Nedeľa 13.06.2021
Dnes má meniny 
Anton
°C
19.08.2020 04:15

Čo je za odmietnutím odložiť triedenie kuchynských bioodpadov?


Ilustračná snímka.


Na zavedenie zberu kuchynského bioodpadu ostávajú samosprávam štyri mesiace. Okrem iných nie v Bratislave a v Košiciach, v ktorých ho budú naďalej - ako súčasť zmiešaného komunálneho odpadu - energeticky zhodnocovať ešte dva roky v mestských spaľovniach.


Potvrdil to výsledok rokovania ZMOS a MŽP SR, ktoré sa uskutočnilo 5. augusta. Počas neho envirorezort zotrval na splnení povinnosti zavedenia triedenia biologicky rozložiteľných kuchynských odpadov z domácností od budúceho roka v obciach a mestách. Opieral sa pritom o skutočnosť, že Slovensku sa nedarí znižovať Európskou komisiou stanovené množstvá vyvezených komunálnych odpadov na skládky, za čo mu hrozia pokuty zo strany EK.

Prečo sa „ponáhľame“ so zavádzaním kuchynského bioodpadu?

Brusel prikazuje členským krajinám zaviesť povinné triedenie kuchynského odpadu až v roku 2023. Slovensko však v súčasnosti ukladá 550 tisíc ton kuchynských odpadov ročne na skládky, pričom sa zaviazalo, že do roku 2020 nebude ukladať viac ako 300-tisíc ton (M. Kobolka, konateľ spoločnosti JRK, Pravda 17.8.2020). Preto SR prisľúbila, že zaostávanie dobehne s o dva roky skorším nábehom triedenia bioodpadov. Predpokladáme, že ak by sa nám to podarilo, môžeme v roku 2023 dosiahnuť až 53 percent triedenia, čo je viac ako priemer únie!

Podľa štátneho tajomníka MŽP Juraja Smatanu odložením termínu by boli potrestané tie samosprávy, ktoré sa dosiaľ poctivo a zodpovedne pripravovali k povinnému triedeniu biologického potravinového odpadu od budúceho roka, a zvýhodnené také, ktoré sa „spoľahli“, že sa nič nestane, keď včas pripravené nebudú.

Tri skupiny samospráv s výnimkami

Ostali iba tri skupiny samospráv, ktorým je umožnené sa vyhnúť povinnému triedeniu kuchynského bioodpadu od roku 2021. Prvá sa týka miest a obcí, kde zmesový komunálny odpad končí v zariadeniach, určených na energetické využitie (Bratislava, Košice), druhá tých, kde domácnosti všetok bioodpad kompostujú, a posledná zahŕňa prípady, kde triediť odpad nie je technicky možné – napríklad v ťažko prístupných historický centrách miest alebo v riedko obývaných oblastiach. To znamená, že legislatívna zmena zaväzuje povinnosťou triediť potravinový bioodpad od roku 2021 približne v prípade 80 percent samospráv.

Čo treba do januára zabezpečiť?

Podľa odborníkov by kvalitný a poctivý zber bioodpadu mal byť hlavne pohodlný pre samotných obyvateľov. Triediť treba priamo v domácnostiach, kedy sa podstatne vyššie percento odpadu oddelí od zmesi, ako keby človek mal chodiť na ulicu a až tam smeti dotrieďovať. Potvrdzujú to skúsenosti z talianskych miest a obcí, kde dosiahli pri zhodnocovaní kuchynských bioodpadov najlepšie výsledky v Európe. Špecialisti doporučujú vybaviť každú domácnosť špeciálnym prevzdušneným košíkom. Ten (prípadne aj vedierko, ktoré však kvôli čisteniu nie je natoľko pohodlné) motivuje jednotlivých členov domácnosti, aby potravinový odpad triedili okamžite ako vznikne.

