Monopol na dobro neexistuje, podporovať treba každú ušľachtilú aktivitu

Vyhadzovanie potravín obchodnými reťazcami je reálny problém. Netreba to však vnímať ako sprievodný jav pri predaji, alebo riziko podnikania. Za pozornosť stoja možnosti ich ďalšieho využitia, aby poslúžili a pomohli iným. Riešením, ako aj spôsobom vyjadrenia spoločenskej zodpovednosti je ich poskytovanie prostredníctvom spomínaných sociálnych výdajní.

Práve sociálne výdajne, ktoré zriaďujú a prevádzkujú samosprávy treba vnímať ako trend, ktorý treba podporovať. A to konkrétnymi aktivitami, úzkou komunikáciou samospráv s obchodnými reťazcami a odstránením škodlivého monopolu. Práve toho, ktorý sa dnes vzťahuje len na jednu organizáciu, a to Potravinovú banku Slovenska, cez ktorú je možné uplatniť daňový výdavok cez darované potraviny. Subjektov, ktoré pôsobia v pomoci ľuďom potravinami, je viacero. Napríklad samosprávy a charitatívne organizácie.

Darovanie potravín a monopol na pomoc

Na Slovensku pôsobí občianske združenie Potravinová banka Slovenska (PBS), ktoré zhromažďuje zadarmo potraviny, skladuje a prideľuje ich humanitárnym alebo charitatívnym organizáciám, ktoré poskytujú potravinovú pomoc ľuďom v núdzi. Činnosť tejto mimovládnej organizácie spočíva v darovaní a prerozdeľovaní potravinového tovaru.

Potravinová banka Slovenska má svojou daňovou exkluzivitou monopolné postavenie, čo v podstate brzdí expanziu tejto formy pomoci. Otvorene treba povedať, že možnosť daňovej motivácie obchodných reťazcov darovaním potravín PBS a následne možnosť uplatnenia tohto daru zahrnutím do daňových výdavkov bolo správne rozhodnutie. Bez neho by dnes boli zbytočné úvahy o rozšírení počtu aktérov, cez ktorých by bolo možné darovať potraviny. Prax ukazuje, že monopol na dobro neexistuje a aktivity veľmi podobné činnosti PBS uskutočňujú aj iné organizácie.   

Keďže v každom okresnom meste pôsobia minimálne dva obchodné reťazce, je predpoklad, že pri priamej ponuke potravín prostredníctvom obchodného reťazca sociálnej výdajni zriadenej a prevádzkovanej obcou by bol systém pomoci efektívnejší, adresnejší a citeľnejší pre väčšiu skupinu odkázaných ľudí než to je doposiaľ. Jednak z hľadiska logistiky, ako aj v súvislosti s nastavením a schválením jasných pravidiel, ktorými samosprávy v rámci Zásad o poskytovaní pomoci občanom v sociálnej výdajni upravujú spôsob prevádzky a oprávnených kritérií na poskytnutie tejto pomoci.

Na týchto zásadách už roky pomáhajú sociálne výdajne napríklad v Petržalke a tiež v bratislavskom Novom Meste. Jeho hovorca Marek Tettinger na margo činnosti konštatuje: „Mestská časť Bratislava-Nové Mesto otvorila Sociálnu výdajňu v septembri 2012 a sídli v budove novomestskej Tržnice na Trnavskom mýte. Táto výdajňa je v prevádzke približne 3,5 roka. Je otvorená trikrát v týždni. Tovar zabezpečuje mestská časť prostredníctvom spolupráce s obchodnými reťazcami a výrobcami. Okrem mliečnych výrobkov ako sú jogurty, tvaroh, nátierky, je najväčší záujem o základné druhy potravín - múku, cukor, ryžu, chlieb a cestoviny, ale aj kávu a rôzne sladkosti ako sú keksy cukríky a čokolády. V ponuke sú tiež sterilizované výrobky, ako uhorky a cvikla, ale aj rôzne druhy rybacích a mäsových konzerv, zelenina a ovocie či jablká priamo od domácich pestovateľov.“ Podľa hovorcu mestskej časti: „V minulom roku bolo v Sociálnej výdajni poskytnutých viac ako 47-tisíc mliečnych výrobkov, približne 21-tisíc kusov základných druhov potravín a vyše 1500 kg jabĺk. Štvrťročne bol zabezpečený rôzny drogériový tovar v množstve viac ako 350 debničiek na 24 paletách.“

