Nedeľa 13.06.2021
Dnes má meniny 
Anton
°C
18.12.2020 04:00

Dokážeme do roku 2030 znížiť percento skládkovania na číslo 10?


Ilustračná snímka.


Pri prognózovaní, či do rokov 2030-35 znížime skládkovanie komunálnych odpadov na 10 percent, pripomínajú dnešné reálie praktického riešenia tak trochu veštenie zo sklenej gule čarodejníka.


Pre zorientovanie sa pripomeňme, že popri tisíckach nelegálnych skládok nateraz na Slovensku prevádzkujeme približne 110 legálnych v stovke areálov (jeden areál „zastrešuje“ jednu alebo viacero skládok pre komunálny, ale aj pre nebezpečný odpad). Skládkujeme v tomto roku približne 50 percent komunálnych odpadov, čo je posun napríklad oproti 81 percentám z roku 2010. Povzbudzujúce tiež je, že minister envirorezortu Ján Budaj pred niekoľkými týždňami vyhlásil skládkam vojnu podobne ako v určitom období ministrovania aj jeho predchodcovia Peter Žiga či László Sólymos.

Z čoho zatvoriť staré skládky?

Je tiež jasné, že nové skládky nie je možné s pribúdajúcim zmesovým odpadom otvárať (zákaz EÚ), ale mnohé naplnené staré zatvoriť treba. Ich zodpovednú likvidáciu respektíve rekultiváciu, čo v praxi znamená minúť viac peňazí, ako by vyšlo samotné budovanie, či spustenie skládok nových, by mali platiť vlastníci. Pri skúsenostiach so slovenskými skládkami však posledné obdobie naznačuje, že mnoho z nich akoby nemalo majiteľa (?), respektíve skládky prešli do zodpovednosti obcí, ktoré dnes na prípadné odstavenie (rekultiváciu) peniaze nemajú. Pritom, podľa Michala Kiču, štátneho tajomníka MŽP SR, skládka predsa majiteľa mať musí, keď na ňu zberové spoločnosti zvážajú odpad a „niekto“ od nich inkasuje peniaze. Aj to je dôvod, prečo envirorezort rozhodol, že do konca tohto roka je potrebné preukázať, či jednotlivé skládky dokážu pokračovať v prevádzke, šetria na svoje uzatvorenie a rekultiváciu alebo nie. A teda, či majú aj majiteľa, respektíve či je to „neznámy“ domáci, alebo známy zahraničný. Kiča popri tom konštatuje, že kým sa rozhodne, aby bola skládka zlikvidovaná a rekultivovaná, treba zvládnuť celú škálu právnych úkonov, likvidácií, exekúcií či prípadných prepisov na zahraničné subjekty. Teda proces na dlhé roky.

Zároveň štátny tajomník zdôrazňuje, že v podobných slovenských prípadoch je komplikované a ťažké niečo vymôcť, keďže subjekty (väčšinou) nemajú finančné rezervy na likvidáciu či rekultivácie! Povedané inak: náklady bude musieť zaplatiť štát (občan). Ak tak neurobí, dôjde podľa M. Kiču k postihom podobným onomu na skládke v Považskom Chlmci, kde Slovensko dostalo zo strany EÚ pokutu dva milióny eur za jej neuzatvorenie.

Povoľujú sa rozširovania skládok, výstavbu spaľovní však štát nepodporí

Výstavbu nových spaľovní MŽP jednoznačne odmieta finančne podporiť, aj keď táto by znížila prísun komunálneho odpadu na skládky. Envirorezort tvrdí, že nateraz nám stačia spaľovne v Bratislave a v Košiciach, plus spaľovanie v cementárňach. V trhovom hospodárstve vníma týchto výrobcov energií likvidáciou odpadov ako vyslovene samostatnú silu, ktorá si dokáže sama zaobstarať potrebné prostriedky. Nič viac a nič menej.

Lenže nateraz každoročne rastúce množstvá komunálneho odpadu musia obce nejako likvidovať. Buď recyklovať, alebo dopraviť do spaľovne, prípadne na skládku. Bez ohľadu na to, či napriek ministerským zámerom o vojne proti skládkam dochádza – paradoxne alebo ironicky – k rozširovaniu kapacít súčasných skládok a v ich areáloch k otváraniu nových kaziet. Tento krok napádajú mimovládne organizácie i aktivisti. A postupne s nimi aj miestni obyvatelia. Tak to je so skládkou v Zohore, po skončení koronavírusu možno bude so skládkou Kúdelník neďaleko chráneného územia Slovenského raja, so skládkou Kalnô pri Martine, Žabany pri Michalovciach, so skládkou pri Domaši, ďalej v Kolte (okres Nové Zámky), v Zavare (Trnavský kraj), v Partizánskej Ľupči a v mnohých ďalších.

Nateraz proti súčasným, ale aj predpokladaným budúcim „zeleným“ protestom, stavia envirorezort hľadanie možností dotrieďovania zmesového KO, ale najmä v najbližších rokoch, odľahčenie zmesového komunálneho odpadu od odpadu biologického (vrátane kuchynského), ktorý sa však najskôr musí v najbližších rokoch prakticky „spustiť“, vrátane finančných dotácií. A predovšetkým zodpovedne rozhodnúť, či a kam vložiť možné existujúce finančné prostriedky, premyslieť si pomoc s peniazmi z EÚ... Jednoducho, Slovensko má zrejme pred sebou desaťročnú neľahkú cestu k povinnému zníženiu percenta skládkovania na číslo desať.

Viď súvisiace články:

Bioodpad netriedime rovnako zodpovedne ako papier, sklo, plasty a kovy

Komunálny odpad treba čo najviac triediť a následne poctivo dotriediť

 

Autor: (pš)


komentáre
SHOW ALL
podobné
09.03.2017
O zálohovaní plastových fliaš a plechoviek envirorezort neuvažuje
Veľká Británia, podobne ako pred ňou aj jednotlivé štáty EÚ, vášnivo diskutuje o zálohovaní plastových fliaš a plechoviek. Ako túto diskusiu vníma Ministerstvo životného prostredia SR?
viac
20.10.2020
Ak Slovensko „neodflákne“ recykláciu bioodpadov, vyhne sa pokutám EÚ
Minister envirorezortu Ján Budaj dávnejšie burcuje, že treba čosi robiť so zvyšovaním recyklácie komunálnych odpadov (KO), lebo Slovensku hrozia vysoké pokuty EÚ za vývoz na skládky. Odpoveď je tiež dávnejšie známa: dôslednejšie recyklovať bioodpad, vrátane odpadu kuchynského!
viac
12.01.2021
Na Slovensku má byť v roku 2021 zatvorených 21 skládok
V roku 2021 má byť zatvorených 21 skládok na Slovensku. Envirorezort ich zatvorenie avizuje dlhodobo.
viac
29.04.2021
ZMOS odmieta vládne nariadenie k poplatkom za odpady
Združenie miest a obcí Slovenska odmieta návrh nariadenia vlády, ktorým sa ustanovuje výška sadzieb poplatkov za uloženie odpadov a podrobnosti súvisiace s prerozdeľovaním príjmov z poplatkov za uloženie odpadov.
viac
top články
24 hodín
7 dní
30 dní
partneri
anketa
Mal by sa zakázať vstup utečencov do Európy?
Áno, môžu medzi nimi byť teroristi.
77.78 %
Nie som si istý/istá, ale nemali by sme ich do SR pustiť.
2.60 %
Nie, sú to ľudia, ktorí utekajú pred hrôzami vojny a potrebujú pomoc.
19.62 %