Nedeľa 05.12.2021
Dnes má meniny 
Oto
°C
22.11.2021 02:45

Štát cez ENVIROFOND nedostatočne podporuje ochranu životného prostredia


Infografika. Zdroj: (NKÚ).


Environmentálny fond, ktorý financuje projekty ochrany životného prostredia, je málo efektívny a má tiež rezervy v oblasti transparentnosti, napr. pri zverejňovaní výziev či pri hodnotení projektov.


Viac ako miliardu eur, získanú hlavne z predaja emisných povoleniek, pasívne kumuloval na svojom účte a len malú časť rozdelil oprávneným žiadateľom. Za posledných 6 rokov išlo o sumu 380 miliónov, pričom fondu boli doručené projekty za viac ako dve miliardy eur. Mnohé samosprávy, aj pre existenciu takýchto prekážok dlhodobo zápasia s dobudovaním základnej vodovodnej či kanalizačnej infraštruktúry pre svojich obyvateľov.

Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) na základe záverov z kontroly konštatuje, že Slovensko neplní európske odporúčanie investovať minimálne 50 % ziskov z predaja emisií na zelené ciele a v kontrolovaných rokoch sme dosiahli priemerne úroveň 14 %. Kontrolóri a analytici národnej autority pre oblasť externej kontroly okrem iného upozorňujú poslancov parlamentu, že výzvou pre našu krajinu bude tiež efektívne investovanie naplánovaných financií z eurofondov a Plánu obnovy a odolnosti. Kým za roky 2007 – 2020 sme investovali do ochrany životného prostredia bezmála 8 miliárd eur, ďalších 10 miliárd chce Slovenská republika preinvestovať v nasledujúcich siedmych rokoch.

Strategické financovanie ochrany životného prostredia

Slovensko dáva na ochranu životného prostredia približne 2 % zo všetkých verejných výdavkov, čo predstavuje priemer krajín Európskej únie. Z okolitých krajín prispieva Česká republika viac ako my (2,3 %), Poľsko a Maďarsko menej (1,4 %). Dlhodobým národným cieľom je udržateľný prístup k ochrane životného prostredia a slovenská vláda to deklarovala v kľúčovom dokumente, ktorým je Stratégia environmentálnej politiky SR do roku 2030. Podľa analytikov NKÚ, ktorí zhodnotili financovanie ochrany životného prostredia za roky 2007 – 2020, však stratégia neobsahuje implementačný plán realizácie jednotlivých cieľov vrátane odhadu výšky nákladov a finančného zabezpečenia kľúčových aktivít.

V období rokov 2007 – 2020 Slovensko poskytlo na ochranu životného prostredia necelých 8 miliárd eur. Najviac podporovaný segment bolo odpadové hospodárstvo. Ide napríklad o zber, zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadu, ale aj budovanie čističiek odpadových vôd či kanalizácií. Najväčší objem financií pochádzal zo zdrojov EÚ, až 42 %, tretina (33 %) zo štátneho rozpočtu a zvyšok tvorili príjmy obcí a ostatných subjektov, dotácie, granty a pod. Za obdobie 14 rokov tak bolo celkovo vyčlenených viac ako 10 miliárd eur pre tzv. zelené ciele, ekologické projekty.

Pre obdobie rokov 2020 – 2027 sa predpokladá alokácia zdrojov na úrovni 10 miliárd eur, ktoré budú primárne pochádzať z fondov EÚ, európskeho Plánu obnovy a odolnosti a štátneho rozpočtu. Kontrolný úrad však upozorňuje na riziká súvisiace s prefinancovaním tak veľkého objemu za polovičný čas. Slovensko totiž za ostatných 14 rokov preinvestovalo rovnakú sumu ako plánuje preinvestovať za nadchádzajúcich sedem rokov. „Vzhľadom na doterajšie skúsenosti Slovenska s čerpaním európskych fondov, najmä nízkym tempom čerpania, množstvo finančných korekcií zo strany európskych inštitúcií za pochybenia slovenských orgánov pri riadení projektov či pri verejnom obstarávaní, je otázne, či budeme schopní takýto objem peňazí hospodárne a účelne vyčerpať. Nehovoriac o otázkach, ktoré súvisia s nedostatkom odborníkov pre environmentálnu agendu a komplexné riadenie európskych fondov“, upozorňuje na dlhodobo pretrvávajúce riziká Ľubomír Andrassy podpredseda NKÚ.

