Slovenská pošta vydala 30. apríla 2025 poštovú známku „EUROPA 2025: Keltské nálezy na Bratislavskom hrade“, s nominálnou hodnotou 2,40 €. Motívom poštovej známky je reverz zlatej keltskej mince s reliéfnymi rebrami pripomínajúcimi štruktúru mušle, tzv. mušlový statér.
Poštová známka s rozmermi 26,5 x 44,1 mm vrátane perforácie vychádza vo forme upraveného tlačového listu s 8 známkami. Súčasne s poštovou známkou bude vydaná obálka prvého dňa s pečiatkou FDC, s dátumom 30. 4. 2025 a domicilom mesta Bratislava. Na prítlači je zobrazená unikátna rímska schránka na pečatidlo typu „Alesia“ používané na označovanie korešpondencie. Na FDC pečiatke je zobrazený symbol keltskej bohyne Epony, prevzatý z výzdoby striebornej keltskej tetradrachmy. FDC a známku technikou ofsetu v kombinácii so serigrafiou vytlačila technikou digitálnej tlače spoločnosť Tiskárna Hradištko. Autorom výtvarného návrhu poštovej známky, prítlače na FDC, FDC pečiatky je Mgr. art. Peter Nosáľ.
Keltsko-rímska architektúra v Bratislave
V období neskorej doby laténskej v 1. storočí pred Kr. sa nachádzala na bratislavskom hradnom vrchu akropola keltského oppida. Archeologický výskum v rokoch 2008 – 2014 priniesol objav vzácnych keltsko-rímskych architektúr, postavených pre keltskú nobilitu. Priamo pod nádvorím paláca bola objavená dlažba neskoro-republikánskeho typu tzv. opus signinum s motívom kvetinového koberca. Podobné typy dlažieb poznáme z tohto obdobia iba z oblasti Stredomoria. Na severnej terase hradu a pod Zimnou jazdiarňou z 18. storočia sa našlo celkovo sedem keltsko-rímskych stavieb. Dnes sú tri z týchto stavieb a dlažba opus signinum zakonzervované a prezentované na pôvodnom mieste.
Vzácne nálezy
Rímska stavba I, ktorá unikla len zázrakom stavebnej činnosti na hrade v 15. storočí, sa nachádza pod Zimnou jazdiarňou. V roku 2009 došlo k vzácnemu objavu, priamo na dlažbe objektu sa našiel poklad 22 keltských zlatých statérov a strieborných mincí s nápismi Biatec a Nonnos. Zlatá minca s nápisom NONNOS sa našla po prvýkrát. Poklad ležal pravdepodobne v sklenej helenistickej nádobke, ktorej črepy ležali medzi mincami. V blízkosti mincí sa nachádzala aj rímska bronzová pečatná schránka typu Alésia, ktorou sa zabezpečovala preprava písomných správ. Originálne nálezy je možné vidieť v expozícii Kelti z Bratislavy na bratislavskom hrade, kópie v expozícii „BIATEC: Keltská mincovňa“ v priestoroch Galérie mesta Bratislava na Panskej 19.
Dom obchodníka
Najlepšie zachovaná, z celkove siedmich stavieb, je Rímska stavba II, pravdepodobne dom obchodníka so vzácnym tovarom. Okrem keltskej keramiky a drobných kovových ozdobných predmetov sa tu našiel importovaný tovar: rímske amfory na víno a olej, mosadzný 12 kg ingot, bronzový zvonec, sklo, zlaté fólie, baltský jantár, mince a mnohé iné. Víno a olivový olej sa dovážal v amforách priamo z Itálie a Stredomoria. Pri západnom bastióne hradu bola objavená mohutná pravouhlá Rímska stavba VII pozostávajúca zo 17 m dlhých múrov a dvoch masívnych pilierov. Táto slúžila pravdepodobne ako sklad vzácneho tovaru. Jej zakonzervované zvyšky je možné vidieť vo foyeri pred Zimnou jazdiarňou.
Zánik Keltského oppida
Keltská spoločenská elita bola, vychádzajúc z týchto nálezov, romanizovaná už v období 1. storočia pred Kr. Tento poznatok stavia územie Bratislavy a jej širokého zázemia do centra záujmu Rímskej ríše v období, keď ešte neexistovali hranice Limes Romanus na Dunaji. Nálezy zlatých a strieborných mincí, vínnych amfor, jantáru a iných predmetov svedčia o luxusnom spôsobe života na keltskej akropole. Kamenné architektúry objavené na Bratislavskom hrade boli postavené rímskymi staviteľmi pravdepodobne v rozmedzí rokov 50/40 – 30/20 pred Kr. Ich existencia netrvala dlho. Definitívny zánik keltského oppida súvisel zrejme až s nájazdmi Germánov zo severu niekedy na prelome letopočtov.
