Sedem zásadných pripomienok ZMOS k VO

Prvou dôležitou zmenou, ktorú návrh sleduje je zrušenie podlimitných zákaziek a zákaziek s nízkou hodnotou. Vypustenie pravidiel pre podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotou zo zákona o VO považujeme za absolútne nesprávny a bezprecedentný krok, ktorý nemá v histórii slovenského verejného obstarávania obdobu. Podľa navrhovaného právneho stavu, kedy bude chýbať základná právna regulácia pre realizáciu takýchto zákaziek, a rovnako budú chýbať účinné právne nástroje preventívneho, ale aj sankčného charakteru zameraného na odhaľovanie nekalých praktík, bude realizácia takýchto nákupov v mnohých prípadoch ústiť do nehospodárneho a nekalého nakladania s finančnými prostriedkami. Dané konanie nebude podľa nášho názoru navyše nijakým spôsobom postihnuteľné,  a to práve z dôvodu absencie už spomínanej právnej regulácie pre tieto zákazky.

Návrhom zákona sa majú obmedziť kompetencie Úradu pre verejné obstarávanie SR, čo je samo o sebe neprijateľné v rámci rozdelení kompetencií medzi niekoľko rôznych orgánov.

Z návrhu vyplýva, že by sa obmedzila kompetencia Úradu, a to tým, že by sa mu odobrala kompetencia konania ex offo, presun konania o námietkach na súdy a zrušenie Rady úradu. Na základe uvedeného máme dôvodnú obavu, že uvedený stav by mohol viesť k neefektívnemu a nejednotnému postupu v rámci rozhodovacej praxe súdov, nakoľko Úrad ako jediný v súčasnosti vykonáva aj metodickú činnosť.

Súčasne žiadame zachovať aj exempciu zákona o verejnom obstarávaní, ktorá sa týka IT služieb najmä typu SaaS poskytovaných Združením DEUS. Obdobne ako pri ostatných stávajúcich exempciách z pôsobnosti tohto zákona, spadajúcich do kategórie výnimočných komodít alebo výnimočných situácií, sa súťaž nevylučuje z dôvodu snahy o zásah do trhovej konkurencie, ale z dôvodu vyššej efektívnosti a účelnosti postupu, resp. z dôvodu výrazného uľahčenia plnenia úloh verejných obstarávateľov.  

Návrh zákona bude mať vplyv aj na zákona o slobodnom prístupe k informáciám aj zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, čo teda znamená, že doteraz samospráva nemala povinnosť zverejňovať v Centrálnom registri zmlúv, avšak návrhom sa má táto výnimka pre samosprávy vypustiť a navrhuje sa povinnosť zverejňovať zmluvy v Centrálnom registri zmlúv pre samosprávu z dôvodu zjednotenia miesta zverejňovania povinne zverejňovaných zmlúv. V návrhu  chýba systém, ako sa bude táto povinnosť realizovať  (Navyše si myslíme, že pokiaľ ide o kontrolu zo strany verejnosti, je omnoho prehľadnejšie zverejňovanie a vyhľadávanie dokumentov na stránke mesta oproti súčasnej podobe CRZ.

Rovnako by malo dôjsť k zmene aj vo vzťahu k lehote na zverejnenie údajov o faktúre za tovary, služby a práce z 30 dní od zaplatenia faktúry na najmenej 7 dní pred zaplatením faktúry, čo však nie je v súlade s novou  lehotou na zverejnenie faktúry podľa § 19b zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

Veríme, že sa predkladateľ nami uplatnenými pripomienkami stotožní a prehodnotí predložený návrh zákona tak, že nebudú existovať pochybnosti o efektívnosti a transparentnosti verejného obstarávania. 

Na základe pripomienky Generálnej prokuratúry žiada ÚVO vicepremiéra o stiahnutie novely zákona o verejnom obstarávaní

Predseda Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len “úrad”) Miroslav Hlivák listom požiadal vicepremiéra Štefana Holého o stiahnutie novely zákona o verejnom obstarávaní z legislatívneho procesu. Miroslav Hlivák tak urobil na základe zásadnej pripomienky Generálnej prokuratúry, podľa ktorej úrad vicepremiéra Štefana Holého nemá kompetenciu predkladať legislatívne zmeny zákona o verejnom obstarávaní. „Na základe interpretácie citovaných ustanovení Generálna prokuratúra konštatuje primárnu a výlučnú legislatívnu pôsobnosť Úradu pre verejné obstarávanie na eventuálne zmeny a doplnenia zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zároveň Generálna prokuratúra prezentuje názor, že Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky, ktorý neriadi ministerstvo, má v oblasti legislatívnej pôsobnosti koordinačnú a podpornú (zabezpečovaciu) právomoc, a to ad hoc vo vzťahu k Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý je ústredným orgánom štátnej správy pre verejné obstarávanie,” hovorí Miroslav Hlivák.

V zmysle uvedenej zásadnej pripomienky je zrejmé, že samotná Generálna prokuratúra ako ústavný orgán ochrany práva konštatuje, že v súvislosti s prípravou a predložením návrhu zákona do legislatívneho procesu nebol dodržaný kompetenčný zákon. Vzhľadom na uvedené stanovisko Generálnej prokuratúry je potom zrejmé, že v dôsledku porušenia kompetenčného rámca bola porušená aj zásada legality, ktorá je upravená v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. „Listom som preto pána vicepremiéra Štefana Holého ako predkladateľa návrhu zákona požiadal o jeho stiahnutie z legislatívneho procesu. Zároveň som ho požiadal, aby prehodnotil svoj nesúhlas s tým, aby náš úrad mohol predložiť do legislatívneho procesu zásadnú novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorú sme vypracovali v širokej odbornej diskusii, a ktorú som pánovi Holému predložil ešte v októbri. Svoj list som na vedomie zaslal aj pánovi premiérovi,” dodal predseda úradu Miroslav Hlivák.

Miroslav Hlivák opakovane kritizuje, že v novele z dielne vicepremiéra Štefana Holého je pre spoločnosť viacero škodlivých návrhov. Úrad svoje odborné stanovisko k tejto novele vyjadril aj v medzirezortnom pripomienkovom konaní, v rámci ktorého uplatnil zásadné pripomienky.