Oživenie pôsobenia Matice Slovenskej a obnova jej členskej základne. Takéto dôsledky mal priniesť Zákon SNR z 27. júna 1968(č. 97/Zb), ktorým sa legalizovala nová koncepcia Matice Slovenskej(MS) a ktorý pred 50 rokmi Slovenská národná rada (SNR) jednomyseľne schválila.
MS sa v ňom definovala ako celonárodná kultúrna ustanovizeň, ktorá "na základe dobrovoľného členstva zjednocuje tvorcov a priaznivcov národnej kultúry, svojou dokumentačnou a bádateľskou prácou rozvíja slovenskú kultúru a vykonáva prácu národno-vlastivedného charakteru doma i za hranicami". Tým sa uzákonila jednota inštitucionálnej a členskej zložky MS.
Prijatie zákona bolo výsledkom rozsiahleho spoločenského pohybu, v rámci ktorého vznikali miestne kluby Matice slovenskej, organizovali sa kultúrne a spoločenské podujatia nastoľujúce požiadavku rehabilitácie MS postihnutej zákonom z roku 1954 a uzákonenie jej postavenia v slovenskom verejnom živote. Vážnou témou bolo uznanie práva MS na starostlivosť o národnokultúrne potreby krajanov v "kapitalistických krajinách". Nový model MS sa precizoval v matičných kruhoch od marca 1968 a v priaznivej politickej atmosfére sa napokon podarilo dosiahnuť jeho uzákonenie.
Predchádzajúci zákon z roku 1954 totiž zmenil postavenie MS zo spolku na štátnu inštitúciu so Slovenskou národnou knižnicou a Knihovedným ústavom. Zákon zúžil jej pôsobenie v celoslovenskom rámci tým, že zrušil jej členské hnutie a odobral jej starostlivosť o zahraničných Slovákov. Poveril ju starostlivosťou o získavanie, spracúvanie a sprístupňovanie tlačených, rukopisných, hudobných a obrazových dokumentov národnej kultúry. Vybudovanie najbohatšieho dokumentačného centra národnej kultúry bolo najväčším prínosom v nasledujúcom období.
Vzťah centrálnej moci k Matici slovenskej pred rokom 1968 vystihuje aj incident medzi jej predstaviteľmi a vtedajším československým prezidentom Antonínom Novotným počas jeho návštevy Martina.
"Antonín Novotný sa dopustil niekoľkých velľých faux pas. Najväčšie z nich bolo, že veľmi ostro urazil Maticu slovenskú. Na niekoľkých svojich verejných vystúpeniach sa nepriamo dotkol aj národného cítenia Slovákov. Od predstaviteľov Matice odmietol prevziať dary, obvinil ich z podpory separatismu. A perlička na záver: zakázal prijať dary aj svojej manželke so slovami: 'Božka, nič neber!' Potom odišiel do Prahy," uviedol český historik Zdeněk Doskočil pre Českú televíziu.
Následné politické uvoľnenie v spoločnosti prinieslo v roku 1968 nádej aj na oživenie pôvodného poslania Matice slovenskej vrátane znovuobnovenia jej členskej základne a rozvoja starostlivosti o zahraničných Slovákov. Tento nádejný proces trval len krátko a bol opäť zastavený v tzv. normalizačnom procese.
Zdroj: Kronika Slovenska 2, Dušan Kováč a kol. Fortuna Print, Praha (1999), ct24.czzs,
