Ilustračná snímka.
Od roku 2024 plánuje envirorezort zaviesť rozšírenú zodpovednosť výrobcov (RZV) aj na triedenie a zber textilného odpadu. Zatiaľ „doslúžený“ textil spracúvajú dve slovenské firmy.
Pripravovať triedenie a následné recyklovanie textilného odpadu znamená, že nakladanie s ním sa bude riadiť rovnakými pravidlami, akými sa od polovice roku 2016 riadi nakladanie s plastmi, papierom a sklom. Teda ho budú financovať výrobcovia, ktorí uvádzajú textil na slovenský trh, a recyklačné poplatky za triedenie a zber budú zabezpečovať organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV).
Recykluje sa iba percento textilu
Za podstatný predpoklad úspechu so zavedením zámeru triediť a recyklovať textilný odpad je zabezpečiť, aby recyklované textilné výrobky našli odbytištia na trhu. Pripomeňme, že dnes ľudstvo recykluje približne percento textílií, ale samotná výroba textilu v období od roku 2000 do roku 2015 vzrástla dvojnásobne, a do roka 2030 vzrastie o ďalších 60 percent. To okrem iného Európsku komisiu donútilo navrhnúť koncom marca Novú stratégiu EÚ v rámci balíka na podporu udržateľných výrobkov a obehových obchodných modelov. Spomínaný dokument sa okrem iného zameriava aj na predĺženie a opätovnú použiteľnosť a recyklovateľnosť textilných výrobkov.
Recyklácia musí byť ekonomicky výhodná
Dve najväčšie organizácie zodpovednosti výrobcov so spolu vyše osemdesiatpercentným pokrytím miest a obcí na Slovensku, v ktorých financujú triedený zber prostredníctvom výrobcov, už avizovali, že sa budú uchádzať o autorizáciu na činnosť OZV pre triedenie a zber textilného odpadu. Popri tom, prirodzene, upozornili na úskalia z istej ekonomickej neefektívnosti recyklácie výrobkov z textilného odpadu, ktorý by napokon končil iba v spaľovni alebo ešte horšie na skládke.
Zatiaľ dve recyklujúce firmy v SR
Dnes textil na Slovensku recyklujú dve firmy s ručením obmedzeným: senická SK-TEX a PR Krajné v myjavskom okrese.
SK-TEX podľa januárových zverejnených informácií spracúva približne 3500 ton textílií ročne na akustické, retenčné, tepelno-izolačné dosky a ďalšie podobné zmesi. Zrejme v prípade existujúcich odpovedí, v čo meniť vytriedený textilný odpad, aby sa recyklovaný produkt ekonomicky zhodnotil, možno uviesť senickú firmu ako príklad s vyše dvadsaťročnou konkurencieschopnou produkciou (tepelno-ekologické zmes).
Podobne ekonomicky zaujímavo možno vnímať aj výrobu retenčných dosiek v PR Krajné z odpadového textilu s možnosťou ich využitia na zelené strechy alebo ako povrchy exteriérových zelených parkovacích plôch.
O budovaní nových kapacít na spracovanie odpadu zo šatstva a textilu sa tiež možno dočítať v strategickom programe odpadového hospodárstva MŽP SR na roky 2021-25. Ten v spolupráci s rezortom hospodárstva odporúča výrobu hlavne tepelno-izolačných materiálov.
Ako triedenie a recykláciu vnímajú v spoločnosti ENVI - PAK?
Medzi členov skupiny MŽP SR, ktorá už v tejto dobe sleduje, pripravuje a rieši problematiku textilného odpadu, patrí OZV ENVI - PAK. „Textilné výrobky uvedené na trh EÚ budú musieť dosahovať do roku 2030 dlhšiu životnosť ako dnes, vyznačovať sa vyššou recyklovateľnosťou, z veľkej časti sortimentu budú vyrábané z recyklovateľných vlákien bez nebezpečných látok a v neposlednom rade musia zohľadňovať požiadavky sociálneho práva a udržateľného životného prostredia,“ hovorí Zuzana Pašková, riaditeľka oddelenia klientov spoločnosti ENVI - PAK.
Pripomína tiež, že v prípade zavedenia triedenia textilného odpadu na Slovensku od roku 2024 bude potrebné rešpektovať 24 konkrétnych opatrení spomínanej Novej stratégie EK z marca tohto roka. Tie sa týkajú nielen dizajnu výrobkov či ich spotreby, ale aj postavenia spotrebiteľa na trhu a – samozrejme – nakladania so samotným textilným odpadom.
