Piatok 03.12.2021
Dnes má meniny 
Oldrich
°C
07.07.2021 02:45

Vystriedanie zahraničných dovozcov odpadov našimi nemusí byť všespasiteľné


Ilustračná snímka: (shutterstock).


Šéf envirorezortu Ján Budaj podpísal koncom júna memorandum so slovenskými výrobcami cementu o navýšení spaľovania domácich odpadov v slovenských cementárňach. Médiám bol akt prezentovaný ako dosiaľ najväčší enviroprojekt v oblasti riešenia odpadov.


Teda ako optimistická správa v kontexte, že MŽP SR síce naďalej odmieta (aj ideovo) podporovať výstavbu nových spaľovní, postavených na princípe energetického zhodnocovania odpadov, ale začne odstránením a likvidáciou odpadov z vodnej nádrže Ružín ako dodávkami na spracovanie (zhodnotenie) slovenským cementárňam a bude rovnako pokračovať odstraňovaním ďalších negatív. Kampaň odštartoval podpis zainteresovaných vedúcich predstaviteľov z radov cementárov a ministerstva. Podľa vyjadrenia ministra Jána Budaja reprezentuje dnes dovoz zahraničného odpadu takmer 80 percent spracovateľských kapacít odpadov cementární a zvyšok dopĺňa SR vlastnými odpadmi. Zmyslom memoranda je začať a zvrátiť tento pomer v prospech slovenských dovozcov.

Konkrétnejšie...

Doplňme, že dnes cementárne spracúvajú (pri produkcii vlastných výrobkov – zhodnocovaní) približne 380-tisíc ton odpadov ročne. Maximálne by mohli – pri odmietnutí zahraničných dovozov odpadov ­– postupne zhodnocovať a ponúknuť slovenským dovozcom ďalších 300-tisíc ton ročne. Ak by sa však podarilo presadiť maximum zhodnocovania napríklad „aj“ v prípade zmesových komunálnych odpadov, zámer MŽP, opierajúci sa o memorandum, môže byť dôležitým krokom pri postupnom smerovaní znižovania skládkovania na Slovensku k hranici 10 percent v rokoch 2030-35, a tiež k postupnému zvýšeniu hranice triedenia KO k 65 percentám. Samozrejme, to všetko popri rezortom očakávanom znižovaní objemov a hmotnosti triedením bioodpadov (vrátane hlavne kuchynských odpadov), a takisto očakávanom medziročnom náraste komunálnych odpadov celkovo. Nehovoriac o prirodzenom predpokladanom náraste percenta v prípade zabezpečovania triedenia KO prostredníctvom organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV). Nezodpovedanou otázkou ostáva, či sa za spracovaním odpadov v cementárňach neskrýva hlavne stavebný odpad plus iné odpady, a nerecyklovateľný zmesový KO iba tak akosi okrajovo.

Minister Budaj pritom varoval pred achillovou pätou uprednostnenia slovenských dodávateľov v cementárňach. Nateraz sa zdá byť vývoz nerecyklovateľného zmesového KO do cementární cenovo nedostupný pre väčšinu obcí a miest! Jeho odvezenie na skládku vyjde obec najlacnejšie, spaľovňa s energetickým zhodnocovaním podstatne drahšie, cementáreň takisto. Ide vzhľadom na peňaženku jedného občana o zaujímavú otázku, pre druhého dôležitú!

...čo o dva roky?

V každom prípade by likvidácia slovenských nerecyklovateľných komunálnych odpadov v čo najväčších objemoch v cementárňach mala byť „sfunkčnená“ v plánovanom funkčnom období súčasnej vlády. Odsunutým problémom – bez ohľadu na to, ako rezort či vláda presadia zvýšenie poplatkov na skládky – však ostáva, čo sa stane o dva-tri roky, keď pred novozvolenou vládnou mocou a novým vedením envirorezortu bude stáť otázka, či kvôli potrebe ďalšieho postupného znižovania skládkovania k úniou požadovanej desaťpercentnej hranici netreba čo najskôr, najlepšie už včera, riešiť odsunutý staronový problém. Konkrétne: koľko nových spaľovní, výrobcov energií spôsobom spaľovania Slovensko skutočne naliehavo potrebuje – okrem, samozrejme, existujúcich v Bratislave a v Košiciach, sa ráta len s košickým rozšírením spaľovne, nie?

Pritom každému súdnemu človeku ostane naďalej, rovnako ako dnes, jasné, že v demokratickej a slobodnej spoločnosti trvá výstavba nového zariadenia (spaľovne) – od rozhodnutia po spustenie prevádzky – sedem až osem rokov?! Vyžaduje sa predsa súhlas občanov dotknutých miest, v ktorých by prevádzka mala stáť. Pritom to vyzerá tak, že výstavba každej spaľovne bude mať väčšie šance, keď sa presadí v čo najvzdialenejšej časti od ľudských obydlí. V dnešnej dobe – ktovie prečo? –na Slovensku neobstojí argument, že spaľovne vybavené modernými technológiami, sú v Škandinávii postavené uprostred osídlených horských stredísk, v Rakúsku a Nemecku uprostred veľkých miest, u nás takisto. A z pohľadu ohrozovania životného prostredia nebýva s nimi žiadny problém!

Záver úsmevný, detský, odľahčený

Súčasné ľudstvo, vrátane Slovákov, produkuje odpadov stále dosť, často draho a komplikovane recyklovateľných. Súčasné ľudstvo, vrátane Slovákov, by ich malo produkovať stále menej, menej drahých a jednoduchšie recyklovateľných. Nie naopak.

Autor: (pš)


komentáre
SHOW ALL
podobné
09.03.2017
O zálohovaní plastových fliaš a plechoviek envirorezort neuvažuje
Veľká Británia, podobne ako pred ňou aj jednotlivé štáty EÚ, vášnivo diskutuje o zálohovaní plastových fliaš a plechoviek. Ako túto diskusiu vníma Ministerstvo životného prostredia SR?
viac
31.01.2019
Kde by Slovensko mohlo byť, keby zvládalo triediť všetky odpady rovnako?
Ak by sa Slovensku podarilo dosiahnuť rovnako vysokú mieru vytriedenia (a následnej recyklácie) vo všetkých odpadoch, ako pri vyzbieraných plastoch, skle, papieri (vrátane lepenky) a kovoch, mohla by sa krajina spod Tatier uchádzať o popredné miesta v európskom rebríčku úspešnosti recyklovania.
viac
06.11.2020
Úprava odpadov pred skládkovaním sa od januára nespustí
Upravovanie zvyškového zmesového odpadu pred skládkovaním v praxi, ktoré sa malo podľa novely zákona o odpadoch spustiť od januára 2021, nebude skutočnosťou skôr ako niekedy v roku 2022.
viac
29.04.2021
ZMOS odmieta vládne nariadenie k poplatkom za odpady
Združenie miest a obcí Slovenska odmieta návrh nariadenia vlády, ktorým sa ustanovuje výška sadzieb poplatkov za uloženie odpadov a podrobnosti súvisiace s prerozdeľovaním príjmov z poplatkov za uloženie odpadov.
viac
top články
24 hodín
7 dní
30 dní
partneri
anketa
Mal by sa zakázať vstup utečencov do Európy?
Áno, môžu medzi nimi byť teroristi.
77.68 %
Nie som si istý/istá, ale nemali by sme ich do SR pustiť.
2.73 %
Nie, sú to ľudia, ktorí utekajú pred hrôzami vojny a potrebujú pomoc.
19.59 %