Ilustračná snímka.
To je predpokladaný účet za novelu zákona o odpadoch prijatú v posledný októbrový týždeň. Novela zákona o odpadoch priniesla so sebou povinnosť pre organizácie zodpovednosti výrobcov vypovedať zmluvy obciam, pretože im prikázala vyrovnať počet zazmluvnených obcí s množstvom zazmluvnených výrobcov.
Organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) budú musieť súťažiť o výrobcov, nie o obce. Logicky najpádnejším argumentom pri získavaní výrobcov bude cena a to cena bez ohľadu na náklady v obciach. Tie už nebudú pri cenotvorbe pre klienta hrať významnú rolu, lebo veď ku klientovi sa potrebný počet obyvateľov, a tým aj obcí, dorovná zo zákona. OZV uhradí za triedený zber v obciach len toľko, koľko vyberie od svojich klientov.
Novela spôsobí, že všetky OZV budú musieť šetriť na nákladoch na triedený zber, ak chcú výrobcom poskytnúť konkurenčné ceny. Rozvoj infraštruktúry triedeného zberu (počet zberných nádob a frekvencií zberu) nad rámec stanovených štandardov zberu si už žiadna OZV nebude môcť dovoliť. A ani nebude musieť. Obce si nebudú môcť vybrať OZV, s ktorou chcú spolupracovať, OZV im jednoducho bude pridelená. Navyše hrozí riziko, že v priebehu roka bude priradená rôznym OZV, keďže obce sa stali “balansujúcim“, čiže vyrovnávajúcim prvkom.
Táto zmena prinesie, že peňazí v systéme na triedený zber bude z roka na rok ubúdať. Práve v týchto dňoch dostávajú mestá a obce od jednej OZV s veľkým počtom klientov ponuky, v ktorých láka na najnižšie ceny na trhu. Táto OZV má totiž nedostatočný počet obcí a tak ponúka „spoluprácu“ (rozumej náklady na triedený zber) vo výške 5 € na obyvateľa. Je takýto náklad na obyvateľa reálny? Predpokladajme, že by mala táto OZV zmluvu so všetkými mestami a obcami v SR. Pri počte 5,4 milióna obyvateľov by činili náklady na triedený zber približne 27 mil. eur. Pri prijímaní zákona o odpadoch ministerstvo odhadlo tieto náklady vo všetkých mestách a obciach SR na cca 40 mil. eur.
Kto zaplatí zvyšných 13 mil. eur? Budú to samotné mestá a obce. Prípadne budú musieť znížiť počty kontajnerov, či frekvencie zberu a tým pádom siahnu na komfort svojich občanov.
Je toto tá správna cesta pre slovenské odpadové hospodárstvo? Nebolo by lepšie, aby bol systém nastavený opačne? Tak, aby bolo možné triedený zber rozvíjať a aby občania i obce mali zaručené, že ich snaha triediť a znížiť skládkovanie nebude narážať na legislatívne prekážky?