 

Infografika - financovanie životného prostredia

 

Environmentálny fond

Environmentálny fond (Envirofond) vznikol v roku 2005, aby štát aktívne podporoval finančné investície do ochrany životného prostredia na princípoch trvalo udržateľného rozvoja. Fond je v pôsobnosti Ministerstva životného prostredia SR, jeho riaditeľa vymenúva minister. Fond poskytuje najmä dotácie obciam napr. na výstavbu čistiarní odpadových vôd, kanalizácií či vodovodov alebo projekty na riešenie klimatickej zmeny. Medzi najnovšie podporované projekty patrí zhodnocovanie bioodpadu. V období rokov 2007-2020 fond na ochranu životného prostredia vynaložil 723 mil. eur, čo predstavuje 9 % z celkových výdavkov Slovenska na túto oblasť. Viac ako 40 % podpory smerovalo do výstavby a modernizácie vodovodnej infraštruktúry.

Na základe výsledkov kontroly NKÚ konštatuje, že finančný potenciál Envirofondu nebol dostatočne využívaný. Za posledných šesť rokov dokázal fond poskytnúť dotácie v objeme 380 mil. eur, požiadavky miestnej samosprávy pritom boli za viac ako 2 miliardy eur (graf 1). Fond teda podporil len necelých 18 % požiadaviek. Príjmy fondu za roky 2015 – 2020 pritom dosiahli 1,2 miliardy eur. Napríklad v roku 2020 to predstavovalo približne 300 miliónov eur pričom viac ako tri štvrtiny, približne 240 miliónov, plynulo z výnosov z predaja emisných kvót. Ostatné príjmy tvoria poplatky za odber podzemnej vody, za znečisťovanie ovzdušia či za vypúšťanie odpadových vôd, ale aj poplatky za komunálny a drobný stavebný odpad.

Závažným zistením kontrolórov je, že kvôli zle nastaveným výdavkovým limitom, stanovených rezortom financií, sa dlhodobo kumulovali zostatky (graf 2), ktoré v prvej polovici tohto roku presiahli až miliardu eur. Takýto prebytok hospodárenia je však podľa kontrolórov dôsledkom nedostatočného využívania potenciálu fondu. „Je to rozhodne neefektívne v situácii, keď máme obce a mestá, ktoré nedokážu vybudovať vodovod alebo kanalizáciu a ich žiadosti o podporu sú zo strany fondu zamietnuté alebo dostanú tak malé čiastky, že musia túto kľúčovú infraštruktúru pre svojich občanov budovať po malých častiach a niekedy aj desiatky rokov. Je preto dôležité, aby fond zmenil svoj prístup a spoločne s rezortom životného prostredia a financií nastavil jasné pravidlá pre využitie ušetrenej miliardy na dobudovanie potrebnej vodovodnej či kanalizačnej infraštruktúry v slovenských obciach i mestách,“ zhodnotil podpredseda slovenských kontrolórov a zároveň dodáva, že podpora zelených projektov z Environmentálneho fondu je dnes pre malé samosprávy, obce do 2000 obyvateľov jedinou možnosťou pre získanie nenávratných finančných prostriedkov.

Fond nemôže o využití prebytku, ale ani o ročných príjmoch rozhodovať bez súhlasu ministerstva financií. Zamestnanci rezortu financií nevedeli kontrolórom zdôvodniť striktné výdavkové limity pre Environmentálny fond. Závažná je pritom skutočnosť, že tým dochádza k neplneniu cieľov európskej smernice o obchodovaní s emisnými kvótami, podľa ktorej by sa mala minimálne polovica týchto príjmov použiť na „zelené“ národné ciele. Za sledované roky Slovensko tento cieľ plní v priemere len na 14 %. „Aj v porovnaní s okolitými krajinami je zrejmé, že slovenský systém prerozdeľovania financií v Envirofonde je neefektívny. Poľsko, Česko či Rakúsko majú podporu ochrany životného prostredia financovanú cez účelový fond, avšak všetky financie vygenerované v jednom kalendárnom roku sú priebežne prerozdelené žiadateľom na ich zelené, ekologické projekt. Len na Slovensku je výrazný nepomer medzi príjmami a výdavkami fondu“, približuje situáciu Ľ. Andrassy (graf 3).

