Štvrtok 04.03.2021
Dnes má meniny 
Kazimír
°C
19.01.2021 03:45

Je čas prakticky riešiť kuchynský odpad


Ilustračná snímka.


Na Slovensku s Novým rokom odštartoval zber kuchynského odpadu. Vo väčšine obcí a miest by sa mal naplno rozbehnúť do šiestich mesiacov.


Bratislava, Košice, ale aj Prešov a tiež pravdepodobne niektoré ďalšie menšie mestá či obce ešte (minimálne) na dva roky dostali výnimky. Počas nich sa budú pri vlastnom kuchynskom odpade spoliehať iba na služby zhodnocovateľov výroby energií v dvoch slovenských spaľovniach. Ponechajme stranou, že envirorezort nepovažuje spaľovanie za optimálnu cestu, ktorá by mala prispieť k celkovému znižovaniu podielu skládkovania komunálnych odpadov v SR. Ťažko však odignorovať, že mestá a obce sa dosť dobre nevedia v najbližších rokoch vlastnými silami obísť bez takej alebo onakej formy tepelného zhodnocovania. Nehovoriac o tom, že kuchynský odpad v bytoch mestských sídlisk ostáva komplikovanejšie riešiteľným problémom ako na vidieku v rodinných domoch.

V Senci usúdili, že aj tak sa dá...

Pomôžme si jedným z náhodných nahliadnutí do skupiny miest a obcí, ktoré sa rozhodli zvládať riešenie kuchynského odpadu od začiatku roka. Do Senca. Pomáhame si „zvláštnosťou“, ktorá nás upútala na jeho mestskej internetovej stránke. Z nej sa dozvedáme, že „do odpadov z kuchyne patria aj zabalené potraviny po dátume spotreby v ich bezprostrednom prvotnom obale, ktoré vznikli z kuchýň domácností...“. Logicky z takto formulovaného textu rezultovala otázka, či jogurt, ktorý splesnivie v plastovom obale, prípadne majonéza po termíne spotreby v obale sklenenom, skončia v hnedom odpadovom košíku (vrecku), v hnedom kontajneri alebo v inom medzičlánku, a následne budú premiestnené na miesto spracovania. Tam budú plast alebo sklo „rozsekané“ spoločne s bielkovinovo-mliečnym obsahom, a takto „pripravený“ kuchynský odpad môže pokračovať v kolobehu akože vhodného spracovania“.

„Odpad z kuchyne nezbierame v hnedých nádobách, do nich ide len odpad rastlinného pôvodu a končí v kompostárni,“ zareagovala na otázku Obecných novín Ivica Gajdošová, vedúca útvaru zelene, údržby čistenia a referentka odpadového hospodárstva na miestnom úrade v Senci. „Do vedierka na zber odpadu z kuchyne ide všetok odpad v prvotnom obale, lebo sa následne zhodnocuje v bioplynovej stanici, ktorá si ho pomelie a zhodnotí. Zvyškový odpad (obaly – pozn. pš) ide na energetické zhodnotenie ako tuhé alternatívne palivo.“

Pani Gajdošová doplnila, že koncom mesiaca pripravia v spolupráci s bioplynovou stanicou video, z ktorého bude občanom jasné, ako sa s ich kuchynským odpadom nakladá.

Čo patrí a čo nepatrí do kuchynského odpadu?

Postup a skúsenosť Senca sú zaujímavé, ale zdá sa byť pri nich vhodné si zopakovať základné pravidlá o kuchynskom odpade.

Všeobecne platí, že do tohto druhu odpadu patria zvyšky potravín alebo vareného jedla bez obalov. Vrátane zvyškov zeleniny a ovocia, vrecúšok od čaju, ďalej káva a filtre z kávovaru, škrupiny vajíčok, potraviny po záruke, kvety, listy a odrezky z rastlín.

Nepatria sem plastové obaly okrem kompostovateľných, ani žiadny iný druh obalov (sklo, škatule od mlieka, stavebný materiál a podobne).

Na hodnotenie nábehu je priskoro

Nateraz ťažko celkovo hodnotiť prvé praktické kroky obcí a miest s kuchynským odpadom.

Zjednodušene skonštatujme, že samotné triedenie organizovali a organizujú samosprávy. Napríklad v iniciatívnejších mestách najmä koncom minulého roka rozvážali do panelových domov, ktoré o to požiadali, hnedé nádoby s otvormi, minimalizujúcimi zápach. Zopakujme, že odpad by občania nemali vynášať v plastových a ani v papierových vreckách (okrem biologicky rozložiteľných) do pripravených hnedých kontajnerov na stojiskách, ktorých pravidelné vyprázdňovanie a včasný odvoz zabezpečujú samosprávy.

Na druhej strane v súvislosti s kuchynským odpadom doplňme, že zber zeleného bioodpadu a kompostovanie (BRKO) je ako jeho predvoj v rodinných domoch známy niekoľko rokov. Alebo tiež, že naši dedovia a pradedovia kuchynský odpad najmä na vidieku nepociťovali ako problém...

Autor: (pš)


komentáre
SHOW ALL
podobné
07.04.2020
Ako si mestá a obce môžu pomôcť pri triedení kuchynského odpadu
Vyše 67 percent komunálnych odpadov triedi 7 665 obyvateľov ostrova Pantalleria, neďaleko Sicílie. Pod tento výsledok sa podpisuje nielen triedenie rovnakých komodít ako na Slovensku, ale hlavne bioodpadov, vrátane systému triedenia kuchynského odpadu.
viac
01.08.2020
Poradia si obce a mestá s kuchynským odpadom?
Od januára 2021 musia mestá a obce zabezpečiť občanom možnosť triedenia zberu kuchynského odpadu.
viac
04.09.2020
ZMOS požiadal poslancov parlamentu o legislatívnu aktivitu kvôli kuchynskému bio
Predseda Združenia miest a obcí Slovenska Branislav Tréger sa listom obrátil na poslankyne a poslancov parlamentu, ktorí pôsobia v samospráve. Dôvodom je požiadavka o poslaneckú zmenu zákona o odpadoch vo vzťahu ku kuchynskému bioodpadu.
viac
20.10.2020
Ak Slovensko „neodflákne“ recykláciu bioodpadov, vyhne sa pokutám EÚ
Minister envirorezortu Ján Budaj dávnejšie burcuje, že treba čosi robiť so zvyšovaním recyklácie komunálnych odpadov (KO), lebo Slovensku hrozia vysoké pokuty EÚ za vývoz na skládky. Odpoveď je tiež dávnejšie známa: dôslednejšie recyklovať bioodpad, vrátane odpadu kuchynského!
viac
top články
24 hodín
7 dní
30 dní
partneri
anketa
Mal by sa zakázať vstup utečencov do Európy?
Áno, môžu medzi nimi byť teroristi.
77.70 %
Nie som si istý/istá, ale nemali by sme ich do SR pustiť.
2.70 %
Nie, sú to ľudia, ktorí utekajú pred hrôzami vojny a potrebujú pomoc.
19.61 %