Ilustračná snímka.
Zrejme si ešte isté obdobie budeme musieť počkať, kým sa definitívne rozhodneme, aký spôsob energetického alebo iného zhodnocovania komunálnych odpadov (KO) uprednostníme v kontexte postupného povinného znižovania percenta skládkovania odpadov.
Zopakujme si základný cieľ, ktorý štáty EÚ, vrátane Slovenska, čaká do roku 2035. Teda, že popri raste stále vyššieho objemu a hmotnosti komunálnych odpadov je potrebné znížiť percento ich skládkovanie na číslo 10. Znamená to na Slovensku posunúť sa z dnešných 55 percent na 10 percent. Popri tom sa do roku 2035 musíme zhostiť povinnosti recyklovať 65 percent KO. S ostávajúcimi 25 percentami by nám mali pomôcť cementárne, súčasné dve pokračujúce spaľovne odpadov v Bratislave a Košiciach prípadným rozšírením svojich kapacít spracovania, a zrejme tiež ďalšie spaľovne, ktoré nateraz síce spaľujú uhlie, ale v roku 2023 už budú musieť využívať iné druhy paliva, medzi nimi aj KO. Prípadne sa budeme musieť postarať aj o postavenie nových spaľovní s cieľom zhodnocovania odpadu. O iných možnostiach v tomto smere sa nateraz nediskutuje, nepíše.
Argumenty energetického zhodnocovania odpadov (ZEVO)
Zástancovia ZEVO argumentujú, že v súčasnosti je v Európe rozostavaná stovka zariadení na energetické zhodnocovanie odpadov. Slovensko nateraz touto formou zhodnocuje 11,6 percenta KO, Európa v priemere 28 percent. Najviac Veľká Británia, ktorá však už nie je súčasťou EÚ, ale nadpriemerne aj Nemecko, Francúzsko či škandinávske krajiny. Z našich susedov sa s energetickým zhodnocovaním presadzuje najmä susedné Poľsko (v menšom aj Česko), vrátane budovania nových kapacít typu ZEVO. Aj ďalšie európske štáty (Bulharsko, Grécko, Malta) chcú komunálne odpady energeticky zhodnocovať kvôli znižovaniu skládkovania. Na Slovensku zástancovia ZEVO odporúčajú postaviť kapacity (respektíve rozšíriť kapacity stávajúce) spolu za vyše 500 miliónov eur, ktoré by sa vyrovnali kapacite približne piatich spaľovní o veľkosti súčasných (bratislavskej alebo košickej) spaľovní. To by malo byť maximum, možno však podľa nich diskutovať aj o nižšom počte zariadení ZEVO.
Čo uprednostňuje MŽP SR?
Envirorezort pod vedením Jána Budaja (ale aj jeho predchodcu Lászlóa Szólymosa) reaguje, že uprednostňuje efektívnejšie využívanie existujúcich kapacít. A že na budovanie nových štát nemá, neposkytne, respektíve neprispeje ani časťou investícií. V súvislosti s energetickým zhodnocovaním odpadov však envirorezort uvažuje napríklad o podpore nováckej elektrárne v okrese Prievidza a vojanskej na východe Slovenska. Teda takých, kde dnes spaľujú uhlie, ale v roku 2023 budú musieť prejsť na iné palivá, medzi ktorými by nemali chýbať ani komunálne odpady.
Nepripravené palivo do cementární
Inou oblasťou je spaľovanie KO v cementárňach. Legálnou otázkou ostáva, či by cementárske pece nemohli prestať prijímať a spaľovať odpad z iných krajín, ale, naopak, by uvoľnili svoje kapacity len na likvidáciu slovenských odpadov. V prípade Slovenska by výraznou mierou pomohol tento krok riešiť znižovanie skládkovania. Pre cementárne, ktoré síce nie sú štátne, by slovenské komunálne odpady mohli byť zaujímavé, ale na našom území údajne dosiaľ nie sú k dispozícii dostatočné kapacity na premenu (úpravu) samotných odpadov v tuhé alternatívne palivo, vhodné do cementárenských pecí. A aj keby dnes cementárne dokázali ročne spáliť povedzme 300-tisíc ton KO, dokázali by sme im do pecí pripraviť iba tretinu upraveného paliva.
