú predovšetkým extrémnymi výkyvmi počasia, či už sú to povodne, prívalové dažde, ale aj obrovské horúčavy a extrémne suchá. Náklady na škody spôsobené suchom sa v Európe za posledných 30 rokov odhadujú na 100 miliárd eur.
„Z dôvodu dlhodobo nízkych úhrnov zrážok a nadpriemerne vysokého výparu sa sucho najmä na východnom Slovensku rozširovalo už počas zimy a následne aj počas marca a apríla 2019. Najhoršia situácia bola v druhej polovici apríla, kedy sme podľa monitoringu meteorologického sucha zaznamenali extrémne sucho na približne polovici územia Slovenska,“ povedal klimatológ SHMÚ Pavol Faško.
Ministerstvo životného prostredia má jasný plán, ako čeliť dôsledkom sucha a nedostatku vody. Obsahuje konkrétne preventívne, ale aj krízové a operatívne opatrenia. Zameriava sa na oblasť vodného hospodárstva, cez opatrenia v sídelnej krajine, poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve, až po výskum a vzdelávanie.
„Pod mojím vedením sa mi minulý rok podarilo spojiť odborníkov z rôznych oblastí a prijať historicky prvý prierezový vládny dokument s názvom H2Odnota je voda. Ide o akčný plán na riešenie dôsledkov sucha a nedostatku vody, ktorý sa zameriava najmä na zelené opatrenia, ako zadržať vodu v krajine,“ povedal štátny tajomník ministerstva životného prostredia Norbert Kurilla.
Medzi konkrétne opatrenia patrí obnova mokradí, brehových porastov, obnova poškodených ekosystémov či výsadba remízok. V mestách a obciach sa zelené opatrenia zameriavajú na zadržiavanie dažďovej vody formou zberných jazierok alebo sudov, dažďových záhrad, vegetačných stien alebo striech. Financovanie jednotlivých opatrení bude realizované predovšetkým prostredníctvom eurofondov.
Aktuálne prebieha výzva z Operačného programu Kvalita životného prostredia zameraná na vodozádržné opatrenia v mestách a obciach s celkovou alokáciou 17 miliónov eur. Výzvu ministerstvo pripravovalo v úzkej spolupráci s mimovládnymi organizáciami, ako aj so samosprávami, ktoré majú praktické skúsenosti s realizáciou vodozádržných opatrení
Do výzvy sa môžu zapojiť mestá, obce, aj neziskové organizácie. Finančne sú podporované projekty budovania dažďových záhrad, zberných jazierok, umelo vytvorených mokradí, vegetačných striech a vegetačných stien, zberných systémov na zadržanie zrážkovej vody, náhrada nepriepustných povrchov za plnevegetačné a polovegetačné zatrávňovacie tvárnice.
„Samotná výzva je vyhlásená formou otvorenej výzvy, čo znamená, že žiadatelia môžu priebežne predkladať svoje žiadosti. Aktuálne prijímame žiadosti v rámci 6. hodnotiaceho kola. Celkovo bolo zatiaľ predložených 100 žiadostí, ktoré sú aktuálne v rôznom stave posudzovania. Schválených bolo doteraz 11 žiadostí v sume 1 754 937 eur,“ uviedol generálny riaditeľ sekcie environmentálnych programov a projektov Matej Ovčiarka. „Keďže záujem o výzvu je veľký, uvažujeme o navýšení alokácie, aby sme tak mohli podporiť viac vodozádržných projektov v mestách a obciach,“ dodal.
