Prof. Pavol Alexy s kolektívom zo Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave vyvíja v spolupráci s nitrianskou firmou Panara stopercentne rozložiteľné bioplasty, ktoré by na budúci rok mali začať inovovať trh s plastovými materiálmi.
Nitrianska Panara plánuje spustiť výrobu s kapacitou 4-tisíc ton bioplastu Nonoilen ročne. S Alexyho bioplastmi pritom ide – na rozdiel od množstva dnes existujúcich a predávaných „bioplastov“ – o príklad absolútnej recyklácie typu, čo prírode vezmeme, to jej vrátime.
Nedávno priniesli médiá informáciu, že známa švajčiarska firma Curaprox už vyrobila prvú sériu zubných kefiek z Nonoilenu.
Základné suroviny na výrobu Alexyho bioplastu
„Základné suroviny, z ktorých dnes v Panare robíme bioplast Nonoilen sú PLA, PHB a plastifikovaný škrob,“ reagoval prof. Alexy pre Obecné noviny. „PLA získavame prevažne zo škrobu, PHB je bakteriálny polyester, ktorý sa v súčasnosti vyrába buď zo škrobu alebo z cukrov. Tiež existujú technológie na výrobu PHB z opotrebovaných kuchynských olejov, ale tento typ je zatiaľ v štádiu zavádzania do výroby.“
Dôležité je už teraz zabezpečiť recykláciu Nonoilenu
„Našou predstavou je dodávať celé systémy, nielen bioplast,“ hovorí prof. Alexy. „Vyrobíme granulát, ale zároveň chceme pomôcť tým, ktorí z neho budú vyrábať predmety. Preto sa chceme postarať aj o recykláciu.“
Na otázku Obecných novín, či už „napríklad v zberných nádobách (kompostéroch) sa Nonoilen bude zbierať a neskôr recyklovať ako samostatný bioplast, a nie napríklad s ostatnými biologicky rozložiteľnými odpadmi?“ zaznela Alexyho odpoveď: „Myslíme si, že s ohľadom na šetrenie surovinových zdrojov by sa Nonoilen mal prvotne recyklovať a len zvyšný nerecyklovateľný podiel by mal ísť na likvidáciu biorozkladom.“
Čo so sebou nesie rozložiteľnosť Nonoilenu s bioodpadom?
„Naše bioplasty dizajnujeme tak, aby boli rozložiteľné s biologickým odpadom - napríklad s kuchynským a jedálenským odpadom,“ pokračuje P. Alexy. „Alebo priamo v priemyselnom kompostovisku. Máme tiež typy, ktoré sa vedia rozkladať aj v podmienkach domáceho kompostu. Takže je možné vybudovať zberný systém a vracať naše plasty na recykláciu, alebo keď bude zvládnutý funkčný systém zberu jedálenských a kuchynských odpadov, bude možné ich ukladať práve s týmto odpadom. Dovtedy chceme ponúkať tzv. closed loop systemy, ktoré sa autonómne dokážu postarať o celý životný cyklus našich plastov.“
Alexy: Súčasná efektivita recyklácie plastov je možno iba 20 rokov
„Recyklácia dnes vyrábaných plastov je z môjho pohľadu iba krátkodobé riešenie, i keď v ich prípade zatiaľ lepšie nemáme,“ uvažuje prof. Alexy. „Keby sme recyklovali viac plastov, spomalíme produkciu nových, ale nezastavíme ich hromadenie v enviromente. Z tohto pohľadu skôr či neskôr, odhadom možno o 20 rokov, už recyklácia stratí dnešný efekt. Mimochodom, momentálne sa z plastového odpadu (300 miliónov ton na celom svete) vytriedi hlavne polyetyléntereftalát, známy ako PET, a ostatné sa väčšinou spáli. Je to tragické, keďže plasty majú pôvod vo fosílnych zdrojoch a ich spaľovaním produkujeme fosílny kysličník uhličitý a prispievame ku globálnemu otepľovaniu.“
