Jún 2016: preškoľovanie pracovníkov v AE Mochovce.
„Ľudia musia pochopiť zmysel triedenia odpadov a začať sami od seba,“ hovorí riaditeľka pre komunikáciu a marketing v a.s. ENVI - PAK Silvia Nosálová.
„My ich vieme podporiť školeniami, prezentáciami či názornými ukážkami, ale zmeniť ich myslenie potrvá dlho. Predovšetkým si však musia uvedomiť, že to robia pre prírodu a aj pre seba. To je hlavný dôvod, prečo sme vybudovali ucelený koncept vzdelávania škôl, predškolských zariadení i firiem, ktorý chceme priebežne modernizovať a obohacovať.“
Popri 440 preškolených základných a materských školách (podrobnejšie sme o tom informovali pred mesiacom) v minulom roku zvládla OZV ENVI - PAK aj školenia zamestnancov veľkých firiem či bežných obyvateľov. „Vzdelávanie je veľmi dôležité už od útleho veku,“ potvrdzuje zmysel postupu OZV popredný slovenský environmentalista z Centra pre trvalo udržateľné alternatívy, Miloš Veverka. „Ak o triedení odpadu deti nebudú počuť a hovoriť najskôr v škôlke a škole, potom len tak z ničoho nič nezačnú s touto činnosťou doma. Navyše však len hovoriť nestačí. Oveľa účinnejšie býva, ak dieťa vidí praktické príklady. Začať treba od čo najmenších detí, lebo mladý človek v puberte už má iné záujmy.“
Aké nástroje na školenia detí použiť?
„Keďže dievčatá a chlapci sa najlepšie učia zážitkovo-prakticky, treba im na konkrétnom odpade ukázať, ako ho roztriediť, vysvetliť, prečo je to dôležité a čo sa z recyklovaných surovín vyrába,“ pokračuje Veverka. „Za užitočnú považujem aj exkurziu na zberný dvor alebo do recyklačného závodu, aby deti videli, ako sa s odpadmi nakladá po tom, keď ich vhodia do farebných nádob. Aj návšteva skládky zmesového odpadu môže priniesť želateľný výchovný efekt. Veď počas nej vidia, aké problémy to spôsobuje, keď sa všetko hádže iba do už spomínaného jedného koša.“
„Naším cieľom pri presadzovaní takýchto argumentov bolo a ostáva preškoľovať najmä pedagógov v základných a materských školách v zazmluvnených obciach a mestách,“ nadväzuje Nosálová. „Oni najlepšie vedia, ako následne podchytiť záujem žiakov.“
Firmy školia inak ako deti
Dnešné firmy sa chcú stať „zelené“ a k „zelenosti“ vedú aj svojich zamestnancov. Ich školenia v minulom roku prebiehali a ďalej prebiehajú odlišne, na inej úrovni ako školenia učiteľov či detí v školách. Zamestnancom svojich zazmluvnených firiem ENVI - PAK vysvetľuje, ako triedenie vyzerá v praxi, čo sa deje s odpadom na triedičke či na zbernom dvore, následný postup technického zabezpečenia odpadu až po záver jeho recyklácie a využitia ako druhotnej suroviny. „Zdôrazňujeme teda celý zmysel triedenia, nie iba pravidlá a povinnosti,“ dopĺňa Nosálová.
Okrem iného to tiež znamená, že postupne prechádzajú z papierovej komunikácie do elektronickej podoby, zavádzajú farebné kontajnery na triedený zber, či hľadajú spôsoby, ako šetriť elektrickou energiou, organizujú týždne mobility a podobne – teda učia minimálne zaťažovať prírodu.
Čo hádzať do ktorého kontajnera, kde nájsť návod?
Z prieskumu vyše 1500 zazmluvnených obcí spoločnosti ENVI – PAK, ako najväčšej z jedenástich OZV, vyplynulo, že v prístupe k odpadom na strednom či na západnom Slovensku - a na druhej strane na jeho východe - je obrovský rozdiel. Rozdielne triedia (netriedia) aj v jednotlivých mestách. Napríklad niekde môže jedna spoločná farebná nádoba slúžiť na zber plastov, ale aj kovov a nápojových kartónov. V inom meste zase pre každú zložku vyhradili osobitnú nádobu. Záleží to od toho, ako technicky funguje zberová spoločnosť, akým spôsobom odpad spracováva alebo akú techniku (napr. vyvážajúce autá) využíva, prípadne ako sa konkrétny odpad ďalej dotrieďuje a podobne. Tieto informácie majú obce a mestá zverejnené na svojom webe. Rovnako prvotná informácia by mala byť uvedená aj na štítku nádoby.
Na webe sú aj ďalšie informácie. Napríklad plniť vnútornú túžbu po poriadku a čistote vo svojom okolí pomáha nová stránka www.triedime.sk. „Navádza k nevytváraniu odpadu, zjednodušene povedané, aby naši súčasníci, podobne ako v nedávnej minulosti dedovia a staré matere, považovali za prirodzené bežne nakupovať hoci s plátennou taškou alebo s košíkom,“ dopĺňa Nosálová. „Ak sa však z takého či onakého dôvodu nemôžu vyhnúť plastovým alebo igelitovým sáčkom, mali by ich po použití vhodiť do správneho kontajnera.“
