Rok a pol kráčame po ceste rozšírenej zodpovednosti výrobcov, pričom až prax ukázala slabé stránky systému a hľadajú sa spôsoby, ako ich odstrániť a pozdvihnúť tak, aby triedený zber na Slovensku fungoval. K tomu cieľu mali smerovať aj štyri novelizácie zákona o odpadoch. Taký je doterajší vývoj zákona o odpadoch, ktorý pre výrobcov zaviedol povinnosť uhrádzať náklady na triedený zber, má motivovať ľudí k vyššiemu triedeniu a spoločnosť k obmedzeniu skládkovania. Čo sa z toho splnilo? Aj o tom s generálnou riaditeľkou organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) ENVI - PAK, a. s. Hanou Novákovou.
Aká je situácia na trhu s odpadmi po roku a pol?
Mnohé veci v novom systéme rozšírenej zodpovednosti fungujú, idú správnym smerom, ale každodenná realita poukázala aj na problémy v praxi. Všetko nové (platí to aj v živote) potrebuje svoj čas na to, aby sa vychytali prvotné „muchy“ a systém začal fungovať ako celok so všetkými komponentmi.
Čo je dobré, čo sa oplatí ďalej rozvíjať?
Celé koncepčné nastavenie spolupráce medzi výrobcami prostredníctvom OZV a mestami/obcami je správne a životaschopné. Ukazujú to aj prvé pozitívne výsledky.
Zvýšil sa podiel triedeného odpadu na Slovensku?
Množstvo vyzbieraného komunálneho odpadu sa v našich obciach v roku 2016 zvýšilo oproti roku 2014 o 2,15 kg na obyvateľa – t. j. o 8,4 %. A je tu veľký potenciál veci zlepšovať.
Ako?
Ak sa o obce staráte, analyzujete triedený zber, rozprávate sa so samosprávami o tom, kde sa dá systém zlepšiť, vzdelávate občanov, je to vidieť. Pomohlo aj zahustenie zbernej siete kontajnermi na triedený zber o zhruba 500 litrov pre všetky komodity, čo predstavuje dve 240 litrové nádoby na obyvateľa na rok v takých mestách a obciach, kde chýbali.
Ako funguje rozšírená zodpovednosť výrobcov tzv. RZV?
RZV ukladá výrobcom uhrádzať náklady za vytriedený odpad v samosprávach v takmer dvoch desiatkach krajín Európy. V Belgicku či Česku, ale i mimo Európy (napr. Kanade) funguje tento princíp veľmi dobre. Triedenie a recyklácia je v týchto krajinách na ďaleko vyššej úrovni ako u nás. Výrobcovia chápu, že musia platiť reálne náklady na triedený zber v obciach, že likvidácia odpadu a recyklácia nie je lacná záležitosť. Na druhej strane sa OZV a samosprávy snažia o čo najefektívnejšie nastavenie triedeného zberu pohodlné pre občana.
Na Slovensku tomu tak nie je?
ENVI - PAK pôsobí v odpadovom hospodárstve takmer 15 rokov a od svojho vzniku zabezpečujeme pre svojich zazmluvnených výrobcov zákonnú povinnosť – plnenie limitov recyklácie/zhodnotenia. Najmä v posledných rokoch sme pozorovali, že triedený zber na Slovensku stagnoval. Jediná možnosť, ako reálne zvýšiť množstvo triedeného odpadu, bolo intenzifikovať triedený zber v obciach, kde sme vždy videli najväčší potenciál rastu a najväčší prínos pre životné prostredie (menej skládkovania). Preto sme uvítali ideu nového zákona o odpadoch – zapojenie výrobcov do priameho manažovania systému, kde hlavnú rolu hrá podpora triedeného zberu v obciach a environmentálne povedomie občana.
Na čo narazil zákon v praxi?