Hovorkyňa Petržalky Michaela Platznerová v súvislosti s prevádzkou sociálnej výdajne zdôrazňuje: „Zriadenie výdajne vyžaduje všetky náležitosti ako zriadenie predajne potravín. Priestor musí spĺňať všetky normy z hľadiska hygieny, požiarnej ochrany a podobne. Zamestnankyňa, ktorá vydáva tovar musí mať zdravotný preukaz pre prácu v potravinárstve a všetky  potrebné školenia.“

Napriek týmto príkladom musíme konštatovať, že gescia či záštita výdajne potravín cez PBS neznamená, že tento monopol je výhodou, keďže sa vzťahuje len na akceptáciu tejto organizácie, a žiadnej inej. Ide teda o určitú odkázanosť od nevyhnutnej spolupráce s jedným partnerom.

Darovanie potravín Potravinovej banke Slovenska je od 1. januára 2015 považované za daňový výdavok. Podnikateľ, ktorý potraviny daruje PBS, si môže celú sumu, za ktorú potraviny kúpil, zahrnúť do daňových výdavkov. Pokiaľ je podnikateľ zároveň platcom DPH a daruje PBS potraviny, pri kúpe ktorých si odpočítal daň a neprekročí pritom zákonom stanovenú hranicu 17 eur za jeden darovaný kus tovaru, nie je povinný z takejto dodávky odviesť daň do štátneho rozpočtu.  (Zdroj: FS SR, 14. 4. 2015) 

Obchodné reťazce a spoločenská zodpovednosť

Napriek tomu, že spolupráca obchodných reťazcov s PBS je sprevádzaná daňovým benefitom, prax ukazuje, že obchodné reťazce v rámci spoločenskej zodpovednosti pomáhajú aj iným, hoci si nemôžu uplatniť daňovú úľavu.

Obchodný reťazec Kaufland v roku 2012 poskytol 250 200 kusov výrobkov pre rodiny s deťmi a občanov. Podľa tlačovej správy z 13. marca 2013: „Spoločnosť Kaufland už niekoľko rokov spolupracuje s Potravinovou bankou Slovenska, a to prostredníctvom dodávok určeného tovaru do potravinových výdajní v Košiciach, Nitre, Ružomberku a Žiline.“ Ťažko ohodnotiť ich spoluprácu, ale faktom je, že tento reťazec má svoje predajne aj tam, kde doposiaľ nie je sociálna výdajňa, hoci aj tam by sa našiel tovar vhodný na darovanie.

Spoločnosť Kaufland podľa svojej tlačovej správy v roku 2014 prispela do potravinových a sociálnych výdajní spolu 686 400 kusmi výrobkov, čo v porovnaní s rokom 2013 predstavuje nárast o 174 %. V tej iste tlačovej správe sa pritom už nevenuje PBS, ale uvádza: „Sociálne výdajne potravín sú zriadené vo viacerých mestách Slovenska, napríklad v Banskej Bystrici, Nitre, Prešove, Trenčíne, Rimavskej Sobote, Ružomberku, Žiline a štyri v Bratislave.“ V Bratislave Kaufland spolupracuje so sociálnymi výdajňami mestských častí Rača, Nové Mesto a Petržalka.

