Ilustračná snímka: (shutterstock).
Šéf envirorezortu Ján Budaj podpísal koncom júna memorandum so slovenskými výrobcami cementu o navýšení spaľovania domácich odpadov v slovenských cementárňach. Médiám bol akt prezentovaný ako dosiaľ najväčší enviroprojekt v oblasti riešenia odpadov.
Teda ako optimistická správa v kontexte, že MŽP SR síce naďalej odmieta (aj ideovo) podporovať výstavbu nových spaľovní, postavených na princípe energetického zhodnocovania odpadov, ale začne odstránením a likvidáciou odpadov z vodnej nádrže Ružín ako dodávkami na spracovanie (zhodnotenie) slovenským cementárňam a bude rovnako pokračovať odstraňovaním ďalších negatív. Kampaň odštartoval podpis zainteresovaných vedúcich predstaviteľov z radov cementárov a ministerstva. Podľa vyjadrenia ministra Jána Budaja reprezentuje dnes dovoz zahraničného odpadu takmer 80 percent spracovateľských kapacít odpadov cementární a zvyšok dopĺňa SR vlastnými odpadmi. Zmyslom memoranda je začať a zvrátiť tento pomer v prospech slovenských dovozcov.
Konkrétnejšie...
Doplňme, že dnes cementárne spracúvajú (pri produkcii vlastných výrobkov – zhodnocovaní) približne 380-tisíc ton odpadov ročne. Maximálne by mohli – pri odmietnutí zahraničných dovozov odpadov – postupne zhodnocovať a ponúknuť slovenským dovozcom ďalších 300-tisíc ton ročne. Ak by sa však podarilo presadiť maximum zhodnocovania napríklad „aj“ v prípade zmesových komunálnych odpadov, zámer MŽP, opierajúci sa o memorandum, môže byť dôležitým krokom pri postupnom smerovaní znižovania skládkovania na Slovensku k hranici 10 percent v rokoch 2030-35, a tiež k postupnému zvýšeniu hranice triedenia KO k 65 percentám. Samozrejme, to všetko popri rezortom očakávanom znižovaní objemov a hmotnosti triedením bioodpadov (vrátane hlavne kuchynských odpadov), a takisto očakávanom medziročnom náraste komunálnych odpadov celkovo. Nehovoriac o prirodzenom predpokladanom náraste percenta v prípade zabezpečovania triedenia KO prostredníctvom organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV). Nezodpovedanou otázkou ostáva, či sa za spracovaním odpadov v cementárňach neskrýva hlavne stavebný odpad plus iné odpady, a nerecyklovateľný zmesový KO iba tak akosi okrajovo.
Minister Budaj pritom varoval pred achillovou pätou uprednostnenia slovenských dodávateľov v cementárňach. Nateraz sa zdá byť vývoz nerecyklovateľného zmesového KO do cementární cenovo nedostupný pre väčšinu obcí a miest! Jeho odvezenie na skládku vyjde obec najlacnejšie, spaľovňa s energetickým zhodnocovaním podstatne drahšie, cementáreň takisto. Ide vzhľadom na peňaženku jedného občana o zaujímavú otázku, pre druhého dôležitú!
...čo o dva roky?
V každom prípade by likvidácia slovenských nerecyklovateľných komunálnych odpadov v čo najväčších objemoch v cementárňach mala byť „sfunkčnená“ v plánovanom funkčnom období súčasnej vlády. Odsunutým problémom – bez ohľadu na to, ako rezort či vláda presadia zvýšenie poplatkov na skládky – však ostáva, čo sa stane o dva-tri roky, keď pred novozvolenou vládnou mocou a novým vedením envirorezortu bude stáť otázka, či kvôli potrebe ďalšieho postupného znižovania skládkovania k úniou požadovanej desaťpercentnej hranici netreba čo najskôr, najlepšie už včera, riešiť odsunutý staronový problém. Konkrétne: koľko nových spaľovní, výrobcov energií spôsobom spaľovania Slovensko skutočne naliehavo potrebuje – okrem, samozrejme, existujúcich v Bratislave a v Košiciach, sa ráta len s košickým rozšírením spaľovne, nie?
Pritom každému súdnemu človeku ostane naďalej, rovnako ako dnes, jasné, že v demokratickej a slobodnej spoločnosti trvá výstavba nového zariadenia (spaľovne) – od rozhodnutia po spustenie prevádzky – sedem až osem rokov?! Vyžaduje sa predsa súhlas občanov dotknutých miest, v ktorých by prevádzka mala stáť. Pritom to vyzerá tak, že výstavba každej spaľovne bude mať väčšie šance, keď sa presadí v čo najvzdialenejšej časti od ľudských obydlí. V dnešnej dobe – ktovie prečo? –na Slovensku neobstojí argument, že spaľovne vybavené modernými technológiami, sú v Škandinávii postavené uprostred osídlených horských stredísk, v Rakúsku a Nemecku uprostred veľkých miest, u nás takisto. A z pohľadu ohrozovania životného prostredia nebýva s nimi žiadny problém!
Záver úsmevný, detský, odľahčený
Súčasné ľudstvo, vrátane Slovákov, produkuje odpadov stále dosť, často draho a komplikovane recyklovateľných. Súčasné ľudstvo, vrátane Slovákov, by ich malo produkovať stále menej, menej drahých a jednoduchšie recyklovateľných. Nie naopak.