Investičný dlh vodárenských spoločností dosahuje miliardy eur. Dve desaťročia od schválenia transformácie vodárenstva na Slovensku ako kľúčovej kritickej infraštruktúry zo strany štátu na samosprávy sa ukazuje, že existuje stále veľké množstvo obcí bez verejného vodovodu a kanalizácie.
A to aj napriek tomu, že všetky obce sú akcionármi vodárenských spoločností. Kontroly Najvyššieho kontrolného úradu SR v 9 vodárenských spoločnostiach odhalili viaceré riziká, ktoré môžu viesť k privatizácii častí alebo celých vodárenských spoločností. Za problém úrad považuje aj nízku mieru transparentnosti, nedodržiavanie princípov súťaže cez verejné obstarávanie a prístupu k informáciám a nedostatočnú kontrolu a dozor štátnych orgánov, čo sťažuje ich verejnú kontrolu.
Mnohé nedostatky vyplývajú z nejednoznačnej legislatívy, ale aj z jej rôznej interpretácie manažmentom spoločností i akcionárov či štátnych orgánov dozoru. Aj preto kontrolóri odporúčajú prehodnotiť kompetencie ministerstiev a ústredných orgánov štátnej správy vo vzťahu k vodárenským spoločnostiam, aby sa jasne oddelili povinnosti obce ako akcionára a orgánu verejnej správy a aby sa agenda netrieštila medzi rôzne úrady. Taktiež je dôležité vytvoriť účinnejší systém kontroly vodárenských spoločností či zmeniť spôsob regulácie cien za dodávku a distribúciu pitnej vody a odvádzanie odpadových vôd.
Voda je strategickou surovinou potrebnou pre existenciu človeka a všetkého živého. Na Slovensku ju chráni Ústava SR, ktorá zaručuje, že podzemné vody a vodné toky sú v jej vlastníctve a majú byť využívané v prospech všetkých občanov aj nasledujúcich generácií. „Keďže voda je nevyhnutnou podmienkou života a zdravia, ústavné právo na ochranu zdravia možno interpretovať aj tak, že v sebe obsahuje nárok občanov na zdravotne nezávadnú pitnú vodu. Vodárenské spoločnosti a ich akcionári však nie sú schopní zabezpečiť takéto ústavné právo v plnej miere bez výrazného zásahu štátu v oblasti rozvoja infraštruktúry, ale aj kontroly a dozoru nad ich činnosťou,“ uviedol podpredseda národných kontrolórov Ľubomír Andrassy.
Kontroly NKÚ zamerané na vodárenské spoločnosti sa uskutočnili v roku 2019 v dvoch a následne v roku 2021 v ďalších siedmich vybraných vodárenských spoločnostiach (zoznam nižšie). Ich cieľom bolo poukázať na problémy a riziká vyplývajúce z nedostatočnej a nejednoznačnej legislatívy. Zároveň posúdiť spôsob ich hospodárenia, vrátane nakladania s majetkom pri zabezpečení verejného záujmu, a to pitnej vody pre obyvateľov a odvádzania a čistenia odpadových vôd.
V rozvoji vodovodov a kanalizácií sú veľké regionálne rozdiely
Úroveň zásobovania pitnou vodou z verejných vodovodov bola v roku 2019 na Slovensku vo výške 89,55 %, čo predstavuje oproti roku 2005 nárast o 4,2 %. Vodou z vodovodov je u nás aktuálne zásobovaných 2 416 obcí, čo je 83,6 % z celkového počtu obcí. Veľkou výzvou zostáva 477 obcí, ktoré sú ešte stále bez verejného vodovodu. Oveľa vážnejšia situácia je v súčasnosti s napojením obyvateľov na verejnú kanalizáciu. V roku 2019 dosiahol ich počet 3,77 mil., čo sú viac ako dve tretiny z celkového počtu obyvateľov Slovenska, pričom v porovnaní s rokom 2005 došlo k nárastu o 12,4 %. Avšak spomedzi 2 890 obcí malo v roku 2019 vybudovanú kanalizačnú sieť len 1 136 obcí, čo je niečo viac ako tretina (39,31 %).
