Viac ako 1,2 mld. eur zo zdrojov EÚ, štátneho rozpočtu a Environmentálneho fondu bolo investovaných do vodného hospodárstva s cieľom dosiahnuť dobrý stav všetkých vôd. V roku 2015 sa zvýšila úroveň pripojeného obyvateľstva na vodovod na 88,3 % a na verejnú kanalizáciu na 65,2 %. Väčší dôraz na kontrolu likvidácie odpadových vôd môže priniesť pripojenie viac ako 240 000 obyvateľov, ktorí sa napriek prístupu k verejnej kanalizácii ešte nepripojili. Iné alternatívy na financovanie výstavby a údržby vodohospodárskej infraštruktúry sa využívajú v nízkej miere. Viac ako 18 mil. eur z Environmentálneho fondu sa investovalo do projektov bez zatiaľ evidovaných výsledkov. Podpora by mala byť preto zameraná na menší počet ucelených projektov, ktoré v kratšej dobe prinesú viac pripojených obyvateľov.
Od roku 2010 bolo investovaných do manažmentu odpadových vôd a zabezpečovania pitnou vodou viac ako 1,2 mld. eur. Cieľom je splniť záväzok Slovenskej republiky o zabezpečení zberných systémov pre komunálnu vodu a následne zabezpečiť požadované čistenie odpadových vôd pre aglomerácie nad 2 000 ekvivalentných obyvateľov (EO)13. Dobrý stav všetkých vôd mal byť dosiahnutý do roku 2015, resp. najneskôr do roku 2027. Finančné prostriedky v podobe kapitálových výdavkov pochádzajú najmä z Kohézneho fondu EÚ (87 %) vrátane povinného spolufinancovania a z Environmentálneho fondu (13 %). V priemere sa tak ročne vynaložilo cca 167 mil. eur na vybudovanie vodovodov, kanalizácií a zlepšenie monitorovacích aktivít.
Väčšina studní nespĺňa štandardy
Pitná voda si dlhodobo udržiava vysokú úroveň kvality. Je to spôsobené skutočnosťou, že viac ako 82 % dodávanej pitnej vody pochádza z podzemných zdrojov, ktoré sú vysoko kvalitné a menej náchylné na znečistenie. Voda zo súkromných studní je často znečistená a nevyhovuje štandardom. Podľa Výskumného ústavu vodného hospodárstva 80-85 % vody z iných než verejných zdrojov, napr. vlastné studne pri dome, nespĺňa hygienické štandardy (najčastejšie z dôvodu prítomnosti fekálneho znečistenia, nitrátov a železa). Príčinou býva nedostatočná hĺbka studní a únik odpadových vôd do ich blízkosti.
Množstvo znečisťujúcich látok v odpadových vodách má klesajúci trend.
Hlavnými znečisťovateľmi odpadových vôd sú priemysel, poľnohospodárstvo a domácnosti. Na stav vôd majú vplyv aj hydromorfologické zmeny, ako napr. zmeny vo vodných tokoch spôsobené výstavbou vodných stavieb. V období rokov 1995 až 2015 došlo k výraznému poklesu množstva znečisťujúcich látok, a to takmer o 80 %. Je to výsledok výstavby a modernizácie čistiarní odpadových vôd a uplatňovania účinnejších procesov čistenia ako aj poklesom priemyselnej produkcie.
Hrozia sankcie
Investície do infraštruktúry priniesli nárast podielu pripojeného obyvateľstva na verejný vodovod z 85 % v roku 2007 na úroveň 88,3 % v 2015. Takmer 100 % obyvateľov má prístup k pitnej vode a bezpečnej sanite, ako aj interiérový splachovací záchod. Súčasťou vodného cyklu je aj odvádzanie odpadovej vody a jej čistenie. Pripojenosť na verejnú kanalizáciu sa tiež zvýšila z 54 % na 65,2 %. V programovom období 2007 – 2013 boli z OP ŽP podporené projekty na výstavbu kanalizácií a čistiarní odpadových vôd resp. intenzifikáciu čistiarní projekty na výstavbu kanalizácií odpadových vôd, a to za účelom zabezpečenia odvádzania a čistenia komunálnych odpadových vôd v súlade so záväzkami SR voči EÚ. Riadiaci orgán pre OP ŽP, ktorým je MŽP SR, evidoval vyšší dopyt žiadateľov v rámci vyhlásených výziev oproti disponibilným alokáciám určeným vo výzvach, čo preukazuje, že ciele OP ŽP zodpovedali identifikovaným problémom a skutočným potrebám potenciálnych žiadateľov. Napriek tomu však nebolo možné pokryť všetky potreby Slovenskej republiky. Podľa Zákona o verejných kanalizáciách sa na verejnú kanalizáciu musí pripojiť každý vlastník nehnuteľnosti, v ktorej vznikajú odpadové vody. V prípade, ak má vlastník stavby alebo vlastník pozemku povolenie na iný spôsob nakladania s odpadovými vodami, táto povinnosť mu zaniká.
Podľa novely vodného zákona z dielne ministerstva životného prostredia, ktorá išla začiatkom augusta do medzirezortného pripomienkového konania by sa mali vlastníci nehnuteľností, ak je to technicky možné a kanalizácia je na príslušnom mieste vybudovaná, povinne pripojiť, a to do roku 2021. Malo by sa to týkať aj tých vlastníkov, ktorí mali doteraz povolenie na žumpu. „Toto opatrenie prispeje k zlepšeniu stavu podzemných vôd a povrchových vôd," odôvodňuje envirorezort v návrhu. Pri nesplnení dohodnutých záväzkov hrozia SR sankcie. Právna norma by mala v prípade súhlasného stanoviska vlády, parlamentu a prezidenta platiť od januára 2018.
Existujúca infraštruktúra stačí ešte pre 280-tisíc obyvateľov
Na základe odhadu starostov jednotlivých obcí o percentuálnej dostupnosti verejnej kanalizácie obyvateľom z roku 2014 by už vybudovaná verejná kanalizácia dokázala ešte dodatočne obslúžiť viac ako 280-tisíc obyvateľov.
Pripojenosť obyvateľov na verejný vodovod resp. kanalizáciu, ako aj ČOV v rámci podporených projektov z OP ŽP, je možné vykázať až po ukončení realizácie projektov, resp. po vydaní právoplatného kolaudačného rozhodnutia, ktorému predchádza skúšobná prevádzka. V prípade ČOV trvá skúšobná prevádzka spravidla 1 rok, (často aj viac). Z uvedeného dôvodu prebieha napájanie obyvateľov na novovybudované kanalizačné siete s časovým odstupom, a to v tzv. období udržateľnosti projektu (5 rokov po riadnom ukončení projektu – fyzickom aj finančnom). Preto sa očakáva nárast podielu pripojeného obyvateľstva na verejnú kanalizáciu. Na základe hrubého odhadu sa takto môže pripojiť ešte ďalších 22-tisíc obyvateľov.
Viac v Obecných novinách č. 33-34/2017
