Petíciu za spravodlivé financovanie škôl a školských zariadení na území mesta Banská Bystrica odovzdali v utorok primátorovi Jánovi Noskovi zástupcovia petičného výboru.
Od polovice januára do týchto dní ju podpísalo viac ako 3100 občanov, ktorí žiadajú rovnaké financovanie cirkevných, súkromných, mestských škôl a školských zariadení. Vedenie magistrátu sa bude petíciou zaoberať v zmysle petičného zákona.
"Mesto dostáva finančné prostriedky z podielových daní na všetky deti rovnako, bez ohľadu na zriaďovateľa. Rodičia všetkých detí odvádzajú štátu dane rovnako a podľa ústavy si môžu pre svoje deti vybrať školu alebo školské zariadenie. Preto financovanie 88 percent pre cirkevné, súkromné školy a školské zariadenia a 100 percent pre školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta považujeme za diskriminačné," zdôvodňujú organizátori petície.
Ako tvrdia, chcú rozpútať vecnú odbornú diskusiu na tému financovania školských zariadení a pripraviť do budúcna dlhodobé koncepčné riešenie, ktoré bude na prospech všetkých detí v Banskej Bystrici.
"Mesto šetrí na deťoch. Jeho príjem z podielových daní v roku 2018 na základe počtu detí vo všetkých školách a školských zariadeniach je 11,8 milióna eur. Mesto však chce použiť na financovanie prevádzky všetkých škôl a zariadení len 9,7 milióna. Po odpočítaní nákladov na správu budov ostáva 1,1 milióna eur, ktoré ušetrí na deťoch a použije na niečo iné," zdôrazňuje petičný výbor.
"Do mesiaca bude vytvorená pracovná skupina, ktorá zadefinuje všetky požiadavky a vytvorí sa priestor na diskusiu, aby sme sa problematike venovali systematicky," prisľúbil v utorok Nosko s tým, že od súkromných zriaďovateľov budú žiadať viac informácií.
Podľa magistrátu mestské školy v porovnaní so súkromnými nie sú na rovnakej štartovacej čiare, a preto nesúhlasí s rovnakým financovaním.
"V prípade, že by sme na januárovom zasadnutí mestského zastupiteľstva predložili návrh všeobecne záväzného nariadenia s vyrovnaným 100-percentným príspevkom pre všetkých, diskriminovali by sme 7600 detí, ktoré navštevujú mestské materské a základné školy," tvrdí prednosta magistrátu Martin Adamec.
Problematika výšky príspevku úzko súvisí s financovaním školských jedální. Súkromné subjekty si zabezpečujú školské stravovanie dodávateľským spôsobom vo výdajniach.
"Náklady na prevádzkovanie jedálne a výdajne sú odlišné. Zariadenia so školskými jedálňami (kuchyňa, výdajňa, personál) majú podstatne vyššie náklady na mzdy a prevádzku než tie, ktoré majú iba výdajňu," hovorí prednosta.
Podľa neho najväčším rozdielom je však stav školských zariadení. Súkromné subjekty fungujú prevažne v prenajatých, na mieru šitých priestoroch, no mesto sa musí o svoje energeticky náročné budovy vrátane jedálenských prevádzok starať. Navyše, na rozdiel od "súkromníkov", mestské školy nemajú možnosť vyberať poplatky.
"Zriaďovatelia súkromných škôl si môžu vybrať, koho prijmú, a keď naplnia svoje stavy, žiadneho ďalšieho záujemcu nezoberú. Školy v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta však musia poskytnúť vzdelanie každému bez rozdielu," dodáva Adamec.
Tohtoročný mestský rozpočet počíta s financiami do školstva vo výške 18,3 milióna eur, okrem iného aj na údržbu budov materských a základných škôl, obnovu jedální a ich vybavenia či rekonštrukciu športových areálov škôl, ktoré sú dostupné pre všetky deti v meste.
