ZMOS žiada upresniť prístup k deinštitucionalizácii posudkovej činnosti

Od vládneho programu ku konkrétnemu návrhu

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, predložilo do medzirezortného pripomienkového konania materiál Národná stratégia deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a služieb a náhradnej starostlivosti. Ide o  strategický materiál, ktorý na ďalšie obdobie definuje nielen hlavné ale aj sériu strednodobých cieľov, ktorých splnenie sa predpokladá do roku 2025. V súlade vládnym programom na roky 2020 až 2024, ktorý okrem iného deklaroval zjednotenie posudkovej činnosti,  ako aj v strategickom opatrení týkajúcom sa vytvorenia efektívneho systému viaczdrojového financovania, avizuje snahu zaviesť jednotný systém posudkových činnosti v oblasti sociálnych vecí a rodiny.

Posudková činnosť je súčasťou sociálnych služieb

Združenie miest a obcí Slovenska upozorňuje, že posudková činnosť je súčasťou sociálnych služieb, pričom podľa súčasnej právnej úpravy v oblasti sociálnych služieb je z časti v originálnej kompetencii samospráv. Tie priamo vykonávajú zdravotnú a sociálnu posudkovú činnosť alebo jej vykonávanie zabezpečujú. Napokon, svedčí o tom aj reprezentatívny prieskum ZMOS z leta minulého roka. Podľa neho vyplýva, že až 37,8 % samospráv vykonáva túto kompetenciu priamo, teda vo svojej réžii. Zabezpečenie posudkovej činnosti prostredníctvom spoločného obecného úradu využíva 21,8 % samospráv, z nich 2,2 % ju vykonávaná v rámci spoločného obecného úradu aj pre iné obce. Ďalších 22,7 % ju nevykonáva ani jej vykonávanie nezabezpečuje. Zvyšných 15,5 % respondentov sa k danej otázke nevedelo vyjadriť.

ZMOS tiež zaujímalo, prečo niektoré samosprávy samostatne nevykonávajú posudkovú činnosť. Odpoveď na túto otázku sme získali od 22,7 % samospráv, ktoré posudkovú činnosť nevykonávajú. Táto skupina samospráv  uviedla viaceré dôvody. Prevládajúcim je  nedostatok personálnych kapacít, čo uviedlo až 52,3 % opýtaných. Pre 47,7 % z nich je dôvodom nízky rozpočet samosprávy. Celkovo 18,9 % samospráv uviedlo, že posudkovú činnosť zabezpečuje len ak sa občan na obec s takouto požiadavkou obráti, vtedy obec požiada o pomoc susednú samosprávu. Podľa 18 % opýtaných sa ale občania na nich s takouto požiadavkou neobracajú. Ako dôvod nevykonávania posudkovej činnosti lebo zastupiteľstvo túto problematiku nepovažuje za dôležitú  uviedlo 1,8 % respondentov. Iný dôvod uviedlo 2,7 % a nevedelo odpovedať 4,5 % opýtaných.

Zároveň dávame do pozornosti informáciu, kto vykonáva posudkovú činnosť v mestách a obciach. Sociálneho pracovníka, zabezpečujúceho sociálnu posudkovú činnosť, ktorý je vlastným zamestnancom má 33,7 % samospráv. V prípade 13,7 % samospráv uviedlo, že túto činnosť pre zabezpečuje sociálny pracovník s oprávnením na výkon samostatnej praxe, s ktorým má samospráva uzatvorenú zmluvu. Že ide o sociálneho pracovníka, ktorý je povereným zamestnancom právnickej osoby, ktorú obec založila alebo zriadila (napr. z obecného sociálneho zariadenia) uviedlo 2,5 % samospráv. Iný právny vzťah k tomu zamestnancovi uviedlo 24,6 % respondentov a 25,6 % sa nevedelo vyjadriť.

ZMOS požaduje zjednotenie systému posudkovej činnosti

Mestá a obce vnímajú sociálne služby ako svoju originálnu kompetenciu prepojenú na prerozdelenie finančných prostriedkov z podielových daní. Aby sa reálne dosiahlo naplnenie  oboch cieľov rezortu práce a bolo možné ich do budúcna vyhodnotiť, je potrebné aby bola v strategickom dokumente bližšie špecifikovaná práve časť týkajúca sa zjednotenia systému posudkových činností. Zjednotenie systému, môže znamenať jednak organizačné úpravy, ktoré môžu byť čisto formálne, ale môže ísť aj o zjednotenie posudkovej činnosti v zmysle odborného a kvalitatívneho prístupu. Časový horizont do roku 2025 je krátky, takže je potrebné túto časť opatrenia špecifikovať a spresniť.

ZMOS túto zásadnú pripomienku k Národnej stratégii deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a služieb a náhradnej starostlivosti dnes adresoval Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.