ZMOS žiada stiahnuť návrh novely zákona o pedagogických zamestnancoch

Tretia novela za dva roky s 98 novelizačnými bodmi

Združenie miest a obcí Slovenska žiada návrh zákona stiahnuť z medzirezortného pripomienkového konania a predložiť na verejnú odbornú diskusiu a predložiť ako nový zákon. Podľa ZMOS sa navrhované zmeny javia ako nesystémové, problematiku ešte viac komplikujú a zvyšujú "nezrozumiteľnosť" celej problematiky. Ide o ďalší politický krok, ktorý kvalitatívne nezmení výsledky výchovno-vzdelávacieho procesu (napríklad znižovanie kritérií na získanie prvej atestácie, znižovanie odborných kritérií na riaditeľa školy a pod.) určite je to však krok, ktorý výchovno-vzdelávací proces predražuje. Zákon nebol predmetom odbornej diskusie a zmeny, najmä z pohľadu dopadov na kompetencie a financovanie samosprávy.

Niektoré zmeny vnášajú do systému chaos, ktorý nastal už zavedením samotného zákona v roku 2019. Zákon o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch vstúpil do účinnosti 1. 9. 2019, teda neplatí ešte ani dva roky a už bol dvakrát novelizovaný. Táto tretia novela pritom zasahuje do existujúceho právneho stavu 98 novelizačnými bodmi, čo štatisticky znamená v podstate zásah do každého paragrafu. „Niektoré zmeny dokonca popierajú filozofiu pôvodného zákona, ako napríklad zavedenie nadčasovej práce pre vedúcich zamestnancov, pričom pôvodná filozofia zákona zaviedla znižovanie vyučovacej povinnosti vedúcich zamestnancov až na nulu, čo taktiež znamenalo, okrem iného, negatívny dopad na verejné financie. Tento návrh naopak zavádza nadčasovú prácu pre vedúcich zamestnancov, čo znamená ďalší negatívny dopad na verejné financie. Tento dopad však predkladateľ v doložke vplyvov ani nevyčíslil,“ hovorí Zdenko Krajčír, expert ZMOS na školstvo.

Nekvalitná doložka vplyvov

Združenie miest a obcí Slovenska, rovnako ako nedávno, pri novele školského zákona upozorňuje na opätovne nekvalitne dôvodovú správu. „Žiadame doplniť doložku vplyvov o dopady na verejné financie zavedenie nadčasových hodín pre vedúcich zamestnancov škôl a školských zariadení a ďalších zmien uvedených v odôvodnení, ktoré majú dopad na verejné financie alebo ľudské zdroje,“ hovorí Zdenko Krajčír, expert ZMOS na školstvo a ďalej dodáva: „Doložka vplyvov sa zaoberá len kvalifikovaným odhadom dopadov na verejné financie v oblasti skrátenia lehoty na získanie atestácie. Vôbec však nereaguje na zavedenie nadčasovej práce vedúcich zamestnancov štatutárov. V doložke vplyvov predkladateľ uvádza predpoklad zvýšených výdavkov samosprávy v roku 2021 vo výške 899 315 € a v rokoch 2022 a 2023 vo výške 2 697 945 €. Keďže v roku 2021 sa pri návrhu rozpočtu s uvedenými zvýšenými výdajmi nepočítalo, nemá samospráva zdroj na ich krytie. Z uvedeného dôvodu žiadame uplatniť ustanovenie čl. 20 Legislatívnych pravidiel vlády SR a § 33 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách, ktorý hovorí, že: „návrhy právnych predpisov a iných opatrení podľa odseku 1 predložené na rokovanie vlády v priebehu rozpočtového roka, ktoré majú dôsledky na rozpočet verejnej správy a ktorých krytie nemožno v priebehu rozpočtového roka zabezpečiť zvýšenými príjmami alebo úsporou iných výdavkov, môžu nadobudnúť účinnosť najskôr 1. januára nasledujúceho rozpočtového roka.“