V rozvoji verejnej vodovodnej a kanalizačnej siete pretrvávajú výrazné regionálne rozdiely. Najpriaznivejšia situácia je v Bratislavskom kraji, najhoršia v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom. „Napriek nárastu pripojených obyvateľov na verejnú kanalizáciu, úroveň odkanalizovania naďalej zaostáva za rozvojom vodovodnej siete a potrebami životného prostredia. Naráža na problém modernizácie, rozširovania existujúcej vodárenskej infraštruktúry, s ktorým súvisí enormne vysoký investičný dlh, ktorého zníženie nemajú možnosť samosprávy vyriešiť bez pomoci štátu,“ zdôraznil Ľ. Andrassy. Podpora rozširovania vodovodov a kanalizácií je jedným zo strategických cieľov z hľadiska udržateľného a zdravého fungovania spoločnosti. Plán obnovy a udržateľnosti ako ani priority pre nové programové obdobie 2021-2027 však s finančnými prostriedkami na ich obnovu a rozvoj nepočítajú.
Najvypuklejším problémom kontrolovaných vodární je napriek ich investičným aktivitám vysoký investičný dlh. Aj keď dochádza ku každoročnej obnove vodárenských sietí, kontrolóri ku koncu roku 2020 odhadli výšku investičného dlhu na obnovu kritických sietí na viac ako 3,84 miliardy eur, na čo využívajú len vlastné finančné prostriedky. Vzhľadom na to, že úlohou vodárenských spoločností je aj zabezpečenie rozvoja sietí, čiže budovanie nových verejných vodovodov a kanalizácií, budú podľa NKÚ v najbližších troch rokoch na ich rozvoj potrebovať viac než 816 miliónov eur. Celkovo tak odhad investičného dlhu na obnovu ako aj rozvoj kontrolovanej vzorky vodárenských spoločností predstavuje viac než 4,66 miliardy eur. Nízku mieru investícií do vodárenskej infraštruktúry potvrdzujú aj dáta, z ktorých vyplýva, že Slovensko investuje na obyvateľa menej ako väčšina krajín Európy. Kým priemer je 81,50 eur na obyvateľa, na Slovensku je to len 50 eur (graf). NKÚ odporúča Vláde SR podporiť zníženie investičného dlhu zavedením nového dotačného systému na podporu financovania obnovy vodovodov a kanalizácií.
Na vysoký investičný dlh vodárenstva sa snaží reflektovať schválený vládny návrh zákona z dielne envirorezortu. Vlastník verejného vodovodu a kanalizácie je povinný vytvárať finančnú rezervu vo výške ročných odpisov. NKÚ však upozorňuje na to, že táto rezerva nezohľadňuje prípady, keď sú súčasti sietí už úplne odpísané alebo prípady, keď boli obstarané do majetku vodárenských spoločností za 1 euro. Kontrolný úrad zároveň upozornil, že schválená novela zákona so sebou prináša aj ďalšie riziko v podobe masívneho zadlžovania vodárenských spoločností, ak spolu s tým nedôjde k zmene regulácie cien. Tá sa schvaľuje na 5 rokov a zosúladenie novely zákona s reguláciou si vyžaduje spoluprácu troch ministerstiev – životného prostredia, hospodárstva a vnútra. „Predstavitelia týchto rezortov by mali myslieť na to, že s možnou vysokou mierou zadlženosti vodárenských spoločností hrozí riziko privatizácie a jej možné negatívne dôsledky na napĺňanie ústavného práva občanov, čiže prístupu k cenovo dostupnej pitnej vode,“ dodáva podpredseda slovenských kontrolórov Ľ. Andrassy. Mnohé obce a mestá sa poučili z nepriaznivých dôsledkov odovzdania správy vodární a kanalizácií nadnárodným súkromným spoločnostiam, čoho následkom bol len nárast cien, bez adekvátnej starostlivosti o infraštruktúru, čo by mohlo viesť až k ohrozeniu zdravia obyvateľstva.
Národná autorita pre externú kontrolu upozorňuje aj na nedostatočný dozor orgánov štátu vo vzťahu k vodárenským spoločnostiam. V niektorých prípadoch bol zistený aj neúčinný systém vnútornej kontroly. Viaceré zistené nedostatky indikujú absenciu účinnej kontroly vodárenských spoločností, ktoré sú súčasťou kritickej infraštruktúry, zo strany štátu. Významným rizikom je napríklad personálna poddimenzovanosť orgánov dohľadu envirorezortu či miestnej štátnej správy, nedostatočná odbornosť orgánov vykonávajúcich dozor či slabé finančné a technické zabezpečenie kontroly.
