Generálna riaditeľka OZV ENVI - PAK Hana Nováková.
O tom, aká je situácia s odpadmi na Slovensku, a ako sa triedený zber vyvíja, čo robíme dobre a kde by sme mali pridať, sa zhovárame s generálnou riaditeľkou OZV ENVI - PAK Hanou Novákovou.
Aktuálne štatistiky hovoria, že na Slovensku vyprodukuje jeden človek v priemere až 433 kg odpadu, kým v roku 2017 to bolo 348 kg. Znamená to, že každý rok vyhadzujeme čoraz viac smetí. Na druhej strane, a to je pozitívne, rastie aj množstvo vytriedeného odpadu.
Produkujeme viac odpadu, ale zároveň sa nám darí viac a lepšie komunálny odpad triediť. Čomu vďačíme za tento rast?
Keďže len začína rok 2022, nemáme ešte súhrnné štatistiky za rok 2021, ale pokiaľ ide o dáta za rok 2020, tak vieme povedať, že produkcia komunálneho odpadu od roku 2015 kontinuálne rastie. V roku 2019 vyprodukoval každý občan Slovenska 421 kg odpadu a v roku 2020 predstavovalo toto množstvo už 433 kg na obyvateľa. Pre porovnanie, priemerné množstvo komunálneho odpadu na obyvateľa v EÚ v roku 2019 bolo 502 kg. V roku 2020 však prvýkrát v histórii u nás na skládkach skončilo menej ako polovica komunálneho odpadu, konkrétne 49,7 %, čo je pozitívna správa.
Ako sme na tom s triedeným zberom, ktorý majú v kompetencii práve OZV?
Od roku 2016, kedy bola na Slovensku zavedená rozšírená zodpovednosť výrobcov (RZV), každoročne rastie množstvo vytriedených zložiek komunálneho odpadu (pozn. papier, sklo, plasty, kovové obaly, drevo). Pred zavedením RZV bolo na Slovensku vyzbieraných ročne približne 140 000 ton triedeného odpadu, v roku 2020 to bolo až 327 747 ton, čo je v priebehu 5 rokov takmer 2,5 násobok za rok. Len na triedenom zbere skla, plastov, papiera, kovov a dreva sa podarilo vyzbierať až 60 kg na obyvateľa, čo predstavuje oproti roku 2019 medziročný nárast o 8 %. Z jednotlivých vytriedených zložiek bol v roku 2020 najväčší percentuálny nárast v triedení zaznamenaný v komodite plasty a to až o 19 %.
Veľa ľudí vôbec netuší, čo je to OZV a aká je jej úloha v celom procese triedenia. Čo robí preto, aby ľudia mohli kvalitnejšie a pohodlnejšie triediť odpad?
Máloktorý výrobca sa vie sám postarať o odpad, ktorý končí u spotrebiteľa. Aby bol zber efektívny, výrobcovia sa musia spájať a organizovať. K tomu potrebujú organizáciu zodpovednosti výrobcov. Od 2016 funguje na Slovensku rozšírená zodpovednosť výrobcov a odvtedy obce a mestá neplatia za triedený zber, ale len za komunálny odpad či stavebný odpad. Triedený zber majú zadarmo, lebo zaň prostredníctvom OZV platia výrobcovia. OZV sa stará o pohodlný triedený zber pre občanov a efektívny triedený zber pre výrobcov. Zároveň poskytuje výrobcom a samosprávam ďalšie služby a v neposlednom rade vzdeláva obyvateľov ako správne triediť a správať sa k životnému prostrediu.
Veľa ľudí deklaruje, že odpad triedi. V praxi to však znamená, že triedia len niektoré odpady, napríklad kelímky od jogurtu alebo obaly od sladkostí. Do žltého kontajnera patria však aj ďalšie plastové obaly, ako aj plastové výrobky. Čo už na Slovensku vieme triediť, čo nám nerobí problém, v čom máme rezervy a aký typ odpadu nás ešte dokáže potrápiť?
So základnými položkami nemáme väčšinou problém. Občas sa stáva, že vytriedime aj mastný alebo mokrý papier, prípadne nevieme triediť položky, ktoré sa skladajú z viacerých materiálov. Pravidlo je, že takéto obaly sa triedia zvyčajne podľa väčšinovej zložky. Ak je to plast, potom obal patrí do plastov, ak je to kov, tak do kovov. Pozor však, neplatí to, ak je väčšinovou zložkou papier, vtedy obal napríklad z instantnej polievky či korenín triedime rovnako ako nápojové kartóny. V niektorých obciach do oranžových kontajnerov či vriec, inde spolu s platmi alebo kovovými obalmi.
