Ilustračná snímka.
Na zavedenie zberu kuchynského bioodpadu ostávajú samosprávam štyri mesiace. Okrem iných nie v Bratislave a v Košiciach, v ktorých ho budú naďalej - ako súčasť zmiešaného komunálneho odpadu - energeticky zhodnocovať ešte dva roky v mestských spaľovniach.
Potvrdil to výsledok rokovania ZMOS a MŽP SR, ktoré sa uskutočnilo 5. augusta. Počas neho envirorezort zotrval na splnení povinnosti zavedenia triedenia biologicky rozložiteľných kuchynských odpadov z domácností od budúceho roka v obciach a mestách. Opieral sa pritom o skutočnosť, že Slovensku sa nedarí znižovať Európskou komisiou stanovené množstvá vyvezených komunálnych odpadov na skládky, za čo mu hrozia pokuty zo strany EK.
Prečo sa „ponáhľame“ so zavádzaním kuchynského bioodpadu?
Brusel prikazuje členským krajinám zaviesť povinné triedenie kuchynského odpadu až v roku 2023. Slovensko však v súčasnosti ukladá 550 tisíc ton kuchynských odpadov ročne na skládky, pričom sa zaviazalo, že do roku 2020 nebude ukladať viac ako 300-tisíc ton (M. Kobolka, konateľ spoločnosti JRK, Pravda 17.8.2020). Preto SR prisľúbila, že zaostávanie dobehne s o dva roky skorším nábehom triedenia bioodpadov. Predpokladáme, že ak by sa nám to podarilo, môžeme v roku 2023 dosiahnuť až 53 percent triedenia, čo je viac ako priemer únie!
Podľa štátneho tajomníka MŽP Juraja Smatanu odložením termínu by boli potrestané tie samosprávy, ktoré sa dosiaľ poctivo a zodpovedne pripravovali k povinnému triedeniu biologického potravinového odpadu od budúceho roka, a zvýhodnené také, ktoré sa „spoľahli“, že sa nič nestane, keď včas pripravené nebudú.
Tri skupiny samospráv s výnimkami
Ostali iba tri skupiny samospráv, ktorým je umožnené sa vyhnúť povinnému triedeniu kuchynského bioodpadu od roku 2021. Prvá sa týka miest a obcí, kde zmesový komunálny odpad končí v zariadeniach, určených na energetické využitie (Bratislava, Košice), druhá tých, kde domácnosti všetok bioodpad kompostujú, a posledná zahŕňa prípady, kde triediť odpad nie je technicky možné – napríklad v ťažko prístupných historický centrách miest alebo v riedko obývaných oblastiach. To znamená, že legislatívna zmena zaväzuje povinnosťou triediť potravinový bioodpad od roku 2021 približne v prípade 80 percent samospráv.
Čo treba do januára zabezpečiť?
Podľa odborníkov by kvalitný a poctivý zber bioodpadu mal byť hlavne pohodlný pre samotných obyvateľov. Triediť treba priamo v domácnostiach, kedy sa podstatne vyššie percento odpadu oddelí od zmesi, ako keby človek mal chodiť na ulicu a až tam smeti dotrieďovať. Potvrdzujú to skúsenosti z talianskych miest a obcí, kde dosiahli pri zhodnocovaní kuchynských bioodpadov najlepšie výsledky v Európe. Špecialisti doporučujú vybaviť každú domácnosť špeciálnym prevzdušneným košíkom. Ten (prípadne aj vedierko, ktoré však kvôli čisteniu nie je natoľko pohodlné) motivuje jednotlivých členov domácnosti, aby potravinový odpad triedili okamžite ako vznikne.
Od obcí sa očakáva, že zabezpečia systém zberu. Teda vyčlenia priestor na stojisko, respektíve existujúce stojisko s ďalšími kontajnermi na triedenie odpadov doplnia hnedým kontajnerom. Alebo umožnia zber priamo od prahu dverí. Samosprávy by tiež by nemali podceniť kvalitnú osvetu medzi obyvateľstvom.
Ako pokračovať ďalej?
Ostáva na mestách (obciach), či odpad zhodnotia vo vlastnom zariadení, keď už predtým stihli splniť legislatívne požiadavky, ktorými predchádzajú šíreniu patogénov, alebo či si nájdu externého prevádzkovateľa v okolí. Na Slovensku zatiaľ zhodnocuje bioodpad vyše 150 kompostární.
V súčasnosti mnohé slovenské obce prechádzajú testovacími fázami. Niektoré k tomuto kroku pristúpili bez odbornej pomoci, rozdali ľuďom vedierka, košíky, vrecká a podobne. Iné požiadali a využívajú pomoc spoločností, ktoré sa na túto činnosť s biologicky rozložiteľným odpadom z kuchýň špecializujú.
Obavy z finančnej náročnosti
Obce sa ohradzujú, že zber kuchynského bioodpadu bude finančne náročný, že občania ho výrazne pocítia na zvýšenej cene platieb za odpad a podobne. Treba si však uvedomiť, že v princípe za tých približne 100 kíl kuchynského bioodpadu ročne na jedného obyvateľa, ktorý dnes ako súčasť zmesového komunálneho odpadu končí na skládkach alebo v spaľovniach, obec tiež platí. A pritom sa predpokladá, že skládkovanie či spaľovanie by mali byť v konečnom dôsledku drahšie ako zhodnocovanie kuchynského bioodpadu. Alebo sa to iba účelovo tvrdilo pri doterajšom údajne dostatočnom zvyšovaní poplatkov za skládkovanie či spaľovanie...?
