Dôsledky na nepripravenosť štátu na nelegálnu migráciu nemôžu znášať mestá a obce, čoho sme svedkami v súčasnosti, ale aj predchádzajúceho obdobia prílivu utečencov z Ukrajiny.
Sme súčasťou európskej štruktúry, európskych pravidiel a svedkami doby, ktorej žijeme. Nemôže byť pre nás prekvapením, že čelíme obdobiam masovej nepredvídateľnej migrácie, kompetentné zložky štátu musia byť v pohotovosti, nie mestá a obce, nie občania, tí môžu byť len súčinní.
Združenie miest a obcí Slovenska zdôrazňuje, že prvotné dopady nelegálnej migrácie znášajú mestá a obce a ich občania, takáto situácia náš nemôže zastihnúť nepripravených, a nemôžu byť mestá a obce tie body, ktoré ako prvé budú reagovať a vynakladať zdroje, energiu a financie. Nechcú, ale sú donútení kvôli bezpečnosti a dôstojnosti svojich obyvateľov.
„Nie je možné, že nie sme pripravení, nemáme systém a operatívnosť v reakcii a musí sa to prevaliť ako problém, ktorý pre mestá a obce určite je, pri hoci-aj jednodňovom masívnom návale migrantov. Nie sme proti tomu, aby boli v našich mestách a obciach, veď tam je infraštruktúra a služby ako stanice, obchody, ale ako prvé jednoducho musia reagovať silové zložky štátu. Bezpečnosť obyvateľov našich miest nemôže byť ohrozená. Sme viac ako tridsať rokov súčasťou európskych štruktúr, EÚ aj Rady Európy, vieme aké platia pravidlá. Vieme, že aké sú pravidlá v západných európskych krajinách a vieme, že sme predovšetkým tranzitom, ktorý pokiaľ konečne nezačne byť koordinovaný, systémový a operatívny, stále bude „rozbuškou“ v našich samosprávach. V dobe ktorej žijeme, vieme, že sa tieto situácie budú opakovať, len nevieme kedy“, povedal predseda ZMOS Jozef Božik.
Dodal, že mestá a obce budú súčinné, ale nositeľom tejto zodpovednosti je niekto iný. Ministerstvo vnútra SR musí mať identifikované územia tranzitu a „odpočinku“ nelegálnych migrantov, kde vie vytvoriť pevné krízové body, komunikuje po svojich linkách s okolitými krajinami, vie o európskych pravidlách, ktoré musíme implementovať, ale predpokladáme, že ako je to zvykom u nás, problémom sú financie, ktorých nie je dosť. Dodržiavanie európskych pravidiel bezpečnosti by malo byť sprevádzané aj zdrojmi z rozpočtov EÚ, ktoré tieto pevné body budú financovať, keď ich nevieme nájsť v našom rozpočte.
Ako ZMOS nebudeme teraz hľadať návod na riešenie, ale vieme byť súčinný krízovým zložkám štátu na našej úrovni. Pokiaľ opatrenia nebudú systémové a koordinované v reakcii na tieto situácie, budeme požadovať prefinancovanie všetkých nákladov, ktoré nám dotknutým samosprávam vznikajú v týchto situáciách. Preto teraz požadujeme od Ministerstva vnútra SR, aby zmonitoroval náklady, ktoré vznikli dotknutým samosprávam a náklady patrične refundoval. Krízové riadenie štátu má v súčasnej dobe širší rozmer a požiadavky, na ktoré nereagujú kompetentné zložky štátu, ale v prvom rade samosprávy, a tie chcú konečne finančnú stabilitu, ktorej súčasťou má byť aj finančná predvídateľnosť v takýchto akútnych situáciách.