Musím povedať, že aj napriek mnohoročným skúsenostiam, zavedenie nového systému RZV bolo pre nás veľmi turbulentné. Jediné, čo sme vedeli, bolo, že je potrebné zabezpečiť dostatok vyzbieraného a zrecyklovaného odpadu tak, aby sme splnili zákonné povinnosti a „naši“ výrobcovia nemuseli platiť pokuty. Celoslovenské informácie o odpadovom hospodárstve chýbali a my sme sa museli spoliehať na vlastné skúsenosti a odpadovú intuíciu. Za najrizikovejšiu komoditu sme považovali sklo, pričom sklenené odpady sa zberajú takmer výhradne v obciach. Preto sme zvolili najbezpečnejšiu cestu pre svojich výrobcov a zmluvy uzatvoril s 1551 obcami a vyše 51 % obyvateľstva. A život potvrdil správnosť našich predpokladov. Aj keď sa na prvý pohľad zdá, že sme zazmluvnili veľa obcí, pravda je taká, že sme v roku 2016 splnili limit na sklo zberom v našich obciach na 63 %, pričom limit je 60 % a presiahnuté 3 % zodpovedajú 150 tis. obyvateľom. Pri počte 2,9 milióna obyvateľov to predstavovalo len 5 %!
To je veľká časť trhu... Dokázali ste splniť všetky povinnosti, ktoré zákon ukladá?
Napriek tomu, že počet obcí bol naozaj veľký a k nim pribudlo aj 162 zberových spoločností, dovolím si povedať, že sme rozbeh systému aj vďaka mnohoročným skúsenostiam zvládli. Splnili sme zákonným a preukazným spôsobom za svojich výrobcov limity pre všetky komodity, taktiež zberový podiel. Naše obce vyzbierali za prvých 9 mesiacov tohto roku 58 672 ton, z toho vytriedených bolo 49 492 ton odpadu. Ten putuje recyklátorom na Slovensku i v zahraničí. Starostlivosť v samosprávach zabezpečuje 12 regionálnych zástupcov, diskutujú so starostami a primátormi, zlepšujú a nastavujú triedený zber. Pravidelne vzdelávame zástupcov samospráv – organizujeme regionálne školenia pre starostov, pracovníkov obcí a miest, vysvetľujeme implementáciu zákona o odpadoch do praxe, vrátane jeho novelizácií, poskytujeme poradenstvo pri evidencii. ENVI - PAK stál aj pri zrode koordinačného centra pre obaly.
Vedia občania triediť? Zohrávajú OZV aj tu dôležitú úlohu?
Vzdelávať je našou povinnosťou... Od 1. júla 2016 do konca roku 2017 sme vyškolili pedagógov z 881 základných a materských škôl. Deti a žiaci dostali zdarma edukačné pomôcky (prezentácie, animácie, videá, pracovné zošity a pod). Na informovanie sme využili kanály celoslovenského i regionálneho charakteru. Pre širokú verejnosť sme zriadili webovú stránku www.triedime.sk s hrami, súťažami, článkami a informáciami o správnom triedení, predchádzaní vzniku odpadu a pod. Vzdelávaním sa snažíme dosiahnuť trvalý, nie jednorazový efekt. Práca s obcami je dlhodobý proces založený na dôvere.
Vráťme sa ku koordinačnému centru. Plní svoju úlohu?
Mrzí ma jediná vec. Že napriek môjmu značnému úsiliu ako predsedníčky KC sa mi nepodarilo presadiť prijatie mechanizmu presahujúcich množstiev, ktoré by zabezpečilo pre všetky OZV vybalansovanie systému. OZV s nedostatočným počtom obcí a obyvateľov by si mohli vyrovnať množstvá od tých, ktorí vyzberali v obciach viacej ako potrebovali na splnenie svojho súhrnného zberového podielu. Náklady na zber, a najmä na dotriedenie odpadu z obcí, sú značné a financovanie komunálneho triedeného zberu zvýšilo okamžite ceny výrobcom za plnenie zákonných povinností až o takmer 100 EUR na tonu.
Pozrime sa aj na stranu výrobcov. Ako je možné, že niektoré OZV ponúkali svoje služby za rádovo nižšie ceny?
