Výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Turčány. Snímka zdroj: (red).
„Naplnenie princípov fiškálnej decentralizácie, ktorá bola pokračovaním procesu decentralizácie verejnej správy, nepovažujeme za prekážkou pri budovaní sociálneho štátu, naopak v mnohých oblastiach tomuto procesu pomáha,“ myslí si podpredseda ZMOS Jozef Turčány.
Výkonný podpredseda tak reaguje na vyjadrenie na vystúpenie prezidenta SR a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Miestna územná samospráva pomáha pri skvalitňovaní foriem a rozsahu verejných služieb aj tým, že spolufinancuje niektoré pôsobnosti štátu zo svojich vlastných príjmov získaných a delených na základe princípov fiškálnej decentralizácie. Príkladom môže byť spolufinancovanie rozsiahlej siete základných škôl, ktorá je ústavnou povinnosťou štátu (najmä s nízkym počtom detí a vyšším počtom pedagogických a nepedagogických zamestnancov), alebo vytváranie priestorových a materiálnych podmienok pre získanie a udržanie všeobecných lekárov v regiónoch, čo je originálnou pôsobnosťou regionálnej samosprávy.
Bez aktívnej podpory a záujmu miest a obcí by len obmedzene boli realizované štátne programy aktivácie dlhodobo nezamestnaných, alebo niektoré aktívne opatrenia na podporu zamestnávania, ktoré sú tiež spolufinancované z vlastných príjmov miest a obcí.
ZMOS pripomína, že jedným zo základných princípov pri realizovaní decentralizácie verejnej správy bolo jednoznačne vymedziť rozsah kompetencií, zodpovednosť a finančné nástroje za ich plnenie medzi štát, územnú a regionálnu samosprávu. V oblasti sociálnych služieb táto zásada bola naplnená len čiastočne. Na mestá a obce boli zákonom delimitované najmä tzv. mäkké kompetencie, akými boli napr. opatrovateľská a prepravná služba, ktoré štát cez svoje Okresné úrady zabezpečoval predtým len na území 49 % miest a obcí.
Pozitívne dôsledky fiškálnej decentralizácie a vývoj vlastných príjmov miest a obcí v rokoch 2006-2008 boli naopak jedným z podnetov na zmenu legislatívy, ktorou sa rozšíril rozsah a sprísnil spôsob vykonávania pôsobností v sociálnej oblasti pre samosprávu. „ Až následné nastavenie legislatívnych podmienok a požiadaviek v tak rozsiahlej a citlivej oblasti, spolu s plnením práva občanov na slobodný výber zariadenia sú hlavné dôvody, že realizácia sociálnych služieb v niektorých oblastiach môže narážať na finančné, personálne a priestorové obmedzenia“ myslí si podpredseda ZMOS. Túto skutočnosť si uvedomoval aj rezort tým, že zaviedol zákonný podporný príspevku z kapitoly ministerstva na výkon pôsobností pre samosprávu a neskôr aj dva národné projekty na podporu opatrovateľskej služby, ktorými bolo podporené mestá a obce ale najmä neverejní poskytovatelia.
ZMOS dlhodobo deklaruje, že sociálna oblasť patrí medzi jeho základné priority, čo platí aj o sociálnej politike miest a obcí. Dokazuje to nielen vyplatený objem prostriedkov, ktoré v roku 2017 dosiahnu úroveň cca 200 mil. euro, z ktorých časť cca 55 mil. euro tvorí príspevok z kapitoly ministerstva. Mestá a obce, podobne ako VÚC, reagovali najmä na rastúci dopyt svojich občanov po inštitucionálnych sociálnych službách. Ich celková kapacita sa v rokoch 2011 -2015 zvýšila v zariadeniach sociálnych služieb o viac ako 8300 miest, t.j. o 18, 3 %. Financovanie týchto zariadení mohlo byť aj jedným z dôvodov prechodného zníženia záujmu o opatrovateľské služby.
