Slovák vyhodí v priemere 11 kíl textilu ročne. Ako sa dá recyklovať?

A nie iba to. Pomohol by fakt, keby ľudia pri kúpe zvažovali viacero faktorov – potreba, využiteľnosť a aj to, čo sa s kúpeným výrobkom stane, keď doslúži.

Ročne sa vo svete vyrobí 80 miliárd rôznych druhov textilu, z toho až 80 % končí na skládkach. “Ide o obrovské množstvá odpadu, čo nie je veľmi priateľské k našej planéte. Ideálom by určite bolo, keby sa ľudia pred nákupom zamysleli, či naozaj potrebujú daný kus oblečenia, aby si volili radšej kvalitnejšie a trvácnejšie kúsky, a určite siahli aj po second handoch alebo obchodoch, ktoré ponúkajú recyklovateľnú módu,” povedala Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie OZV ENVI - PAK, ktorá zabezpečuje triedený zber vo väčšine miest a obcí na Slovensku. Recyklovaný textil pritom vieme využiť v rôznych odvetviach. Takto získané produkty majú rôzne úžitkové vlastnosti, ktoré sa s obľubou využívajú napríklad pre automobilový a nábytkársky priemysel. Vyrábajú sa z nich aj izolácie pre budovy a dopravné prostriedky.

Slováci vyhodia v priemere 11 kíl textilného odpadu ročne

Celosvetová produkcia textilu je naozaj enormná. Nemalé množstvo sa ho premelie aj na Slovensku. Ako však v podcaste ENVI-cast uviedol Miroslav Futrikanič zo spoločnosti SK-Tex s.r.o, ktorá sa venuje recyklácii textilu, slovenské štatistiky sú veľmi rozdrobené. Aj preto nie tak dávno vznikla skupina, ktorá sa zaoberá touto problematikou. “Na Slovensku jeden človek ročne vyhodí 11 kíl textilného odpadu. To je ročne 66 tisíc ton,” uviedol Futrikanič. Podľa jeho slov sa na Slovensku zbiera a spracováva množstvo textilu, ale stále to nie je dostatočné. Nejde len o textil, ktorý vyhodia obyvatelia, ale hovoríme aj o priemyselnom textile. “Zároveň sa na Slovensko dováža veľa použitého textilu, ktorý sa u nás len triedi a posiela sa ďalej,” vysvetlil Futrikanič. Pritom podľa neho dve najväčšie triediarne majú kapacitu triediť cez 30 tisíc ton ročne. “Celkovo predpokladám, že vyzbierajú približne 10 - 15 tisíc ton textilu ročne. Väčšina z toho ide ďalej do zahraničia, len časť z neho sa použije a ostane u nás,” doplnil Futrikanič.

Recyklujeme prevažne priemyselný textil

Triedenie odpadu, ktoré poznáme z domácností, je už pre väčšinu pomerne jednoduché, keďže ľudia už vedia relatívne dobre rozlíšiť, čo kam patrí. Od roku 2025 sa plánuje aj zavedenie triedeného zberu textilu. Jeho dotrieďovanie bude zrejme kúsok náročnejšie. “Pri triedenom zbere už väčšina ľudí vie, že kam patrí papier, sklo, kov, plasty či nápojové kartóny. Už sa to naučili. Pri obaloch je navyše veľkou výhodou to, že veľa z nich je z monomateriálu, teda jednej zložky, čo je vlastne vydláždená cesta pre ďalšiu recykláciu. Pri textile vidím väčšiu náročnosť kvôli jeho zloženiu, keďže tam sú iné kritériá na to, aby splnil účel – pohodlnosť, obľúbenosť a podobne,” povedala Katarína Kretter. U nás vieme podľa Futrikaniča recyklovať reálne 10 až 12 tisíc ton odpadu, pričom väčšina kapacít, ktoré na Slovensku máme, slúži na recykláciu priemyselného textilu – teda takého, ktorý vzniká v rámci výroby nejakých textilných výrobkov. “Je veľmi zložité, aby akýkoľvek triedič rozoznal výrobok z čistej bavlny od výrobku, v ktorom je napríklad aj 70 % polyesteru. Jednoducho sa povrchovo veľmi podobajú,” vysvetlil Futrikanič, že práve preto je textil vždy zmesový a dá sa pri triedení rozdeliť na akési teoretické kôpky, ako sú rifle, svetre a podobne. “Tie potom dokážeme roztrhať alebo ich pomelieme na nejaké elementárne kúsky, ktoré sa dajú následne spojiť. Ak ide o dobrý materiál, tak z neho vieme upliesť nitky, priadze, z ktorých vieme tkať ďalší textil,” priblížil Futrikanič s tým, že ďalšou možnou formou recyklácie sú netkané textílie, kde sa ale opäť dáva textil do nejakej formy vlákna a následne sa mechanicky alebo tepelne prepojí, čím sa vytvára ďalší materiál. Samozrejme, nie každý textil sa dá podobným spôsobom recyklovať. Ide najmä o veci, ktoré sú kombinované s viacerými materiálmi alebo veci s vysokým podielom elastanu a podobne.

Pri recyklácii treba využiť pozitívne vlastnosti materiálu

Každý z nás dôkladne pozná a denne sa stretáva s niečím textilným. Textil je vlastne izolačný materiál s vysokou tepelnou kapacitou. Nosíme ho preto, aby nám nebola zima alebo naopak, aby nás chránil pred teplom. A práve na tieto veci sa podľa Futrikaniča treba pri recyklácii zamerať. “Využime jeho vlastnosti práve týmto smerom. Vytvorme z neho izolácie, ktoré tvoria alternatívu dnešným materiálom – polystyrén, polyuretán, minerálnu vatu, sklenú vatu – všetko primárne zdroje,” vysvetlil s tým, že okrem toho má textil výborné akustické vlastnosti. “Nehovoriac o zadržiavaní vody. Textil vie veľmi dobre zadržiavať vodu, špongie nemusia byť z polyuretánu, ale pokojne môžu byť z textilu,” doplnil Futrikanič. “Je skvelé, že sa o textile a hlavne o jeho množstve začalo viac rozprávať. Ja verím, že aj prostredníctvom edukácie budú ľudia premýšľať nad tým, čo nakupujú, koľko tú vec používajú a ako s ňou naložia potom, keď im prestane slúžiť,” doplnila Katarína Kretter.