Viaceré OZV už na začiatku podcenili situáciu a sústredili sa viac na získavanie výrobcov ako na získanie obcí, v ktorých mali zabezpečiť dostatok vyzbieraného odpadu, a tým splnenie zberového podielu v zákonom rozsahu. Samozrejme, do určitej miery sa mohli spoliehať na získanie presahujúcich množstiev od iných OZV, ale podľa môjho názoru má tento mechanizmus vyrovnávať systémy jednotlivých OZV len v zlomkovom rozsahu. Žiadna OZV by sa nemala spoliehať, že iná OZV za ňu významne splní povinnosti zberového podielu. Je potrebné, aby všetky OZV proaktívne pristupovali k obciam, pomohli im s nastavením efektívneho triedeného zberu a najmä priebežne financovali reálne náklady zberu a dotriedenia. Len tak bude systém na úžitok všetkým – obec a občan bude mať menšie náklady na zmesový odpad a čistejšie životné prostredie a výrobcovia dostatok vytriedeného odpadu, aby splnili limity a zberový podiel. Ak budú výrobcovia/OZV k obciam pristupovať súťaživým prístupom, obce sa budú rozhodovať medzi jednotlivými OZV podľa najlepšej ponuky. Tak, ako tomu bolo doteraz.
Niečo sa v tomto smere zmenilo?
Zákonodarca zaviedol tzv. balans, na základe ktorého objemy výrobcov, ktoré uvedú na trh, musia zodpovedať počtu obyvateľov žijúcich v zmluvných obciach.
Čo to pre ENVI - PAK znamená?
Keďže ENVI - PAK vždy pristupoval k svojim povinnostiam zodpovedne bolo pre nás prioritou financovať triedený zber pre taký počet obyvateľov/obcí, aby sme boli schopní splniť všetky povinnosti zákona, ktoré sú na „našich“ výrobcov kladené. To znamená splniť limity zhodnocovania a recyklácie a zberový podiel minimálne v objeme, ktorý stanovuje zákon. Avšak zavedením balansu prišlo k situácii, kedy sme napriek svojmu presvedčeniu o významnom spojení OZV a obcí, boli nútení k určitej časti „našich“ obcí prísť s výpoveďami. Nebolo inej cesty, ak chceme dodržať literu zákona a mať z tohto pohľadu vyrovnaný systém. Tento krok sme im vysvetlili a ospravedlnili sa. S mnohými sa nám dobre spolupracovalo, analyzovali sme stav a prispôsobovali systém triedeného zberu na im vlastné pomery, vzdelávali deti a občanov. Je nám to naozaj veľmi ľúto.
Prijať „vypovedané“ obce ale môžu iné OZV...
Áno, určite. Dôležité je, aby prijatie takýchto obcí u nových OZV bolo za minimálne rovnakých podmienok, aby triedený zber v týchto obciach neostal paralyzovaný. Prevádzkovať triedený zber v obciach, ktoré majú rôzne kultúrne a geografické špecifiká, je naozaj sofistikovaná a najmä nákladná záležitosť.
Koľko teda stojí triedený zber v mestách a obciach?
Ako som už spomínala, ročne financujeme triedený zber vo viac ako 1 500 obciach a mestách. Je to asi polovica Slovenska. Za rok 2017 predpokladáme, že zaplatíme v týchto mestách a obciach viac ako 18 miliónov EUR (bez DPH). Je to obrovská finančná zodpovednosť, spolupráca so zberovými spoločnosťami, starostami a primátormi, jednoducho množstvo urobenej práce.
Kam by sa malo Slovensko uberať?
Dôležitý je monitoring základných povinností, kontrola dodržiavania nastavených pravidiel a vyvodzovanie zodpovedností. To pomôže nastaviť fungujúci systém RZV a rozvíjať triedený zber. Naše smerovanie by malo ísť cestou zvyšovania celkovej miery zhodnotenia a recyklácie odpadov z obalov a znižovania skládkovania. Systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov funguje v SR od 1. júla 2016 a na svoju plnú implementáciu potrebuje nejaký ten čas. Tak mu ho dajme.
