Na snímke Jozef Božik. Foto: TASR/Jaroslav Novák
ZMOS, ktorý zastupuje mestá a obce ako akcionárov vodárenských spoločností, upozorňuje na nevyhnutnosť zlepšenia financovania obnovy vodárenskej infraštruktúry.
Mestá a obce dlhodobo apelujú na potrebu investícií, ktoré by zabezpečili udržateľný rozvoj vodárenských sietí, pričom zásadným krokom je práve obnova existujúcich vodovodných sietí. Od roku 2003 boli štátne investície prioritizované do rozvoja verejných kanalizácií v aglomeráciách nad 2000 ekvivalentných obyvateľov, zatiaľ čo obnova vodovodných sietí bola vykonávaná prevažne len v prípade havárií a porúch. Tento prístup viedol k zhoršovaniu kvality infraštruktúry, ktorá už dosiahla koniec svojej životnosti.
ZMOS preto bude žiadať nevyhnutné zmeny vo vyhláške Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 232/2022 Z. z., ktorou sa ustanovuje regulácia cien v regulovaných odvetviach vodného hospodárstva, aby táto zohľadňovala potreby vodárenských spoločností a zabezpečila financovanie plánovanej obnovy rozdelenej do časového obdobia desiatich rokov. Fixná zložka ceny by mala pokrývať aspoň základné prevádzkové náklady na údržbu odberných miest, aby vodárenské spoločnosti mali dostatočné zdroje na nevyhnutné investície do obnovy sietí.
„Súčasná situácia je neudržateľná. Naše vodovodné siete sú na konci svojej životnosti a bez zodpovedajúcich investícií do ich obnovy riskujeme vážne problémy v zásobovaní vodou. Vyhláška musí zohľadňovať nielen prevádzkové náklady, ale aj potrebu systematickej obnovy sietí,“ uviedol predseda ZMOS Jozef Božik.
ZMOS ďalej zdôrazňuje, že vyhláška musí zohľadňovať nutnosť vytvárania finančnej rezervy na plánovanú obnovu v časovom horizonte desiatich rokov, v súlade so zákonom č. 442/2002 Z. z., ktorý plánovanú obnovu predpokladá. ZMOS tiež bude presadzovať, aby vyhláška rešpektovala závery „Správy z kontroly NKÚ vo vybraných vodárenských spoločnostiach“, ktorá jednoznačne poukazuje na zle nastavenú cenovú reguláciu v tomto sektore.
Dôležitým aspektom je aj nevyhnutnosť precenenia majetku vodárenských spoločností, ktoré musí vyhláška zahrnúť s cieľom zvýšiť hodnotu majetku týchto spoločností. Toto precenenie by malo byť plne zahrnuté do ceny, aby sa zabezpečil primeraný zisk spoločností a umožnil primeraný percentuálny nárast ceny. Len tak bude možné vytvoriť podmienky pre efektívne hospodárenie a dlhodobé plánovanie investícií, ktoré sú nevyhnutné na obnovu vodovodných sietí. Bez tohto kroku sa znemožňuje udržateľný rozvoj infraštruktúry a kvalita služieb pre obyvateľov bude ohrozená.
Okrem toho bude nevyhnutné, aby vyhláška umožnila zahrnúť osobné náklady zamestnancov do oprávnených nákladov. Tým sa zabezpečí, že nedôjde k stagnácii platov až do roku 2027 a zabráni sa odlivu odborníkov z vodárenského sektora do iných odvetví. Udržanie kvalifikovaných zamestnancov je pre efektívnu správu a prevádzku našich vodárenských sietí kľúčové.
ZMOS si zároveň uvedomuje, že zmeny v regulácii cien môžu viesť k zvyšovaniu poplatkov za vodné a stočné, ale zdôrazňuje, že toto opatrenie je nevyhnutné. Pri raste cien sa treba v súčasnosti venovať aj dopadom konsolidácie na občanov. Preto vodárenské spoločnosti navrhujú postupné navyšovanie rozložené do viacerých rokov, aby sa výrazne nezaťažili rozpočty domácností. „Zvýšenie poplatkov je jednou z mála ciest, ako zabezpečiť, že sa s vodou bude nakladať ako s neoceniteľným prírodným zdrojom, ktorým je. Voda nie je samozrejmosťou, je vzácnym zdrojom, ktorý musíme chrániť a udržiavať,“ vyhlásil predseda ZMOS Jozef Božik.
„Je nevyhnutné, aby sa do procesu cenotvorby, okrem predstaviteľov miest a obcí a vodárenských spoločností, zapojilo aj Ministerstvo životného prostredia ako kompetentný orgán. Iba tak dokážeme vytvoriť podmienky pre trvalo udržateľný rozvoj vodárenskej infraštruktúry,“ uviedol predseda ZMOS Jozef Božik.
ZMOS tiež zdôrazňuje dôležitosť spolupráce s vodárenskými spoločnosťami. „Je kľúčové, aby pri tvorbe a úprave vyhlášky boli zohľadnené odborné stanoviská vodárenských spoločností, s ktorými ZMOS pravidelne komunikuje. Iba tak môžeme dosiahnuť dlhodobo udržateľné riešenia,“ uzavrel Jozef Božik.