„Objektívne sa ju pokúšame optimalizovať tak, aby zavedenie odrádzalo od skládkovania, ale aj aby zbytočne nezaťažovala obyvateľstvo.“
Súčasná platná nízka cena za skládkovanie (4,98 eura až 9,96 eura za tonu odpadu v závislosti od počtu zložiek komunálneho odpadu) však zvádza k jednoznačnému záveru: Načo sa unúvať s triedením alebo následnou recykláciou, keď vyklopenie netriedenej zmesi na skládku je také lacné a jednoduché?
O optimálnej cene sa diskutuje mesiace
Envirorezort začiatkom apríla ústami štátneho tajomníka Norberta Kurillu avizoval, že na Slovensku k razantnému zvýšeniu ceny za skládkovanie na úroveň európskych krajín nedôjde. Prvé navýšenie MŽP sľúbilo dohodnúť so Združením miest a obcí Slovenska od januára 2018. Spomínaný termín začiatku sa dosiaľ nezmenil.
Útechou ostáva, že napríklad rakúskemu kamionistovi, ktorý by sa pokúsil „vyklopiť“ odpadový náklad za lacný peniaz na slovenskú skládku, hrozí podľa nášho zákona o odpadoch pokuta do výšky 350-tisíc eur.
Optimálna je iba recyklácia
Za optimálne nakladanie s komunálnym odpadom sa považuje recyklácia, za menej vhodné spaľovanie s výrobou tepla či elektrickej energie. Absolútne nevhodné je skládkovanie spojené s dlhodobým rozkladom rôznorodého materiálu, čím sa riziku vystavujú pôda, spodné vody a zdravie obyvateľstva. „Každý rok vyprodukujeme takmer dva milióny ton komunálneho odpadu, pričom dve tretiny končia na skládkach,“ potvrdzuje T. Ferenčák.
V roku 2020 by Európa – tak odporúča smernica EP – mala priemerne recyklovať 50 percent komunálneho odpadu. Dosiahnuť to aj na Slovensku (podľa posledných čísiel Eurostatu z roku 2015 sme recyklovali 14,9 %) sa však zdá byť utópiou. Aj keby popri postupne rastúcom triedení papiera, plastov, skla, kovov či nápojových kartónov a predpokladanom dynamicky sa rozvíjajúcom sa triedení biologického odpadu došlo k nevídaným skokovým zlepšeniam.
Ako recykluje Európa?
Podľa Eurostatu 2015 recyklujú východoeurópske štáty – Česko (29,7 %), Maďarsko (32,2 %), Poľsko (42,5 %), nehovoriac o Slovinsku (54,1 %) – dva až trikrát viac komunálnych odpadov ako Slováci. Horší výsledok ako my dosahujú v EÚ iba Malťania (6,3 %).
Najvyššie priečky tradične obsadzujú Nemci (66,1 %), Rakúšania (56 %), Švajčiari (52,7 %) a Holanďania (51,7 %). Tí všetci sa predovšetkým pričiňujú o súčasný solídny priemer štátov EÚ (45 %).
