Na Slovensku je zadlžená viac ako polovica z takmer tritisíc samospráv

Zadlženosť samospráv v ostatných rokoch stúpa. Výška hrubého dlhu miest a obcí dosahuje viac ako 1,5 mld. eur. Samosprávy si najviac požičiavajú na výstavbu bytov a financovanie opráv komunikácií, verejných budov či modernizáciu športovísk. Podľa zistení Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) však majú najmä malé obce problém financovať prenesený výkon štátnej správy, teda tie činnosti, ktoré vykonávajú v mene štátu. Je to nielen v dôsledku narastajúcich povinností, ktoré prenáša nová legislatíva na obce, ale i pre nedostatočné krytie ich oprávnených nákladov zo štátneho rozpočtu.

Kontrolóri identifikovali významné nedostatky v účtovníctve preverovaných obcí, ktoré okrem iného vykazovali nesprávne údaje najmä v oblasti dlhov a záväzkov, či v systéme vnútornej kontroly. Prípad z obce Dolná Lehota v objeme 812 tisíc odstúpili kontrolóri polícii. Správou o hospodárení a zadlženosti samospráv sa na svojom štvrtkovom zasadnutí zaoberal aj Výbor NR SR pre financie a rozpočet v prítomnosti podpredsedu NKÚ Ľubomíra Andrassyho. Národná autorita pre externú kontrolu zdôrazňuje nutnosť pokračovania reformy verejnej správy s cieľom zefektívniť fungovanie samospráv a zefektívniť nakladanie s verejným majetkom i financiami.

Hospodárenie samosprávy je dôležitou súčasťou verejných financií. NKÚ sa pravidelne zameriava na dodržiavanie princípov fiškálnej politiky pri hospodárení miest a obcí. V priebehu minulého roku kontrolóri navštívili 28 obcí a zamerali sa na správnosť i spoľahlivosť vykazovania návratných zdrojov financovania, na schopnosť samospráv splácať záväzky. Uplatňovanie pravidiel fiškálnej politiky samosprávy ako celku v období rokov 2017 – 2019 preverovali kontrolóri aj na rezorte financií (MF SR).

Zadlženosť samospráv každý rok rastie

Na Slovensku je zadlžená viac ako polovica z takmer tritisíc samospráv. Nedostatok zdrojov na financovanie investícií vykrývali v najväčšej miere úvermi zo ŠFRB na výstavbu obecných nájomných bytov (cca 50 %), ďalších 43 % predstavovali bankové úvery. V roku 2019 bol hrubý nekonsolidovaný dlh obcí 1,49 mld. eur, dva roky predtým bol na úrovni 1,38 mld. eur. Zadlženosť samospráv vzrástla za tri roky o 8 %. V zmysle ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti štát neručí za záväzky obcí, avšak vyhodnocuje ako sú miestne samosprávy schopné ich splácať. Ak celková výška záväzkov obce po lehote splatnosti presiahne 15 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho roka a ak neuhradí niektorý záväzok do 60 dní odo dňa splatnosti, je obec povinná zaviesť ozdravný režim. Zároveň musí do troch dní oznámiť splnenie podmienok na jeho zavedenie MF SR. Ministerstvo je totiž oprávnené zaviesť nútenú správu, ak nastali podmienky na zavedenie ozdravného režimu a obec ho nezaviedla, alebo ak aj po skončení ozdravného režimu nedošlo k zlepšeniu. Na Slovensku boli v rokoch 2017 – 2019 v ozdravnom režime štyri obce a tri samosprávy skončili v nútenej správe. Ak celková suma dlhu obce presiahne 60 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka, samospráva je povinná zaplatiť pokutu. V kontrolovanom období udelil rezort financií pokutu 14 obciam v celkovej sume viac ako 43 tisíc eur.

Financovanie preneseného výkonu štátnej správy je nedostatočné

Ak zákon ustanovuje samosprávam nové povinnosti, štát má na ich výkon zabezpečiť zodpovedajúce finančné zdroje. Obce prostredníctvom svojich stavovských organizácií (ZMOS, ÚMS) dlhodobo upozorňujú na porušovanie tohto pravidla. Až 2/3 z kontrolovanej vzorky obcí uviedlo, že nemalo dostatok prostriedkov na plnenie úloh spojených s preneseným výkonom štátnej správy, ale zároveň mali limitované možnosti na výkon vlastných – originálnych kompetencií. „Nedostatok financií sa negatívne premieta do výrazného útlmu investičných aktivít samospráv. Hlavne menšie obce nie sú tiež schopné poskytnúť zamestnancom príspevok na rekreáciu či nevedia zabezpečiť zimnú údržbu chodníkov. Pri prenesenom výkone kompetencií je zasa významným rizikom zaostávajúca rekonštrukcia škôl, zabezpečenie moderných školských pomôcok pre učiteľov i žiakov. Problémy sme identifikovali tiež pri činnostiach stavebných úradov,“ vysvetľuje podpredseda slovenských kontrolórov Ľubomír Andrassy.

