Ilustračná snímka a logo ZMOS.
Samosprávy na financovanie svojich zámerov a investičných potrieb okrem vlastných finančných prostriedkov využívajú aj eurofondy. Združenie miest a obcí Slovenska sa však v prieskume zameralo na pomerne širokú paletu ostatných externých zdrojov financovania.
Po čom siahli samosprávy?
ZMOS sa v prieskume pýtal starostov a primátorov na to, aké externé zdroje financovania doposiaľ využili ich samosprávy na rozvojové potreby. Najviac, presnejšie 53 % samospráv, doposiaľ využilo úver z komerčnej banky. Viac ako štvrtina (25,5 %) v prieskume uviedla, že doposiaľ nevyužili externé zdroje financovania. Skúsenosti s úverom zo Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a. s. má 15,2 % samospráv. Private public partnership využilo 1,5 % miest a obcí. O niečo menej (1,3 %) uviedlo, že využili úver z Európskej investičnej banky, alebo Rozvojovej banky Rady Európy. Zdroje zo Slovak Invest Holdingu nevyužila ani jedna zo samospráv zaradená do prieskumu. K tejto téme sa nevedelo vyjadriť 4,5 % opýtaných.
Súčasť percent pri odpovediach prevyšuje 100 % z dôvodu, že respondenti mohli uviesť viacero odpovedí. To isté platí aj pre ďalšiu anketovú otázku, v ktorej odpovedalo na to, do akých oblastí investovali externé zdroje financovania.
Celkovo 38,9 % uviedlo, že financie boli investované do rekonštrukcie infraštruktúry, ciest, chodníkov, parkovísk. Druhá najviac preferovaná oblasť (25,5 %) sa týkala hospodárskeho rozvoja. Napríklad budovania infraštuktúry alebo investovania do obecných podnikov. Na opravu školských budov využilo financie 22,7 % samospráv. Potom nasledovala podpora športu (11,4 %), environmentálne aktivity (10,2 %), podpora kultúry (9,7 %), odpadové hospodárstvo – likvidácia a triedenie odpadu (9,5 %), voľnočasové aktivity (9,3 %), ekonomický rozvoj: ekonomicko-rozpočtová stabilizácia obce (8,9 %), sociálny rozvoj (7,6 %), čistenie priestranstiev (1,8 %). Iné možnosti využitia externých zdrojov uviedlo 9,3 % respondentov a 3,2 % starostov a primátorov zaradených do prieskumu sa nevedelo vyjadriť.
Informačný deficit
Aké sú dôvody nevyužívania alternatívnych zdrojov financovania obce, mesta? Na túto otázku 20,2 % respondentov uviedlo, že ich samospráva na to nemá dostatočnú personálnu kapacitu. Externá podpora chýba 6,7 % samosprávam. Celkovo 16,8 % uviedlo, že nemajú dobrú skúsenosť s podobnými zdrojmi financovania. Problém v dlhej čakacej dobe vidí 5,9 % opýtaných. Iné dôvody uviedlo 13,4 % respondentov a zvyšných 37 % sa nevedelo vyjadriť.
Na tieto postoje mali možnosť respondenti reagovať konkretizáciou toho, aké konkréte informácie o možnosti financovania rozvojových potrieb z externých zdrojov im chýbajú. Až 49,6 % uviedlo, že im chýbajú všeobecné informácie o možnosti financovania rozvojových potrieb obcí z externých zdrojov. Informácie o Private public partnership projektoch chýbajú 12,9 % opýtaných, informácie o úveroch zo Slovenskej záručnej a rozvojovej banky predstavujú informačný deficit pre 12 % starostov a primátorov a rovnaké percento uviedlo absenciu informácií o zdrojoch zo Slovak Invest Holdingu. V prípade komerčných bánk nedostatok informácií vníma 11,8 % opýtaných. Informácie o úveroch z Európskej investičnej banky, Rozvojovej banky Rady Európy a tiež informácie o komunálnych dlhopisoch chýbajú 11,6 % starostom a primátorom zaradeným do prieskumu a iné informácie chýbajú 2,6 % a nevedelo sa vyjadriť 27,5 %.
Aj v prípade týchto odpovedí mohli respondenti uviesť viacero alternatív, čo zvýšilo počet odpovedí nad úroveň 100 %.
Prieskum zameraný aj na tieto otázky realizovalo Združenie miest a obcí Slovenska v čase od 2. marca 2020 do 10. apríla 2020 na vzorke 466 respondentov. Výsledky prieskumu sú podkladmi na ďalšiu prácu v rámci národného projektu ZMOS s názvom Modernizácia miestnej územnej samosprávy, ktorý je realizovaný vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Efektívna verejná správa. Súčasťou formulovaných záverov z prieskumu je aj tzv. druhostupňové triedenie dát, aby sme poznali postoje k tejto problematike s prihliadnutím na veľkostné kategórie obcí a tiež jednotlivé regióny. Tieto a ďalšie dáta získané z prieskumu budú zároveň využité pre pripravovanú analytickú štúdiu ZMOS, ktorá sleduje alternatívne financovanie municipálneho rozvoja a je realizovaná v rámci projektu Podpora kvality sociálneho dialógu.
Autor: (Michal KALIŇÁK, ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS)
