Ilustračná snímka.
Júl odštartoval triedenie kuchynských biologických odpadov v slovenských obciach. V niektorých domácnostiach separovaných samostatne, inde spolu s ostatným bioodpadom. Niekde s cieľom pripraviť produkt pre výrobu bioplynu, inde kvalitný kompost pre poľnohospodárov.
Triedenie KO tejto komodity v čo najvyššej miere môže výrazne pomôcť postupnému znižovaniu percenta skládkovania slovenských komunálnych odpadov (KO) v rokoch 2030-35 až na číslo 10, a zároveň zvýšiť recyklovanie KO na 65 percent. V súčasnosti reprezentujú biologické odpady – ktoré ako súčasť zmesových KO končia v horšom prípade na skládkach, v lepšom v spaľovniach, ako energetické palivo – tvoria približne 40-45 percent zmesových KO.
Optimálnym výsledkom do rokov 2030-35 by podľa odborníkov i zámyslov envirorezortu bolo postupne recyklovať až 70 percent všetkých biologických odpadov, vrátane kuchynských! Rozhodujúcu rolu, či sa to podarí a začne postupne prejavovať v kontexte plánovaného znižovania skládkovania, zohrá zodpovednosť a schopnosť manažovania samospráv jednotlivých obcí či miest.
To znamená hlavne zo strany obyvateľov zabezpečiť kvalitný, pohodlný a poctivý zber bioodpadu, sprístupniť triedenie priamo v domácnostiach, ešte predtým a vlastne na dennom poriadku motivovať ľudí aby kuchynský bioodpad riešili okamžite ako vznikne, zabezpečiť domácnosti vzdušným košíkom, prípadne plastovými ľahko umývateľnými nádobami či vrecúškami a podobne. Vyzbieraný odpad z kuchýň môžu mestá zhodnocovať vo vlastnom zariadení (ak ho majú), ale takisto môžu vyhľadať služby 150 kompostární na Slovensku, samosprávy by logicky mali vyvíjať tlak na ich rozšírenie, priblíženie sa k obciam v tom-ktorom regióne a podobne. Samozrejmosťou zo strany štátu by sa však malo stať čo najrýchlejšie prijatie takých legislatívnych opatrení, akými je napríklad zvýšenie poplatkov za ukladanie odpadov na skládky za porovnateľnú cenu s poplatkami za energetické zhodnotenie v spaľovniach, a tiež nekompromisne odstaviť 20 skládok v najbližších troch rokoch plus ďalšie kroky.
Kobolka: Dobre pripravené mestá a obce? Trenčín, Svidník, Beluša...
Podľa Mariána Kobolku, konateľa spoločnosti JRK, ktorá sa špecializuje na alternatívne spracovania odpadov, medzi najzodpovednejšie mestá a obce pri príprave k triedeniu bioodpadu z kuchýň patrili v prípravnom období Trenčín, Svidník či Beluša. „Predovšetkým samosprávy najskôr intenzívne komunikovali s obyvateľmi, vysvetľovali logiku, prínosy a zmysel tohto typu triedenia,“ hovorí o období vyše ročných príprav. „Potom im zaobstarali prevetrávacie košíky aj kompostovateľné sáčky na bezpečné a hygienické triedenie. Takisto po dôkladnom prieskume zabezpečili špeciálne nádoby na uliciach s kompostovateľnými vreckami, ktoré umiestnili neďaleko domov a zabezpečili vysokú frekvenciu ich odvozu.“
Konkrétnym výsledkom je, že podľa Kobolkových údajov a výpočtov Trenčín už pri príprave na ostrý štart atakoval 900 ton vyzbieraných kuchynských odpadov ročne, Svidník 300-400 ton, a vo vyše 6-tisícovej Beluši vyzbierali toľko odpadov z kuchýň, ktoré by tvorili 50 percent z celkového množstva vyprodukovaných KO v obci.
Ako v Bratislave a v Košiciach?
Dve najväčšie slovenské mestá, ktorým z povinného zberu a triedenia kuchynských bioodpadov udelil envirorezort výnimku až do roku 2023 (majú na svojom území spaľovne, a teda nevyvážajú zmesový KO na skládky), sú podľa najnovšie medializovaných informácií – aj vzhľadom na pomerne veľký záujem vlastných obyvateľov – v štádiách príprav na spustenie pilotných zberov a triedení odpadov z kuchýň. V niektorých (napríklad) bratislavských častiach kompostujú v rámci dvorov za pomoci dážďoviek. Ale ani v Bratislave, ani v Košiciach nejde nateraz o systémové riešenie.
