ZMOS predstavil zásadné pripomienky k výnosu o rozdeľovaní výnosu dane

Ministerstvo bezdôvodne zmenilo názor 

„V predbežnej informácii zverejnenej 5. októbra 2020 a stiahnutej 7. októbra 2020 k návrhu nariadenia vlády, bola správne uvedená úprava s odôvodnením, že objem prostriedkov na klientov neštátnych centier špeciálnopedagogického poradenstva prevyšuje objem prostriedkov pre klientov centier zriaďovaných okresnými úradmi v sídle kraja. Nepoznáme dôvod, prečo ministerstvo školstva zmenilo názor, ale v rámci ďalšieho legislatívneho procesu sa už táto navrhovaná zmena nenachádza. Pritom ide o mimoriadne dôležitý fakt, od ktorého sa odvíjajú nielen financie,“ konštatuje expert ZMOS na školstvo Zdenko Krajčír, ktorý ďalej dodáva: „Slovenská republika v apríli roku 2015 dostala formálnu výzvu Európskej komisie na odstránenie diskriminácie rómskych detí vo vzdelávaní ich zaraďovaním do špeciálnych škôl z dôvodu ich etnického pôvodu. Povedané ľudskou rečou z týchto detí „vyrábame“ deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a potom ich umiestňujeme do špeciálnych škôl. ZMOS už od roku 2015 dlhodobo upozorňuje ministerstvo na jav vo vývoji neštátnych centier špeciálnopedagogického poradenstva. Od roku 2007, v ktorom nesystémovo prešlo financovanie neštátnych centier do pôsobnosti miest a obcí, nastáva rapídny nárast počtu neštátnych zariadení oproti centrám zriaďovaných okresnými úradmi v sídle kraja a financovaných z prostriedkov štátneho rozpočtu. Nárast neevidujeme len v počte zariadení, ale hlavne v počte klientov.“

ZMOS upozorňuje konkrétnymi číslami 

Združenie miest a obcí Slovenska pritom upozorňuje, že od prechodu financovania neštátnych centier špeciálnopedagogického poradenstva do pôsobnosti miest a obcí sa ich počet do školského roka 2018/2019 zvýšil zo 16 v roku 2007 na 67 v roku 2018, čo je štvornásobné zvýšenie a počet klientov sa zvýšil zo 6651 v roku 2007 na 46609 v roku 2018, čo je sedemnásobné zvýšenie (700%). Zvyšovanie štátom zriadených CŠPP bola diametrálne rozdielne. V roku 2007 ich bolo 68 a v roku 2018 bol ich počet 82, čo je 1,2 násobné zvýšenie a počet klientov 26868 z roku 2007 sa do roku 2018 zvýšil na 45392, čo je 1,7 násobné zvýšenie (70%). V roku 2017, po upozorneniach ministerstva ZMOS-om na uvedenú situáciu, vznikla dohoda medzi MŠVVaŠ SR a ZMOS, že ministerstvo zmenou legislatívy „zablokuje“ sieť, a ustanovením § 39hb zákona č. 182/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z., prechodne zamedzili zaraďovanie zariadení výchovného poradenstva a prevencie do siete do 31. decembra 2018. „Počas tejto doby sa malo legislatívne vyriešiť financovanie všetkých školských zariadení výchovného poradenstva a prevencie tak, aby metodika ich financovania bola rovnaké bez rozdielu zriaďovateľa. Táto zmena nebola k 31. decembru 2018 pripravená a preto ministerstvo blokáciu siete predĺžila zákonom č. 365/2018 Z. z. až do 31. decembra 2019. Bohužiaľ zmena financovania nebola uskutočnená ani k tomuto termínu a od 1. januáru 2020 môžu byť opätovne do siete škôl zaraďované ďalšie školské zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a zvýhodnené financovanie neštátnych centier špeciálnopedagogickej poradne naďalej pokračuje,“ pripomína Zdenko Krajčír.  

