Ilustračná snímka.
Minister envirorezortu Ján Budaj dávnejšie burcuje, že treba čosi robiť so zvyšovaním recyklácie komunálnych odpadov (KO), lebo Slovensku hrozia vysoké pokuty EÚ za vývoz na skládky. Odpoveď je tiež dávnejšie známa: dôslednejšie recyklovať bioodpad, vrátane odpadu kuchynského!
Bioodpad predsa dosiaľ neprestal reprezentovať vyše 40 percent zmesového KO, ktorý končí na skládkach, respektíve v Bratislave a v Košiciach skôr v spaľovniach. Rovnako je chronicky známe, že ak by sa bioodpad, vrátane kuchynského, triedil v takom rozsahu, ako sa na Slovensku v posledných rokoch začali triediť plasty, papier, sklo a kovy, nemusel by minister zdvíhať varovný prst: „Ak sa niečo dramaticky nezmení, môžeme očakávať pokuty zo strany Európskej komisie.“
Samozrejme, že zaplatí občan
Popritom ostáva nad slnko jasnejšie, že mnohé obce a mestá mali a stále majú šancu šetriť si peniaze na triedenie-recyklovanie bioodpadu, vrátane odpadu kuchynského. Predsa od polovice roku 2016 uhrádzajú organizácie zodpovednosti odpadov (OZV) triedenie plastov, papiera, skla a kovov a napokon aj nápojových kartónov, obce však svojim občanom pri tejto zmene poplatky za odpad neznížili. Ak však financie z takého alebo onakého dôvodu nemajú, tak ich budú musieť získať buď od občanov, alebo žiadať o pomoc štát, ktorý môže prispieť tiež iba peniazmi občanov. Ani jedno z týchto riešení sa, samozrejme, nemôže zdať politicky prijateľné pre samotných politikov, ale ani pre samosprávy: politik chce byť znova zvolený, rovnako ako starosta. Faktom však ostane, že „možnosť“ pokúsiť sa pomerne komplikovaným spôsobom o presadenie myšlienky, aby bioodpad (kuchynský odpad) platil niekto iný, je nepravdepodobná.
... poďme diskutovať?
Pri takto rozdaných kartách sa minister Budaj dňa 6. októbra rozhodol vyhlásiť diskusiu, ktorej cieľom má byť nájdenie kompromisu medzi zainteresovanými stranami (politici, obce, výrobcovia), vďaka ktorému sa zmení systém doterajšieho fungovania či nefungovania odpadového hospodárstva tak, aby obce mali zabezpečené zmluvy s organizáciami zodpovednosti výrobcov (OZV), a tak rástla miera recyklácie, vďaka ktorej sa krajina vyhne prípadným pokutám zo strany EK. Zmysel diskusie znie z pohľadu občana trochu zahmlene... Možno sa však počas nej vyjasnia napríklad základné „nedorozumenia“, respektíve aspoň zlomok „nedorozumení“ typu, či nezazmluvnených obcí bolo v lete tohto roka štyristo, alebo ich v skutočnosti bolo iba stoosemdesiattri a po ich následných zlosovaniach či priradeniach Koordinačným centra ostali tri. Prípadne dôjde k vysvetleniu takého „nedorozumenia“, že keď niekde zaradia nerecyklovateľný plast, ktorý „nedokonalí“ občania vhodili do žltého kontajnera a on skončí na skládke (nie v spaľovni, kde by skončiť mal), tak envirorezort má páku na „svoju“ Inšpekciu životného prostredia (SIŽP) a tá si má konať svoju povinnosť, vyplývajúcu jej zo zákona: vrátane ukladania pokút. A množstvo ďalších „envirorezortných nedorozumení“, podľa názorov právnikov hraničiacich s porušeniami ústavy či so zámermi EK...
Svojím spôsobom optimisticky v tomto smere zaznieva napríklad informácia envirorezortu z 15. októbra, že samosprávy dostali pol roka naviac, aby sa pripravili na zber bioodpadu. Teda do 30. júna 2021. Povedané inými slovami, SIŽP im nebude v prvom polroku 2021 udeľovať finančné pokuty za neplnenie termínu spojeného s nábehom triedenia bioodpadov od januára 2021, ale bude upozorňovať iba napomenutiami.
Fakty „nedávnej“ histórie
V roku 2015 recyklovalo Slovensko 14,9 percenta komunálnych odpadov, Česko 29,7 percenta, Maďarsko 32,2 percenta, Nemecko 66,1 percenta, Rakúsko 56 percent, v EÚ sa priemerne recyklovalo 45 percent (zdroj: Eurostat). V roku 2019 Slovensko dosiahlo 39 percent recyklácie KO, ale hranica 50 percent, stanovená pre nás Európskou komisiou, stále preň ostala vzdialená. Také sú fakty. Tie sa však dajú obhájiť aj tak, že v roku 2015 sme zaostávali za západnou Európou v prípade recyklácie KO približne 20 rokov, za susedným Českom či Maďarskom asi desať rokov a dnes za nimi až natoľko nezaostávame: veď sme percento recyklácie komunálnych odpadov za štyri posledné roky viac ako 2,5-krát znásobili a stali sa v Európe v tomto časovom úseku „úspešným“ skokanom. To sa ale neprejavilo v percentách triedenia bioodpadu.
Ostáva otázkou, ako v tejto súvislosti vnímať „upozornenia“ či „sebabičovania“ typu, že pri triedení došlo k minimálnym zlepšeniam (?) a len sme „objavili“ osobitnú metodiku ako to všetko „správne“ vyhodnocovať. Lenže ani v západných krajinách nedokázali v minulých rokoch švihať čarodejnými prútikmi a z večera na ráno sa prebudiť ako vzorne triediace a recyklujúce spoločnosti. Aj v nich celé roky postupne, trpezlivo učili, respektíve dosiaľ učia obyvateľstvo ako zvládať čistotu, hľadajú cesty ako sprístupniť pohodlnejšiu cestu k triedeniu, pokúšajú sa o „znesiteľné“ recyklovanie, v krajnom prípade tepelné zhodnocovanie. V niektorých štátoch s väčšími predpokladmi (nemecká či švajčiarska pedantnosť), v iných s menšími (Taliansko, Španielsko).
O čom informuje reformný plán Moderné a úspešné Slovensko?
Z národného integrovaného reformného plánu, nazvaného Moderné a úspešné Slovensko, ktorý 5. októbra predstavilo ministerstvo financií, sa môžeme dozvedieť, že plánujeme zvýšiť mieru recyklácie komunálneho odpadu z 39 na 50 percent do roku 2024, na 55 percent do roku 2026 a v roku 2030 chceme recyklovať 60 percent komunálnych odpadov. Splnené percentá by mali zaručiť, aby Slovensko dokráčalo k desiatim percentám skládkovania komunálnych odpadov v roku 2030, teda kroku, ktorý v tomto období od nás žiada EK.
Čísla sú stanovené, ukotvené do reformného plánu, o nutnosti prípravy na recyklovanie bioodpadov sa hovorí a píše v posledných rokoch dosť, o potrebe razantného zvýšenia poplatkov za skládkovanie takisto, o recyklovaní kuchynských odpadov od posledného štvrťroka minulého roka...
