Ilustračná snímka.
Upravovanie zvyškového zmesového odpadu pred skládkovaním v praxi, ktoré sa malo podľa novely zákona o odpadoch spustiť od januára 2021, nebude skutočnosťou skôr ako niekedy v roku 2022.
Inými slovami to znamená, že mechanicko-biologická úprava (MBÚ) už občanmi vyhodeného zmesového komunálneho odpadu do čiernych kontajnerov, respektíve vybratie a odčlenenie nerecyklovateľného biologického odpadu, vrátane kuchynského ešte pred uložením na skládky, nebude spustená od januára 2021, ale (zrejme) neskôr. Ako súčasť novely zákona o odpadoch ju však koncom minulého roka presadil envirorezort pod vedením Lászlóa Szólymosa v bývalej vláde a následne schválil bývalý parlament.
Prečo hrozia pokuty?
Súčasné vedenie envirorezortu pod vedením ministra Jána Budaja sa obáva, že Slovensku môžu na budúci rok hroziť pokuty zo strany Európskej komisie (EK). Z pohľadu EK je, samozrejme, podobná hrozba prirodzeným krokom, keďže členským štátom odporúča upravovať KO pred skládkovaním už pomaly 20 rokov!
Za týchto okolností sa mnohým odborníkom na odpadové hospodárstvo ešte koncom decembra 2019, teda pred i po prijatí novely, zdalo jej praktické plnenie od januára 2021 nesplniteľné. Rozhodne, respektíve určite v slovenských podmienkach. Predsa dotknuté obce, či nimi poverené zberové spoločnosti nemali šancu zvládnuť termín nábehu úpravy KO. Začiatok nemohli stihnúť kvôli dlhotrvajúcim stavebným a územným konaniam, vrátane procesu EIA, ktorý je, podľa ich skúseností, zvládnuteľný najskôr za 18 mesiacov. Plus pripočítavali čas na verejné obstarávania, následné stavebné práce a podobne.
Jedine „korekcia“ nábehu úpravy...
Podľa existujúcich informácií to vyzerá tak, že súčasný envirorezort pod vedením Jána Budaja očakáva, aby sa hlavným výstupom z úpravy odpadov stalo zabezpečenie a spustenie predovšetkým liniek mechanicko-biologickej úpravy (MBÚ) odpadov. Samotné linky MBÚ sú určené na to, aby zmesový KO zbavili hlavne zvyškov bioodpadov nevhodných na kompostovanie, ale i na ďalšie činnosti, súvisiace s „prečistením“ pred skládkovaním. V západoeurópskych štátoch, ktoré s MBÚ experimentujú od 90-tych rokov, tento systém zo začiatku pomohol znížiť počty dovtedy existujúcich skládok. Podľa niektorých odborníkov však napríklad v Nemecku už v posledných rokoch stagnuje: kým v roku 2012 prevádzkovali Nemci 60 zariadení MBÚ, v roku 2018 iba 46.
Slováci v čase koronavírusu premýšľajú, či by sa triediace linky nemali a nemohli v regiónoch budovať z eurofondov, samosprávy sa však aj tak hrozia, ako zberným spoločnostiam porastú náklady za prejazdené desiatky (stovky?) kilometrov so zmesovým odpadom z čiernych kontajnerov na konkrétne miesta pretriedenia linkou MBÚ v regióne a odtiaľ s už vytriedeným odpadom na skládky, ale v každom prípade je časovo nemysliteľné, aby linky mohli byť už v roku 2021 zaobstarané a pripravené plniť v regiónoch pod Tatrami svoju úlohu.