 Hoci rok 2015 bol prvým rokom, v ktorom si obchodníci mohli obstarávaciu cenu potravín darovaných Potravinovej banke Slovenska uplatniť ako daňový výdavok, košom nedali ani iným dobročinným či charitatívnym organizáciám, napríklad Slovenskému Červenému krížu a ďalším. A to napriek faktu, že v ich prípade nie je darovanie daňovo zvýhodnené a všetky náklady tu v plnej miere znášali samotní obchodníci. Slovenská aliancia moderného obchodu združuje 470 maloobchodných a 6 veľkoobchodných prevádzok.  (Zdroj: SAMO, 18. 12. 2015) 

Aj toto vyhlásenie dokazuje, že obchodné reťazce nespolupracujú len s monopolnou PBS, ale aj s inými organizáciami, pričom zdôrazňujú faktor spoločenskej zodpovednosti a nie primárne daňového zvýhodnenia.

Sociálna výdajňa má vlastné pravidlá

Samosprávy ako zriaďovatelia a prevádzkovatelia sociálnych výdajní upravujú spôsob ich prevádzky. Ten tiež definuje okruh ľudí a podmienky na poskytovanie tejto formy pomoci.

„Klientom sociálnej výdajne sa môže stať osamelý dôchodca, ktorý ma trvalý pobyt v mestskej časti Bratislava-Nové Mesto s dôchodkom do sumy 380 eur a v prípade dvojice s dôchodkom do 700 eur. V tejto výdajni sa poskytuje pomoc aj občanom a rodinám s deťmi v hmotnej núdzi a občanom, ktorí sa ocitli v krízovej situácii. Klienti platia vstupný jednorazový poplatok päť eur za vydanie čipovej karty, na ktorú si môžu vo výdajni vyberať tovar, o ktorý majú záujem,“ približuje hovorca mestskej časti Bratislava-Nové Mesto a ďalej konkretizuje: „Prevádzku výdajne upravuje Prevádzkový poriadok. Zásobovanie tovarom a administratívnu činnosť zabezpečujú zamestnanci oddelenia sociálnych služieb Miestneho úradu Bratislava-Nové Mesto. Manipuláciu s tovarom a udržiavanie priestorov výdajne zabezpečujú dvaja pracovníci, zamestnaní na dohodu o vykonaní práce.“

Zásady poskytovania pomoci občanom v sociálnej výdajni v Petržalke okrem iného definujú cieľovú skupinu žiadateľov bezplatnej pomoci. Do tejto skupiny patria: invalidní a starobní dôchodcovia s príjmami do 340 eur, rodiny s nezaopatrenými deťmi, občania v hmotnej núdzi, odchovanci detských domovov počas prvých troch rokov po odchode z detského domova, občan alebo rodina v náhlej krízovej situácii. Aj v prípade Petržalky sa poskytovanie pomoci uskutočňuje prostredníctvom kartového systému.

V Čechách je ich viac a Francúzsko to rieši aktívne

Aj v Českej republike pôsobí Potravinová banka. Zásadný rozdiel je v tom, že ich je 12, a to na území krajov, pričom jej súčasťou sú aj ďalšie mimovládne organizácie. Na Slovensku má pritom PBS z hľadiska daňových výhod monopolné postavenie a je to jediná organizácia, pričom rozsahom a zameraním pôsobia aj iné organizácie. U susedov je Potravinová banka vytvorená na platforme federácie potravinových bank, pričom „zhromažďuje zdarma potraviny, skladuje a prideľuje ich humanitárnym, alebo charitatívnym organizáciám, ktoré poskytujú potravinovú pomoc potrebným ľuďom“.

V súčasnosti je v štruktúre Českej federácie potravinových bánk zaradených 12 potravinových bánk. Presnejšie: PB Praha, PB Ostrava, PB v Ústeckom kraji, PB Vysočina, PB Liberec, PB Plzeň, PB pre Brno a Juhomoravský kraj, PB Hradec Králové, PB v Zlínskom kraji, PB Pardubice, PB Karlovarského kraja a PB v Olomouckom kraji. Členom Českej federácie potravinových bánk sú aj charitatívne organizácie: Armáda spásy, NÁDEJ, Sliezska diakona a Združenie azylových domov. To, že v Českej republike pôsobí formou federácie, nie je v podstate iba vecou vnútornej organizačnej štruktúry, keďže podľa správy Generálneho finančného riaditeľstva ČR z 15. 12. 2014 „Potravinovou bankou sa pre účely tejto informácie – Informácie GFR ČR k uplatneniu DPH pri darovaní tovaru do potravinových bánk – rozumie subjekt zapojený do Charty potravinových bánk, pričom zároveň musí byť platným členom Českej federácie potravinových bánk, o. z.“