Od obcí sa očakáva, že zabezpečia systém zberu. Teda vyčlenia priestor na stojisko, respektíve existujúce stojisko s ďalšími kontajnermi na triedenie odpadov doplnia hnedým kontajnerom. Alebo umožnia zber priamo od prahu dverí. Samosprávy by tiež by nemali podceniť kvalitnú osvetu medzi obyvateľstvom.

Ako pokračovať ďalej?

Ostáva na mestách (obciach), či odpad zhodnotia vo vlastnom zariadení, keď už predtým stihli splniť legislatívne požiadavky, ktorými predchádzajú šíreniu patogénov, alebo či si nájdu externého prevádzkovateľa v okolí. Na Slovensku zatiaľ zhodnocuje bioodpad vyše 150 kompostární.

V súčasnosti mnohé slovenské obce prechádzajú testovacími fázami. Niektoré k tomuto kroku pristúpili bez odbornej pomoci, rozdali ľuďom vedierka, košíky, vrecká a podobne. Iné požiadali a využívajú pomoc spoločností, ktoré sa na túto činnosť s biologicky rozložiteľným odpadom z kuchýň špecializujú.

Obavy z finančnej náročnosti

Obce sa ohradzujú, že zber kuchynského bioodpadu bude finančne náročný, že občania ho výrazne pocítia na zvýšenej cene platieb za odpad a podobne. Treba si však uvedomiť, že v princípe za tých približne 100 kíl kuchynského bioodpadu ročne na jedného obyvateľa, ktorý dnes ako súčasť zmesového komunálneho odpadu končí na skládkach alebo v spaľovniach, obec tiež platí. A pritom sa predpokladá, že skládkovanie či spaľovanie by mali byť v konečnom dôsledku drahšie ako zhodnocovanie kuchynského bioodpadu. Alebo sa to iba účelovo tvrdilo pri doterajšom údajne dostatočnom zvyšovaní poplatkov za skládkovanie či spaľovanie...?

Autor: (pš)


komentáre
SHOW ALL
podobné
20.10.2020
Ak Slovensko „neodflákne“ recykláciu bioodpadov, vyhne sa pokutám EÚ
Minister envirorezortu Ján Budaj dávnejšie burcuje, že treba čosi robiť so zvyšovaním recyklácie komunálnych odpadov (KO), lebo Slovensku hrozia vysoké pokuty EÚ za vývoz na skládky. Odpoveď je tiež dávnejšie známa: dôslednejšie recyklovať bioodpad, vrátane odpadu kuchynského!
viac
06.11.2020
Úprava odpadov pred skládkovaním sa od januára nespustí
Upravovanie zvyškového zmesového odpadu pred skládkovaním v praxi, ktoré sa malo podľa novely zákona o odpadoch spustiť od januára 2021, nebude skutočnosťou skôr ako niekedy v roku 2022.
viac
02.12.2020
Analýza odpadového hospodárstva v krajských mestách
V oblasti životného prostredia patrí zabezpečenie funkčného systému odpadového hospodárstva v mestách a obciach medzi jednu z najdôležitejších a najrozsiahlejších kompetencií samospráv.
viac
03.05.2021
ZMOS vypracoval manuál ku kuchynskému bioodpadu a miestnym daniam
Združenie miest a obcí Slovenska dáva do pozornosti newsletter, ktorý je vypracovaný k dvom témam: k povinnostiam miest a obcí vo vzťahu k triedenému zberu kuchynského bioodpadu a k zmene v oslobodení/znížení miestnych daní.
viac
top články
24 hodín
7 dní
30 dní
partneri
anketa
Mal by sa zakázať vstup utečencov do Európy?
Áno, môžu medzi nimi byť teroristi.
77.78 %
Nie som si istý/istá, ale nemali by sme ich do SR pustiť.
2.60 %
Nie, sú to ľudia, ktorí utekajú pred hrôzami vojny a potrebujú pomoc.
19.62 %