Liptovský Mikuláš sa pripravuje na udržateľnú budúcnosť

Informoval o tom primátor Ján Blcháč počas diskusného klubu Od udržateľných budov k udržateľným mestám, ktorý sa uskutočnil vo štvrtok 15. júna symbolicky v zrekonštruovaných priestoroch bývalého liehovaru. Bola to prvá spoločná aktivita mikulášskej samosprávy a Inštitútu pre pasívne domy (iEPD).

„Plaváreň je posledným mestským športoviskom, ktoré čaká na rekonštrukciu. Aktívne ju pripravujeme a okrem fotovoltiky uvažujeme aj o geotermálnej energii. Na vykurovanie by sme využili teplo zo zeme, nie z vody. V súčasnosti skúmame naše možnosti. V blízkej budúcnosti musíme zrekonštruovať aj Župný dom, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Počas diskusného klubu sme sa bližšie pozreli na podobný koncept obnovy Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, možno sa vydáme rovnakým smerom. Žijeme v krásnom prostredí, ktoré si musíme chrániť. Preto máme snahu v duchu hesla Mysli globálne, konaj lokálne neustále prispievať k ochrane klímy a k udržateľnému ekologickému rozvoju,“ povedal primátor Ján Blcháč.

Aká bude tvár Liptovského Mikuláša?

V metropole Liptova pripravujú aj ďalšie strategické projekty – výstavbu mestskej štvrte Nové Čemice, prekládku železničnej trate, nový územný plán a snažia sa aj o oživenie centrálnej mestskej zóny. V pláne majú rozšírenie siete cyklochodníkov a cyklotrás či nákup ekologických autobusov.

„Budovy sú začiatkom procesu rozvoja mesta udržateľným smerom. S mestom budeme mať ešte niekoľko workshopov a našim cieľom je poradiť, ako by mohlo čo najefektívnejšie obnoviť jednotlivé budovy. Zaujímavá diskusia vznikla okolo novovznikajúcej štvrte, tu je tiež veľmi dobrý priestor o usmernenie hneď na počiatku. Myslíme si, že vieme prispieť k správnemu naštartovaniu procesov,“ uviedla riaditeľka iEPD Ľubica Šimkovicová.

Klimatickým zmenám sa prispôsobujú výsadbou

Mesto v ostatných rokoch zrealizovalo viacero projektov zameraných na ekológiu a zníženie spotreby energií. Medzi významné patrila zásadná rekonštrukcia budovy mestského úradu s osadením 88 solárnych panelov, vďaka čomu radnica šetrí tretinu nákladov na energie. Na konci projektu bol mikulášsky úrad energeticky najefektívnejšou verejnou budovou na Slovensku.

„Tiež sme dali vypracovať nízkouhlíkovú stratégiu mesta a postupne spracovávame energetické audity mestských objektov, zrealizovali sme dažďové záhrady pri školách, nainštalovali zelené steny, vybudovali sme separačnú halu s dotrieďovacou linkou a na zmeny klímy sa snažíme reagovať aj vysádzaním vhodnej zelene,"  doplnil Blcháč.

Mestskí záhradníci vysádzajú v Liptovskom Mikuláši špeciálne rastliny – xerofyty, ktoré dobre porastú aj pri nedostatku vlahy. Už niekoľko rokov sú súčasťou mestskej zelene tiež pásy lúčnych tráv a kvetov. Ide o ekologický trend, ktorý podporuje biodiverzitu.

„Prispôsobujeme sa aj výberom stromov. Kedysi sa v našom meste vysádzalo veľa ihličnanov, napríklad smrekov, ktoré dnes musíme nahrádzať inými druhmi, napríklad hlohmi alebo čerešňami. Tie by kedysi v našich podmienkach vymrzli,“ vysvetlila dendrologička Zuzana Štreitová.

Diskusná platforma priniesla predstaviteľom mesta nové podnety od laickej aj odbornej verejnosti a tiež inšpiratívne riešenia z iných slovenských a zahraničných miest. Spolupráca s iEPD bude pokračovať aj v ďalších týždňoch a mesiacoch.