Medzi mestami a obcami rastie záujem o behaviorálne techniky pri riešení situácie s voľne pohodeným odpadom. Príkazy a zákazy nemusia byť vždy tou jedinou cestou, ako ľudí odnaučiť hádzať odpad na zem.
Organizácia zodpovednosti výrobcov (OZV) ENVI - PAK v spolupráci s Ústavom verejnej politiky Fakulty sociálnych a ekonomických vied (FSEV) Univerzity Komenského pripravila manuál, ktorý samosprávam pomôže s litteringom.
Ohorky z cigariet na zastávke, obaly z cukroviniek v parku, žuvačky na chodníkoch či lístky z MHD, to je len malá časť voľne pohodeného odpadu, ktorý nájdeme v každom meste alebo obci. Problém je rovnaký, ale riešenie rozdielne. Čo platí na jednom mieste, vôbec nemusí byť účinné na vedľajšom sídlisku.
Behaviorálne techniky na mieru
Neexistuje jednotný návod, ktorý by naraz vyriešil spomínaný problém vo všetkých mestách a obciach na Slovensku. Ale prostredníctvom správne zvolených behaviorálnych techník sa to dá zvládnuť. “Aj keď mestá a obce zápasia na prvý pohľad s rovnakým typom problému – voľne pohodeným odpadom, treba vziať do úvahy aj ďalšie faktory. V akej lokalite sa znečistenie nachádza, v akých časoch dochádza k znečisteniu a kto ho spôsobuje. Preto je potrebné poznať tieto odlišnosti a podľa toho pripraviť riešenia," vysvetlila Emília Sičáková - Beblavá, riaditeľka Ústavu verejnej politiky FSEV UK. Pre mestá a obce, ktoré by chceli riešiť problém s voľne pohodeným odpadom, pripravili s OZV ENVI - PAK manuál, v ktorom nájdu návod, ako si projekt zrealizovať podľa vlastných potrieb. "Prevedieme ich všetkými krokmi a poskytneme im aj praktické ukážky z projektov, ktoré sme už realizovali," uviedla Katarína Kretter, riaditeľka oddelenia komunikácie OZV ENVI - PAK. A doplnila, že aj nedávny workshop na túto tému so samosprávami vyvolal vlnu pozitívnych a nadšených ohlasov. “Sme radi, že sme vzbudili záujem o využívanie behaviorálnych techník pri probléme s voľne pohodeným odpadom. Každé nadchnutie sa kompetentných znamená vo výsledku čistejšie životné prostredie pre všetkých,” povedala Kretter.
Konkrétny problém najlepšie poznajú miestni
Miestna samospráva a jej organizácie najlepšie vedia, kde sa aký odpad vyskytuje, aj odkiaľ prichádza. “Minulotýždňový workshop a spomínané behaviorálne techniky boli pre nás inšpiráciou a motivovalo nás to k tomu, že sa pustíme do projektu a skúsime niektoré prvky aplikovať aj u nás,” prezradila Zuzana Čachová, špecialistka pre životné prostredie v meste Trenčín. Ako ďalej dodala, na realizáciu si vybrali nedávno zrevitalizovaný Park Úspech, ktorý navštevuje pomerne veľa študentov a samospráva vníma rastúce znečisťovanie tohto miesta voľne pohodeným odpadom. “Budeme skúmať, ako zareaguje verejnosť na niektoré behaviorálne techniky, ktoré tam chceme aplikovať,” doplnila Čachová. Ján Čulý, koordinátor aktivačných činností v meste ešte doplnil, že veľkou výhodou týchto techník je ich jednoduchá aplikácia a dostupnosť. “Nebude to veľa stáť a veríme, že to pomôže,” podotkol Čulý s tým, že v pláne majú aj presun niektorých košov v parku, aby boli lepšie využiteľné.
Zelené “poštuchnutia” nemusia byť len príkazmi a zákazmi
Zvyčajne sa pre dosiahnutie zmeny správania sa ľudí využívajú rôzne príkazy alebo zákazy. Behaviorálny prístup však ide nad rámec týchto príkazov. “V mnohých krajinách je to úspešný prístup k tomu, ako meniť správanie ľudí v spoločnosti," povedala Sičáková-Beblavá. Doplnila, že inšpiráciou pre nich je často aj Veľká Británia, kde spolupracujú s inštitúciou The Behavioural Insights Team v Londýne. Pilotné projekty s využitím behaviorálnych techník sa realizovali minulý rok na bratislavskom Štrkovci a v Ivanke pri Dunaji. "Naším cieľom bolo pomocou behaviorálnych techník postrčiť ľudí k tomu, aby zmenili svoje správanie a nehádzali odpadky na zem, ale do koša," povedala Kretter. Výsledky podľa nej ukázali úspešnosť projektu. "Na jednom z meraných miest na Štrkovci to bolo zlepšenie dokonca až o 74 %," dodala. Pri spomínaných projektoch využili "nudging", čiže poštuchnutie. "Je to opatrenie, ktoré človeku necháva slobodu na rozhodnutie, ale zároveň ho jemne postrčí žiadúcim smerom, ktorý prospieva životnému prostrediu," doplnila Sičáková-Beblavá.
Dosiahnutie cieľa prostredníctvom hry či súťaženia
Spôsob výchovy ľudí, aby sa k životnému prostrediu správali zodpovedne, môže byť nenásilný a aj celkom príjemný. Jednou z obľúbených behaviorálnych techník v oblasti litteringu sú napríklad gamifikačné koše pri ohorkoch z cigariet - ľudia v nich hlasujú, čo majú radšej. Základom je zaujímavá otázka, aby donútila fajčiarov ohorok zahodiť do jednej z nádob s odpoveďou. Dobrou možnosťou sa javí aj motivácia súťažou, kde je predpoklad nejakej odmeny. “Techník je naozaj veľmi veľa, máme už aj manuály, ako na to,” dodala Sičáková-Beblavá z Ústavu verejnej politiky FSEV UK s tým, že dnes to stojí a padá na tom, či máme ľudí, pre ktorých je to téma a ktorí rozmýšľajú nad tým, čo s daným znečisteným miestom bude a začnú to testovať.
Manuál, ako využívať behaviorálne techniky pri riešení problému voľne pohodeného odpadu, je možné stiahnuť na webovej stránke www.vezmisi.ma. Záštitu nad projektom prevzalo Ministerstvo životného prostredia SR.