Aké chyby pri triedení najčastejšie ľudia robia?
Predovšetkým nestláčajú plastový či kartónový odpad, obaly pred vyhodením zbytočne umývajú, kovy alebo nápojové kartóny netriedia, pretože nemajú na to samostatné kontajnery a nevedia, že v tom prípade ich treba triediť napríklad spoločne s plastmi do žltého kontajnera či vreca. Veľkoobjemový a stavebný odpad hádžu do bežných kontajnerov namiesto toho, aby ho zaviezli na zberný dvor a podobne. Postupne by sa pravidlá triedeného zberu mali unifikovať v rámci EÚ, čo by malo pomôcť k lepšiemu triedeniu.
Systém triedenia sa môže meniť aj v závislosti od mesta alebo obce. Prečo je to v každej obci inak? Ako zistím, v ktorej obci platia aké pravidlá?
Systém triedenia odpadov nie je na Slovensku jednotný. Všetko záleží od toho, aké podmienky si nastavia jednotlivé samosprávy s OZV a zberovou spoločnosťou. Ideálne je sledovať oficiálne webstránky danej obce alebo príslušnej zberovej spoločnosti, kde sú všetky potrebné informácie. Každá obec zároveň musí mať systém triedenia vo svojom všeobecne záväznom nariadení.
Spomínali sme tu triedenie plastov aj kovov. Tento rok z triedeného zberu ubudnú dve základné položky, ktorými sú nápojové plastové fľaše a plechovky. Môže sa stať, že niektorí ľudia aj po spustení zálohovania budú naďalej z rôznych dôvodov vyhadzovať PET fľaše či plechovky do farebných kontajnerov. Ako naučiť ľudí, aby nakladali s odpadom podľa nových pravidiel?
Veľmi dôležitým prvkom zavedenia zálohového systému je vzdelávanie. Bez ochoty ľudí nosiť PET fľaše a plechovky naspäť do prevádzok by zálohovanie nemalo zmysel. Ľudí treba naučiť, že sa zálohované PET fľaše a plechovky nestláčajú, treba ich odovzdať neporušené, aby automaty vedeli naskenovať označenie a ľudia za každý vrátený obal mohli dostať záloh 15 centov. Na druhej strane, treba apelovať na obyvateľov, aby nezabúdali triediť zvyšné plasty a kovové obaly. A tu stále platí, že tieto je nutné pred vhodením do kontajnera stláčať. Zálohovať sa nebudú plastové ani kovové obaly od mlieka a mliečnych nápojov, sirupov a alkoholických nápojov s obsahom alkoholu viac ako 15 %.
Európska únia nám stanovuje prísne recyklačné ciele. Aké sú naše ciele v triedení na Slovensku v najbližšom období? Kam sa chceme dostať? Vieme odhadnúť, ako sa bude triedenie vyvíjať v najbližších rokoch?
Je ťažké teraz predvídať, ako sa situácia bude vyvíjať. Urobíme všetko preto, aby sme ciele, ktoré nám EÚ stanoví, dosiahli. Pokiaľ ide o recykláciu obalov, ENVI - PAK už niekoľko rokov plní ciele určené EÚ na rok 2025. Do roku 2035 by mala miera recyklácie vzrásť až na 65 % a miera skládkovania by sa mala znížiť na 10 %. Aj keď skládkovanie komunálneho odpadu z roka na rok klesá, stále sú tu značné rezervy. Je pred nami teda ešte dlhá a náročná cesta.
Aké budú trendy v triedení v tomto roku okrem už spomínaného zálohovania. Čo ešte bude dominovať v odpadových témach v roku 2022?
Zálohovanie bude počas tohto roka témou číslo jedna. Stále aktuálnou bude určite aj triedenie ostatných plastov a kovových obalov, ktorých je množstvo druhov a naďalej ich treba vyhadzovať do farebných kontajnerov. Nepochybne je stále aktuálna aj téma triedenia kuchynského biologického odpadu, otvára sa otázka zberu a recyklácie textilu. Netreba zabudnúť ani na stále pretrvávajúci problém s voľne pohodeným odpadom.
Ak sa chcete dozvedieť viac, celý rozhovor si môžete vypočuť aj ako podcast: https://open.spotify.com/episode/7kgeVkzQxnZJBj0sGloEsr