Predkladateľ taktiež v doložke vplyvov neuvádza predpokladané negatívne dopady na financie a ľudské zdroje na základe zmien uvedených v bode 10 (zvýšenie minimálnej dotácie vyučovania aprobačných predmetov) alebo umožnenie postaviť riaditeľa školy do pozície nepedagogického zamestnanca, čo opäť spôsobuje nároky na ľudské zdroje a verejné finančné prostriedky. Obdobne je tomu v rámci presúvania vzdelávania v rámci profesijného rozvoja na iné subjekty a nevyužívanie existujúcich priamoriadených organizácií ako napr. MPC, čo spôsobuje ďalšie predražovanie systému. Tiež chýba kvantifikácia dopadov zriaďovania školských podporných tímov v materských školách, základných školách a stredných školách.“

Prehľad ďalších pripomienok

Združenie miest a obcí Slovenska zásadne nesúhlasí so znížením požiadavky na kandidáta na riaditeľa školy alebo školského zariadenia. Navrhovanú zmenu, ktorá umožňuje za riaditeľa vymenovať osobu, ktorá nezískala prvú atestácia a má dokonca menej ako tri roky praxe (doteraz bolo 5 rokov praxe a prvá atestácia) v prepojení na ustanovenie navrhovaného nového ustanovenia § 39 ods. 5, podľa nášho názoru ešte viac zníži kvalitu riadenia regionálneho školstva.

Združenie miest a obcí Slovenska tiež zásadne nesúhlasí s navrhovaným ustanovením § 39 ods. 5. Podľa Zdenka Krajčíra: „Vágnosť ustanovenia je vysoko kontraproduktívna a pravdepodobne v praxi spôsobí viac problémov ako osohu a najmä môže vyvolať negatívny dopad na ľudské zdroje a verejné financie. Návrh vôbec nerieši novovzniknutú situáciu, na škole, keď by mal pedagogický proces riadiť „nepedagóg“. Vzdelávacie systémy v zahraničí, v ktorých je umožnené, aby riaditeľom školy bol „nepedagóg“, neumožňujú, aby takáto osoba riadila pedagogický proces. Zastávame názor, že riaditeľom školy alebo školského zariadenia „nepedagógom“ môže byť vymenovaný len na škole alebo školskom zariadení, v ktorom sa z dôvodu veľkosti neurčuje vyučovacia povinnosť. V opačnom prípade bude musieť tento úväzok niekto odučiť a to formou nadčasových hodín alebo doplnením ďalšieho pedagogického zamestnanca. Tento dopad predkladateľ neuvádza v doložke vplyvov. Predkladateľ taktiež v ďalších častiach zákona nerieši, ako sa bude pri týchto „nepedagogických“ riaditeľoch postupovať v oblasti napríklad funkčného vzdelávania alebo požiadavky na kandidátov na riaditeľa pri výberovom konaní.“

Združenie miest a obcí Slovenska sledujúc vývoj pripomienkového konania žiada, aby akceptácia pripomienok, ktoré majú priamy dopad na financovanie originálnych kompetencií z vlastných príjmov miest a obcí typu napríklad znižovania základných úväzkov alebo zvyšovania personálnej náročnosti, zvyšovania príplatkov a pod. bola uskutočnená až po vykonaní dôkladnej dopadovej štúdie a súhlasnom vyjadrení legitímnych a reprezentatívnych zástupcov miest a obcí.

Rozsah 10 zásadných pripomienok pri tak dôležitom zákone, ktorý je potrebné vnímať ako mimoriadne vážny zásah do financovania regionálneho školstva, kde sú mestá a obce najväčšími zriaďovateľmi škôl a školských zariadení podľa Združenia miest a obcí Slovenska je potrebné pripravovať tak, aby už vopred boli zrejmé všetky jeho dopady. Práve preto ZMOS požaduje stiahnutie návrhu a odporúča začatie legislatívnych prác odznova, s vytvorením dostatočného priestoru na vecnú diskusiu všetkých zainteresovaných strán.