Mnohé mestá na Slovensku zvyšovali svoje dane a poplatky už koncom minulého roka, ďalšie budú nútené pristúpiť k tomuto riešeniu teraz. Pre TASR to uviedla hovorkyňa Únie miest Slovenska (ÚMS) Daniela Piršelová.
Poznamenala, že aktuálne mestá svoje budúcoročné rozpočty pripravujú a takmer všetky majú veľké problémy ich zostaviť v súlade s legislatívou.
Poukázala pritom na zákon o dlhovej brzde, v dôsledku ktorého štát prognózuje mestám príjmy z podielových daní o 19 percent nižšie oproti roku 2023. "Ak by mali mestá schváliť svoje rozpočty podľa ustanovení uvedeného zákona, museli by niekoľko stonásobne zdvihnúť dane a poplatky, rozpredávať svoj majetok a drasticky znížiť svoje služby, ktoré poskytujú občanom," skonštatovala.
Ako podotkla, po schválení programového vyhlásenia vlády v Národnej rade SR sa niektoré jeho ustanovenia nebudú 24 mesiacov uplatňovať. Aj v prípade, že zákon o dlhovej brzde bude "vypnutý", prognózuje podľa ÚMS štát mestám v budúcom roku príjmy z podielových daní maximálne na úrovni príjmov v tomto roku.
"Je to v dôsledku štátom schválených zákonov a sociálnych opatrení. Súčasne štát samosprávam opätovne zvýšil výdavky. Napríklad vplyvom štátom schváleného zákona o zvýšení miezd zamestnancov stúpnu výdavky na mzdy v mestách rádovo o niekoľko miliónov eur," spresnila Piršelová. Vplyvom inflácie podľa únie miest neustále rastú výdavky za tovary, služby a stavebné práce. Za veľmi nestabilnú a rizikovú z pohľadu rozpočtu považuje cenu energií.
"Pri stagnácii, respektíve poklese reálnych príjmov od štátu z podielových daní nie sú mestá schopné financovať svoje samosprávne funkcie bez úpravy svojich daní a poplatkov," upozornili z ÚMS.
Od štátu preto očakávajú zverejnenie novej reálnej daňovej prognózy týkajúcej sa príjmov miest z podielových daní v roku 2024. Rovnako aj, že štát príde s kredibilným plánom, ako stabilizovať situáciu, ktorá ohrozuje fungovanie samospráv v ďalších rokoch.
