Zmeny v Kohéznej politike EÚ vyvolávajú nádeje aj obavy európskych samospráv

Zmeny zverejnila komisia 1. apríla 2025, tesne pred 165. plenárnym zasadnutím Európskeho výboru regiónov, ktoré sa konalo 2. – 3. apríla 2025 v Bruseli. Tu nové priority predstavil zástupcom európskych samospráv Raffaele Fitto, podpredseda Európskej komisie pre kohéziu a reformy.

Ako uviedol eurokomisár Raffaele Fitto, úpravy strategických priorít vo svojich programoch jednotlivé štáty nemusia robiť povinne. Je to skôr priestor pre ich dobrovoľné rozhodnutie, ktoré by malo byť výsledkom dohody všetkých zúčastnených aktérov na kohéznej politike. Motiváciou k takýmto krokom má byť zjednodušená administrácia, možné prefinancovanie oprávnených výdavkov až do výšky 100%, či predĺženie oprávneného obdobia na čerpanie výdavkov až do konca roku 2030, ak členský štát na nové priority presunie aspoň 30% svojej alokácie.

Nové priority Európskej komisie odrážajú najnaliehavejšie výzvy EÚ a zahŕňajú zlepšenie konkurencieschopnosti, obrany, bezpečnosti a podpory EÚ pre východné pohraničné regióny, ako aj cenovo dostupné bývanie, odolnosť voči vode a energetickú transformáciu.  

Európska komisia konkrétne navrhuje:

- posilniť konkurencieschopnosť Európy a preklenúť inovačnú priepasť tým, že sa veľkým podnikom ponúkne podpora z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v kritických oblastiach, ako je obrana, strategické technológie a dekarbonizácia;

- podporiť obranný priemysel a východné pohraničné regióny tým, že sa krajinám EÚ ďalej umožní využívať súčasné finančné prostriedky z Kohézneho fondu na budovanie odolnej infraštruktúry na uľahčenie vojenskej mobility. Podporia sa ním aj výrobné kapacity malých a veľkých podnikov v sektore obrany vo všetkých regiónoch EÚ;

- zvýšiť ponuku cenovo dostupného bývania tým, že sa krajinám EÚ pomôže riešiť nedostatok investícií do bývania, a to zdvojnásobením objemu finančných prostriedkov v rámci politiky súdržnosti určených na cenovo dostupné bývanie;

- zvýšiť odolnosť voči vode nabádaním krajín EÚ, aby viac investovali do odolnosti voči vode, a to aj do digitalizácie vodohospodárskej infraštruktúry a znižovania vplyvu sucha a dezertifikácie;

- podporovať energetickú transformáciu podporou energetických prepojení (pozemné a podmorské káble, ktoré spájajú elektrické sústavy susedných krajín) a zriadením nabíjacej infraštruktúry.

Predstavenie nových priorít, ktoré komisia požaduje zohľadniť v strategickom nastavení politiky súdržnosti v rámci prebiehajúceho programového obdobia a na ktoré je nastavený aj súčasný viacročný finančný rámec, vyvolalo na pôde Európskeho výboru regiónov živú diskusiu. Viacerí členovia výboru akčnosť komisie uvítali, poukázali však na množstvo rizík, ktoré sú s takýmito zmenami spojené. Dôsledne odkomunikovať a schváliť zmeny v operačných programoch na národnej úrovni do dvoch mesiacov od nadobudnutia účinnosti novej legislatívy EÚ je šibeničný termín.

Celé sa to deje v roku, kedy sa čerpanie v rámci aktuálneho programového obdobia ešte len rozbieha. Môže to viesť k nepresným odhadom dostupných alokácií u jednotlivých priorít, ktorým hrozí nevyčerpanie. Múdrejší by sme boli o pár rokov. Celá reforma a novo nastavené strategické priority ohrozujú viacúrovňové riadenie eurofondov a vytvárajú veľké riziko centralizácie rozhodovacích procesov. Sama prapodstata politiky súdržnosti, ktorou je vyrovnávanie regionálnych rozdielov, sa podľa viacerých členov výboru zatriasla a bude veľkou výzvou nájsť také nastavenie priorít, aby sa zohľadnili návrhy komisie a zároveň, aby sa zaostávajúce regióny neocitli na vedľajšej koľaji. 

Eurokomisár Raffaele Fitto sa predstavené obavy snažil v debate zmierniť. Podľa neho sa financie z kohéznej politiky nebudú môcť použiť na nákup zbraní, iba na investície do obranného priemyslu. „Zaväzujem sa zachovať základné princípy politiky súdržnosti, ktorými sú partnerstvo, viacúrovňové riadenie a územný prístup," dodal Raffaele Fitto. 

Predstavené zmeny otvoria aj súčasné nastavenie schválených priorít a vyčlenených alokácií na ne v SR. Akékoľvek zmeny budú prerokované a schvaľované na pôde Monitorovacieho výboru pre Program Slovensko 2021 – 2027 ešte skôr, ako sa oficiálne predložia na schválenie v Bruseli. Možnosť predĺžiť pokrivkávajúce čerpanie eurofondov o jeden rok ako aj získanie 100% krytia výdavkov bez potreby spolufinancovania z národných zdrojov a rozpočtov žiadateľov môžu viesť k snahe výrazne zasiahnuť do súčasného nastavenia čerpania a danú príležitosť využiť.

Zmena nasmerovania 30 % z vyčlenenej obálky na programové obdobie ale nie je malou zmenou. A môže sa dotknúť aj pripravovaných projektov, do ktorých žiadatelia vrátane samospráv už zainvestovali značné zdroje, či už na prípravu projektových dokumentácií, majetkové vysporiadanie územia a pod. Osobitne môžu takéto zmeny viesť k negatívnej odozve u integrovaných územných investícií (IÚI), kde všetci aktéri v území vložili množstvo energie do prípravy integrovaných územných stratégií a následne do dosiahnutia dohody v území o využití zdrojov.

IÚI sú výnimočným prvkom, ktorý posilňuje nezávislosť samospráv, umožňuje riešiť konkrétne problémy daného územia a znižuje riziko nehospodárneho vynakladania zdrojov na prípravu projektov, ktoré nakoniec ostávajú iba „v šuflíku“. Čaká nás náročné obdobie, počas ktorého bude potrebné čo najcitlivejšie prerokovať nové návrhy komisie a zabezpečiť, aby negatívne dopady na rozbehnutý proces prípravy IÚI bol v našej krajine minimálny.