Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny by malo nastaviť také mechanizmy, ktoré prispejú k lepšej dostupnosti opatrovateľskej služby, aby bola atraktívnejšia a výhodnejšia ako pobytová.
Záujemcovia o opatrovateľskú službu sú na Slovensku odkázaní na samosprávy a nie vždy od nich adekvátnu a kvalitnú službu aj dostanú. Potvrdzujú to závery kontroly NKÚ SR. Financovaniu opatrovateľskej služby síce pomohlo aj 141 mil. eur z európskych zdrojov, boli však využité len na platy opatrovateľov, nie na systémové zmeny. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny by malo nastaviť také mechanizmy, ktoré prispejú k lepšej dostupnosti opatrovateľskej služby, aby bola atraktívnejšia a výhodnejšia ako pobytová. Otázkou je aj zmena pravidiel financovania tak, aby nebolo závislé len od ochoty alebo neochoty samospráv či dočasnej podpory z európskych zdrojov. Jednou z najväčších výziev je však finančné ohodnotenie opatrovateľov, ktoré sa v súčasnosti pohybuje na úrovni 450 až 600 eur za mesiac. Demografický vývoj slovenskej spoločnosti ukazuje, že poskytovanie sociálnych služieb seniorom je kľúčovou výzvou, na ktorú musí reagovať vláda i miestne samosprávy.
Národná autorita pre oblasť externej kontroly sa aj v tomto roku zamerala na sociálnu oblasť. Kým v roku 2018 boli témou zariadenia pre seniorov, v tomto roku kontrolóri preverili fungovanie opatrovateľskej služby na vzorke 24 samospráv, ako aj u ôsmich neverejných poskytovateľov. Domáca opatrovateľská služba je poskytovaná terénnou formou, teda doma u klienta v jeho prirodzenom prostredí, čo zlepšuje jeho duševnú pohodu a tým aj zdravotný stav. Zároveň sa tak znižuje tlak na pobytové zariadenia, ktoré sú oveľa nákladnejšie. K takejto deinštitucionalizácii sa Slovensko zaviazalo aj vo svojich strategických dokumentoch či v programovom vyhlásení vlády súčasnej aj tej predchádzajúcej. Napriek tomuto záväzku sa tento princíp na Slovensku nedarí napĺňať. Počet klientov u verejných poskytovateľov zostával stabilný na úrovni 13-tisíc a u neverejných poskytovateľov dokonca poklesol zo 4000 v roku 2017 na 2800 v minulom roku (graf 2), pričom zdravotná odkázanosť občanov na túto službu je výrazne vyššia. Toto riziko sa, podľa zistení kontrolného úradu, významne prejavuje aj v pobytových zariadeniach (graf 3).
Služby zabezpečujú obce
Praktická realizácia tejto verejnej politiky bola už od r. 2004 prenesená na samosprávy. Na základe zistení z kontroly NKÚ konštatuje, že jej napĺňanie je pre obce a mestá mimoriadne komplikované – z pohľadu nákladov, ľudských kapacít, rastúceho dopytu aj kvality poskytovaných služieb. Bez udržateľného, viaczdrojového financovania opatrovateľskej služby nastane výrazný tlak na jej uhrádzanie z rozpočtov miestnej samosprávy. V súvislosti s vyľudňovaním vidieka a demografickým vývojom hrozí, že obce nebudú mať dostatok financií na opatrovateľskú službu a najmä malé samosprávy budú čeliť akútnej nepripravenosti pre rýchlosť starnutia populácie.
Kontrolný úrad tiež upozorňuje na riziká spojené s plošným prenosom kompetencií na samosprávy bez ohľadu na ich veľkosť. To otvára otázku, či sú malé samosprávy schopné uskutočňovať výkon kompetencií v oblasti sociálnych služieb v adekvátnej kvalite a rozsahu vo vzťahu k požiadavkám občanov. Viaceré kontroly potvrdili veľmi obmedzenú schopnosť plniť svoje úlohy v prospech občanov najmä u malých samospráv, ktoré majú napr. 500 či 700 obyvateľov. Okrem nevyhnutnej reformy verejnej správy kontrolóri odporúčajú nájsť model spolupráce malých obcí, určený na plnenie niektorých služieb pre občanov, vrátane opatrovateľskej služby.