Rezort školstva nerieši problém, ani nebrzdí „výrobu“ 

Podľa Združenia miest a obcí Slovenska ministerstvo školstva namiesto toho, aby zamedzilo „výrobu“ detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) a ich zaraďovanie do špeciálnych škôl a tak riešiť infringement EK, trvá na zavedení povinného predprimárneho vzdelávania, ktoré má podľa ministerstva diskrimináciu rómskych detí ich zaraďovaním do špeciálnych škôl, zrušiť. Ako keby príčinou ich zaraďovania do špeciálnych škôl nebola nesprávna diagnostika ale absencia povinného predprimárneho vzdelávania. Zvyšujúci sa podiel detí so ŠVVP na základe zistení projektu „To dá rozum“, ale aj podľa analýz ZMOSu, pravdepodobne súvisí so spresňujúcou sa diagnostikou, nárokmi kladenými na deti, ale aj so súčasným nastavením financovania školstva. „Poskytovanie zvýšeného normatívneho príspevku na žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami totiž nepriamo podporuje nadmernú diagnostiku detí a v dôsledku toho viesť k celkovému nárastu počtu detí s týmito potrebami. Podmieňovanie podpory pridelením „diagnózy“ zároveň limituje možnosti preventívneho pôsobenia a môže sa taktiež spolupodieľať na vysokom zastúpení niektorých skupín (napríklad rómskych detí či detí z detských domovov) medzi deťmi s diagnostikovaným zdravotným znevýhodnením. Jedným z príkladov je ľahké mentálne postihnutie, ktoré má diagnostikované takmer každé piate dieťa, vyrastajúce v prostredí vylúčenej rómskej lokality. Diagnóza ĽMP však tieto deti de facto vylučuje zo vzdelávania, keďže väčšina z nich absolvuje základné vzdelanie oddelene od svojich rovesníkov a následne má len obmedzené možnosti pokračovať vo vzdelávaní na strednej škole,“ pripomína expert ZMOS na školstvo.

ZMOS upozorňuje na zlé nastavenie financovania 

Združenie miest a obcí Slovenska zároveň zdôrazňuje, že táto situácia, okrem hlavného negatívneho dopadu na deti, má aj negatívny ekonomický dopad na samosprávu – 46609 klientov pri súčasnom koeficiente „2“ je 93218 prepočítaných, čo pri hodnote 90,07 € podľa júnovej prognózy MF SR je 8,4 mil. €. O túto sumu sú ukrátené deti a žiaci materských škôl, školských klubov detí, základných umeleckých škôl, školské stravovanie a pod.

Tvrdenie ZMOS o zneužívaní „motivačného“ financovania neštátnych centier voľného času potvrdzujú napríklad aj zistenia Štátnej školskej inšpekcie (kauza súkromnej ŠZŠ v Rokycanoch rok 2015), keď školská inšpekcia na základe svojich zistení žiadala zrušiť aj príslušné poradenské zariadenie, ktorého diagnostika smerovala na „výrobu“ žiakov s mentálnym postihnutím a ich následným zaraďovaním do špeciálnych škôl. Podobná situácia bola zistená aj v Sečovciach, len ďaleko v obludnejších rozmeroch a pod. Na základe takto nastaveného systému vzniká v SR paradoxná situácia. Pri demografii takej aká je sa počet detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v špeciálnych školách nemení, pričom počet detí a žiakov s ŠVP vzdelávaných formou individuálnej integrácie alebo v špeciálnych triedach bežných škôl rastie. Okrem negatívneho dopadu na deti, má tento systém aj negatívny dopad na financie samosprávy (zvyšuje sa počet neštátnych CŠPP a ich klientov) ako aj na štátny rozpočet (zvýšený normatív na žiaka, neustále sa zvyšujúce požiadavky na asistentov..). Akceptovaním návrhu ZMOS znížením koeficientu „2“ na klienta neštátneho CŠPP na koeficient „1“ teda zo súčasnej sumy cca 180€ na cca 90€ sa zrovnoprávni ich financovanie s financovaním štátnych CŠPP (v súčasnosti paušál 34,01 a výkony 0,64, čo podľa počtu a náročnosti výkonov robí priemer na klienta cca 74-92€). Neštátnym CŠPP naďalej zostáva výhoda oproti štátnym, že celá suma sa poskytuje ako paušálna náhrada.

Ministerstvo stále nenastavilo metodiku ich financovania podľa výkonov. Netvrdíme, že uvádzaná negatívna situácia sa vzťahuje na všetky neštátne CŠPP. Sú určite medzi nimi aj také, ktoré svoju prácu vykonávajú s najlepším vedomím a svedomím s cieľom pomôcť deťom, ale celkový obraz bohužiaľ vyznieva tak, ako je popísaná situácia. Ministerstvo školstva o celej situácii vie už najmenej 5 rokov, ale bohužiaľ nekoná tak, aby sa situácia zmenila a zobjektivizovala.

Presun financovania neštátnych centier pod štát

ZMOS žiadal a stále žiada, aby financovanie neštátny CŠPP prešlo naspäť pod financovanie zo štátneho rozpočtu, nakoľko sa jedná o druh školského zariadenia, ktoré nemôže samospráva sama zriadiť, ale paradoxne ich musí finančne dotovať. Zároveň je bezpodmienečne nutné, aby sa uskutočnili také zmeny, ktoré zabezpečia financovanie CŠPP rovnakou metodikou pre všetky bez rozdielu zriaďovateľa, aby sa zrušili „motivačné“ finančné prostredie pre „zneužívanie“ systému. Znova opakujeme, že sú svetlé výnimky, ktorým sa ospravedlňujeme. Túto zlú situáciu nespôsobila samospráva.