Systém hodnotenia žiadostí o podporu z Envirofondu nie je podľa kontrolórov nastavený dostatočne transparentne. Hodnotiteľmi boli spravidla zamestnanci envirorezortu, odborníci z akademickej obce či profesijných organizácií chýbali. Kontrolóri našli nedostatky aj vo zverejňovaní dokumentov. Fond nemal na svojej webstránke zverejnenú žiadnu výzvu, ministerstvo zase nezverejňovalo zoznam rozhodnutí o poskytnutých podporách. Envirofond ani ministerstvo nekontrolovalo, či prijímatelia použili pridelené finančné prostriedky v súlade s pravidlami, čo externá autorita pre oblasť kontroly považuje za významný nedostatok v systéme vnútornej kontroly. Krokom k vyššej miere transparentnosti by mala byť automatizácia a elektronizácia celého evidenčného a dotačného systému.

 

Prílohy:

Graf 1: Výdavky EF a porovnanie požadovanej podpory s poskytnutou podporou

Graf 1: Výdavky EF a porovnanie požadovanej podpory s poskytnutou podporou

Zdroj: podklady MŽP SR

 

Graf č. 2: Príjmy a výdavky z predaja emisných kvót a stav finančných prostriedkov EF v období 2007 – 2020 (v tis. eur)

Graf č. 2: Príjmy a výdavky z predaja emisných kvót a stav finančných prostriedkov EF v období 2007 – 2020 (v tis. eur)

Zdroj: Finstat, MF SR, Štátna pokladnica, EF; skutočný príjem sa skladá zo zostatkov hospodárenia z predchádzajúcich rokov, ktoré sa vo forme príjmových finančných operácií presúvajú do nasledujúcich rokov a aktuálnych ročných príjmov z poplatkov, pokút a emisií; spracovanie NKÚ SR

 

Graf 3: Porovnanie vybraných ukazovateľov štátnych účelových fondov v krajinách V4 a Rakúska (% zostatku fondu)

Graf 3: Porovnanie vybraných ukazovateľov štátnych účelových fondov v krajinách V4 a Rakúska (% zostatku fondu)

Zdroj: SR [on-line]; ČR [on-line], [on-line]; Poľsko e-komunikácia s riaditeľkou NFOSIGW [on-line]; Rakúsko e-komunikácia s finančným manažérom Klima-und Energiefond [on-line]; údaje z Maďarska sa nepodarilo získať z verejne dostupných zdrojov. Prepočítanie národných mien (ČR a Poľsko) na eurá kurzom NBS k 31. 12. 2018, 2019 a 2020

Autor: (NKÚ)


komentáre
SHOW ALL
podobné
22.07.2016
Budovu úradu a kultúrneho domu rekonštruujú za vyše 120 000 eur
Najmä energetické úspory by mali priniesť na rekonštrukčné práce na budove obecného úradu a kultúrneho domu v Dežericiach v okrese Bánovce nad Bebravou.
viac
03.11.2016
Témou bratislavského seminára bude „Voda, rieky a krajina“
9. novembra 2016 sa uskutoční v Bratislave seminár, ktorý organizuje Nadácia Ekopolis v rámci súťaže PRE VODU. Seminár je otvorený nielen pre záujemcov súťaže PRE VODU, ale aj pre odbornú verejnosť, zamestnancov verejnej správy, akademickú sféru, aktívnych občanov a členov mimovládnych organizácií.
viac
10.09.2020
Agrorezort zvažuje stanovenie nulovej kvóty lovu vlka
Ministerstvo pôdohospodárstva zvažuje stanovanie nulovej kvóty lovu vlka dravého pre poľovnú sezónu 2020/21.
viac
24.08.2021
ZMOS žiada stiahnuť zákon o ochrane prírody a krajiny z rokovania parlamentu
Združenie miest a obcí Slovenska ZMOS odmieta návrh zákona o ochrane prírody a krajiny ako celok a navrhuje návrh zákona stiahnuť z rokovania NR SR.
viac
top články
24 hodín
7 dní
30 dní
partneri
anketa
Mal by sa zakázať vstup utečencov do Európy?
Áno, môžu medzi nimi byť teroristi.
77.68 %
Nie som si istý/istá, ale nemali by sme ich do SR pustiť.
2.73 %
Nie, sú to ľudia, ktorí utekajú pred hrôzami vojny a potrebujú pomoc.
19.59 %