Opatrovateľskú službu má klientovi zabezpečiť obec na základe žiadosti a lekárskeho posudku o stupni odkázanosti. Iba tretina samospráv na Slovensku (954 z takmer 3000) poskytuje opatrovateľskú službu priamo. Ak obec nezabezpečuje opatrovateľskú službu vo vlastnej réžii, mala by ju objednať u neverejného poskytovateľa a platiť mu príspevok na prevádzku. NKÚ však upozorňuje na situáciu, že obce sa môžu vyhnúť plateniu tohto príspevku, ak nepožiadajú o zabezpečenie služby pre svojich občanov. Tí sa môžu na neverejného poskytovateľa obrátiť aj sami, potom však musia platiť aj náklady. Podľa kontrolórov hrozí, že klient bude musieť hradiť neverejnému poskytovateľovi náklady v plnej výške, ktorá môže presiahnuť výšku jeho mesačného dôchodku.
Rozhodujúcou prekážkou sú nízke mzdy
V roku 2019 pracovalo na Slovensku bezmála 7000 opatrovateľov, čo bolo o 2200 menej ako v roku 2017 (graf 1).Tento pokles je spôsobený ukončením projektov z európskych fondov, ktoré v objeme 141 mil. eur pomohli od roku 2014 prefinancovať náklady na mzdy opatrovateľov verejným aj neverejným poskytovateľom. Práve nedostatočné finančné ohodnotenie opatrovateľov, ktoré bolo v roku 2019 u verejných poskytovateľov 586 eur/mesačne a u neverejných len 441 eur, je rozhodujúcou prekážkou v záujme kvalifikovaných uchádzačov o takéto pracovné pozície.
Z pohľadu kontrolnej autority je zamestnávanie ľudí v sociálnych službách jedným z nástrojov znižovania regionálnych rozdielov a udržania života v malých obciach. Na Slovensku pritom evidovali úrady práce za minulý rok viac ako 2000 uchádzačov o zamestnanie, ktorých vzdelanie alebo prax umožňuje vykonávať opatrovateľskú službu.
Napriek nastavenému systému kontroly kvality, ktorú musí zo zákona zabezpečiť každý poskytovateľ, v kontrolovanej vzorke subjektov len šiesti poskytovatelia mali zadefinované podmienky kvality. Bez nich však nie je možné posúdiť, či bola klientovi služba poskytnutá v požadovanom rozsahu a kvalite. Nesprávnym poskytovaním služby (napr. nekvalifikovaným opatrovateľom) hrozí, že klientovi takáto pomoc jeho situáciu nezlepší. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny ako garant verejnej politiky sociálnych služieb, takmer vôbec nevykonávalo dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb. Hodnotenie kvality poskytovaných sociálnych služieb začalo vykonávať až koncom minulého roku, aj to len v štyroch prípadoch.
Kontrolóri upozorňujú aj na problém chýbajúceho informačného systému pre sociálne služby, ktorý ministerstvo plánuje zaviesť od budúceho roku. Mal by zahŕňať aj evidenciu žiadostí o poskytnutie služby. Bez povinnosti viesť evidenciu neuspokojených žiadostí nemôžu ani obce samotné vedieť, aký je reálny dopyt po opatrovateľskej službe. Nepresné informácie totiž majú vplyv aj na strategické plánovanie sociálnych služieb na centrálnej úrovni i na úrovni samosprávnych krajov, ale aj miest a obcí. Pri kontrole sa tiež potvrdilo nedôsledné a formálne plánovanie komunitných služieb, keď viac ako polovica obcí sa ani nepýtala svojich obyvateľov, o aké služby by mali záujem. Z pohľadu kontroly je existencia otvoreného informačného systému jedným z významných nástrojov transparentnosti v živote štátnej i verejnej správy.