Aj bezodplatné darovanie tovaru potravinovej banke pre dobročinné účely je spojené s povinnosťou uplatniť DPH na výstupe. Pri stanovení základu dane, respektíve pri určení výšky ceny obvyklej by sa v tomto prípade malo prihliadať k okolnostiam sprevádzajúcim tieto špecifické transakcie. Týmito okolnosťami môže byť stav potravín samotných v okamžiku darovania, fáza ich predajného procesu, situácia na predmetnom trhu a pod.

Pretože tu zohrávajú úlohu uvedené faktory a to, že okruh zahrnujúci potraviny je značne široký a zahŕňa tovar rôzneho charakteru, typu a vlastností, nie je pre tieto transakcie možné určiť jednu konkrétnu čiastku, ktorá by bola všeobecne použiteľná.  (Zdroj: GFR 15. 12. 2014)   

Česká federácia Potravinových bánk na margo daňových úľav informuje potenciálnych darcov o tom, že: „Ak sú v úhrnne obsiahnuté dary na účely sociálne, zdravotnícke, ekologické, humanitárne a charitatívne v súvislosti so živelnou pohromou, môže byť o túto hodnotu darov prekročený limit 2 % zo zníženého základu dane, najviac je však možné celkovo odpočítať 4 % zo zníženého základu dane.“

Za pozornosť preto stojí porovnanie možnosti zníženia dane na tieto účely na Slovensku a v Čechách. To je však iba jeden z faktorov, cez ktoré treba hľadať východiska na podporu rozvoja takto orientovaných zariadení.

Český príklad môže poslúžiť na porovnávanie a situácia vo Francúzsku ako inšpirácia, pretože Francúzsko sa stalo prvou krajinou na svete, kde zakázali supermarketom vyhadzovať či ničiť nepredané potraviny. Naopak, nútia ich, aby ich namiesto toho darovali charite a potravinovým bankám.   

Zákon, ktorý zakazuje supermarketom a potravinovým reťazcom vyhadzovať potraviny, bol medzičasom senátom schválený. Obchodné reťazce už nebudú môcť jedlo, ktoré sa blíži ku koncu spotreby a minimálnej trvanlivosti, vyhadzovať.

Zaslúžia si zelenú

Potravinová pomoc je jednou z efektívnych foriem pomoci odkázaným. Komplexnejší pohľad na túto aktivitu a možnosti jej ďalšieho uplatňovania poukazuje na nevyhnutnosť rozšírenia spolupracujúcich organizácií cez možnosť uplatnenia daňového výdavku.

Momentálny rámec vyhradený obchodným reťazcom a PBS okliešťuje rozvoj a udomácnenie sociálnych výdajní v čo najväčšom počte miest a obcí. Terajšiu legislatívnu exkluzivitu je vhodné rozšíriť na ďalších aktérov. Napríklad na mestá a obce, ktoré dokážu aktívne spolupracovať s obchodnými reťazcami pôsobiacimi na ich území, prípadne na charitatívne organizácie špecializujúce sa na potravinovú pomoc.

Tento nový prístup by bol všeobecne prospešný. Nateraz ostáva veriť, že táto ušľachtilá pomoc si zaslúži zelenú. Napokon, aj PBS musí cítiť, že viac aktérov dokáže znásobiť potravinovú pomoc odkázaným ľuďom. A predsa o to by v konečnom dôsledku malo ísť. Monopol na dobro neexistuje a spájať sily pre dobré veci je nevyhnutné.