Slovenská pošta, a.s., vydala 26. apríla 2024 poštovú známku „EUROPA 2024: Fauna a flóra tatranských plies“ s nominálnou hodnotou 2,10 €.
Poštová známka rozmerov 44,1 × 26,5 mm vrátane perforácie vyšla vo forme upraveného tlačového listu s 8 známkami. Známku vytlačila technikou ofsetu spoločnosť Tiskárna Hradištko, s.r.o. Ústredným motívom poštovej známky je hlaváč pásoplutvý, ryba ktorej výskyt v Roháčskych plesách Západných Tatier súvisí s ich zarybňovaním od 19. storočia.
Súčasne s poštovou známkou bola vydaná obálka prvého dňa s pečiatkou FDC s dátumom 26. 4. 2024 a domicilom obce Tatranská Lomnica. Motívom FDC je endemitická rastlina Ježohlava úzkolistého, rastúceho len v týchto západotatranských plesách. FDC pečiatka zobrazuje Skalnaté pleso nad Tatranskou Lomnicou. FDC vytlačila technikou digitálnej tlače spoločnosť Tiskárna Hradištko, s.r.o. Autorom výtvarného návrhu poštovej známky, FDC a FDC pečiatky je Mgr. art. Peter Nosáľ.
Organizmy osídľujúce tatranské plesá musia byť prispôsobené na extrémne podmienky charakterizované spravidla veľmi nízkymi teplotami, krátkym vegetačným obdobím bez ľadu a nedostatkom živín. V nižšie položených plesách je diverzita bohatšia, naproti tomu vo vysokohorskom prostredí je druhov výrazne menej. Ak sa tu vyššie rastliny vôbec vyskytujú, ich spoločenstvá majú jednoduchú štruktúru a sú druhovo veľmi chudobné. Jedným z najvzácnejších druhov cievnatých rastlín tatranských plies je ježohlav úzkolistý (Sparganium angustifolium), ktorý sa vyskytuje na Slovensku v monodominantných spoločenstvách v dvoch Roháčskych plesách v Západných Tatrách a Nižnom Žabom plese vo Vysokých Tatrách. Tento glaciálny relikt ostal na plošne obmedzených, preňho vhodných stanovištiach ako pozostatok z ľadových dôb. Okrem niekoľkých zástupcov cievnatých rastlín sa v tatranských vodách vyskytuje viacero druhov machorastov a bohato sú zastúpené sinice a riasy. Niektoré druhy sú viazané výlučne na vody Tatier a mnoho z nich nesie druhové meno „tatricus“, „tatrica“ alebo „tatrensis“.
Fauna je bohatá najmä na drobné vodné bezstavovce, ako sú napríklad lastúrniky, kôrovce alebo chrobáky. Po roztopení vodnej plochy sú plesá využívané obojživelníkmi a dajú sa v nich pozorovať ich rôzne vývojové štádia. Vyskytujú sa tu skokan hnedý (Rana temporaria), mlok karpatský (Triturus montandoni) a mlok horský (Triturus alpestris). Okrem obojživelníkov tu nájdeme aj vývojové štádiá hmyzu ako pakomáre, potočníky či vážky, ktoré sa neskôr vyskytujú v blízkom okolí plies. Asi najvzácnejším živočíchom je glaciálny relikt žiabronôžka arktická (Branchinecta paludosa), ktorej výskyt je dnes známy už len v jedinom tatranskom plese v celej strednej Európe. V minulosti ju bolo možné sledovať aj v jednom z plies v poľskej časti Tatier, ale odtiaľto sa však vytratila z dôvodu zarybnenia, ktoré je spolu s acidifikáciou a otepľovaním najväčšou hrozbou pre živočíšstvo horských jazier. Zarybňovanie západotatranských plies siaha do 19. storočia, keď tu bol introdukovaný pstruh dúhový a ako jeho prirodzená potrava aj hlaváč pásoplutvý. Ekológovia upozorňujú na negatívny dopad tohto ľudského konania na krehký ekosystém tatranských plies a na tento alarmujúci stav poukazuje aj Slovenská pošta, a.s., vydaním tejto spektakulárnej známky.
Ing. Katarína Žlkovanová, PhD.; Mgr. Lukáš Lončík, Správa Tatranského národného parku