Dlhoročná kontrolná činnosť NKÚ v oblasti samosprávy potvrdzuje, že samosprávam pribúdajú povinnosti bez systémovej finančnej kompenzácie. „Aj v dôsledku častého prijímania zákonov v skrátenom legislatívnom konaní, alebo ich nepriamych novelizácií, chýbajú dôsledné analýzy skutočného dopadu nových právnych predpisov na rozpočty verejných inštitúcií. Len výnimočne bývajú vyčíslené zvýšené náklady na mzdy zamestnancov, ale ďalšie vyvolané prevádzkové či kapitálové výdavky sú predkladateľmi zákonov prehliadané. Ide napríklad o nevyhnutné financie na novú počítačovú techniku, softvérové vybavenie alebo nové administratívne priestory či ľudské zdroje,“ hovorí Ľ. Andrassy a dodáva, že samosprávy tak často na hrane zákona suplujú štát. MF SR na výhrady primátorov a starostov reaguje tým, že nárast výnosu dane z príjmov fyzických osôb v roku 2019 dosiahol sumu vyše 2,2 mld. eur, čo bolo o 33  % viac oproti roku 2016.

Výsledky kontrol v obciach potvrdzujú nutnosť reformy samosprávy

Výsledky kontroly menších samospráv poukazujú na pretrvávajúce nedostatky vo fungovaní vnútorných kontrolných mechanizmov, či už v práci hlavných kontrolórov, ale aj externých audítorov. Z kontrolovaných obcí boli nedostatky zistené v každej z nich. V niektorých obciach o prijatí úveru nerokovali poslanci zastupiteľstva, pôžičky boli v rozpore so zákonom použité aj na financovanie bežných výdavkov. Nedôsledne si plnili úlohy hlavní kontrolóri, keď napr. neoverili plnenie podmienok pred prijatím úveru. Takmer 90 % z kontrolovaných obcí nevykázalo správne a úplné údaje o úveroch v účtovných výkazoch. V prípade obce Dolná Lehota v okrese Brezno kontrolný úrad odstúpil výsledky kontroly orgánom činnými v trestnom konaní z dôvodu prekročenia zákonných právomocí starostky. Obec si počas štyroch rokov totiž nechávala vyplácať podielové dane na účet súkromnej obchodnej spoločnosti, čím došlo k porušeniu finančnej disciplíny v sume viac ako 812 tis. eur. Na tento problém obec neupozornil ani audítor a ani kontrolór samosprávy.

Národná kontrolná autorita konštatuje, že predovšetkým malé obce nie sú vždy dostatočne personálne a odborne schopné kvalitne zvládať finančný manažment, ich kontrolórom chýbajú odborné zručnosti. Ako praktické nástroje na zlepšenie výkazníctva NKÚ odporúča zaviesť do zákona možnosť predkladania účtovných výkazov aj po zákonnom termíne pre zostavenie súhrnnej finančnej štatistiky z tzv. dôvodu opráv. Situáciu by mohla zlepšiť aj možnosť schvaľovania účtovnej závierky štatutárom, resp. poslancami zastupiteľstva pre zvýšenie zodpovednosti a transparentnosti za vedenie obecného účtovníctva. Ďalším z riešení by mohlo byť zavedenie „mikro“ účtovnej jednotky v územnej samospráve obdobne ako to je v podnikateľskom sektore pre zjednodušenie vedenia účtovníctva.

„Národní kontrolóri dlhodobo upozorňujú vládu i parlament na nutnosť pokračovať v reforme verejnej správy a v realizácii dlhodobo avizovaného vytvorenia väčších základných územnosprávnych jednotiek. Tie by dokázali spojiť malé samosprávy do silnejšieho celku, ktoré by disponovali silným odborným zázemím, spoločné úrady by dokázali zamestnávať odborníkov na plnenie agendy vyplývajúcej z originálnych či prenesených kompetencií. Tento krok by bol bezpochyby krokom k posilňovaniu profesionálnej verejnej správy a zvyšovaniu kvality služieb poskytovaných miestnou samosprávou obyvateľom,“ uzatvára podpredseda NKÚ Ľ. Andrassy.