Graf.
Množstvo vytriedeného papiera, plastov, skla, kovových obalov a nápojových kartónov vzrástlo v roku 2019 oproti predchádzajúcemu roku o 44 852 ton. Ide o tie zložky, ktorých zber a ďalšie nakladanie s nimi uhrádzajú obciam výrobcovia prostredníctvom organizácií zodpovednosti výroby (OZV).
Úvodná informácia je vybraná z publikácie Odpady v SR za roky 2012 až 2019, ktorú v tomto mesiaci zverejnil Štatistický úrad SR. Okrem nej sa z dokumentu dozvedáme, že napríklad v roku 2016 – teda od zavedenia rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV) – bolo vyzbieraných 175 692 ton spomínaných triedených zložiek KO, pričom v nasledujúcich rokoch sa tonáž zvyšovala, až v minulom roku dosiahla 273 556 ton.
Čo od Slovenska očakáva Európska komisia (EK)?
Na roky 2030 až 2035 stanovila EK predovšetkým dve podstatné, už chronicky známe úlohy. Postupne znížiť podiel skládkovania na 10 percent likvidácie KO a zabezpečiť recyklovanie 65 percent vyprodukovaných komunálnych odpadov. V období od roku 2012 do roku 2019 kleslo skládkovanie zo 73,1 percenta na 52,1 percenta. Okrem iného sa pod to podpísalo hlavne zavedenie rozšírenej zodpovednosti výrobcov od roku 2016. Mimochodom, práve v tomto roku bolo na skládky vyvezených 1 289 895 ton a v minulom 1 198 249. K zníženiu v rozmedzí spomínaných rokov došlo aj napriek celkovému nárastu komunálnych odpadov na Slovensko o vyše 416 tisíc ton.
Podľa údajov Eurostatu (štatistický úrad EÚ) sa u nás v roku 2015 (pred zavedením RZV) recyklovalo 14,9 percenta KO, v roku 2018 už 36,3 percenta a vlani takmer 38,5 percent.
Prečo bolo a ostáva zavedenie RZV?
Podstatné pri týchto číslach je, že od zavedenia RZV u nás každým rokom klesá percento podielu triedených odpadov vo vyhadzovanom zmesovom KO, ktorý končí na skládkach alebo v spaľovniach. „Aj v tomto roku sa podľa našich informácií znížilo množstvo papiera, plastov, skla, kovových obalov a nápojových kartónov v zmesovom KO o takmer 6 percent oproti predchádzajúcemu a zvyšný potenciál týchto zložiek v zmesovom komunálnom odpade tak klesol na 24 percent,“ informuje Roman Vandák, riaditeľ komoditného oddelenia OZV ENVI - PAK.
Generálna riaditeľka spoločnosti ENVI - PAK Hana Nováková v tejto súvislosti roky zdôrazňuje, že k zníženiu skládkovania výrazne prispel nárast triedenia KO (obalov aj neobalových výrobkov) práve v období od zavedenia RZV. A deje sa tak prirodzenou cestou. „Je vidieť, že systém funguje a nepotrebuje revolučné zmeny,“ konštatuje H. Nováková. „Samozrejme, stále je priestor na jeho vylepšovanie. Potenciál na dosahovanie stanovených cieľov EK však vidíme najmä v bioodpade.“
Aké rezervy ponúka bioodpad?
Podľa Európskej environmentálnej agentúry (EEA) reprezentoval vlani vyprodukovaný biologicky rozložiteľný odpad na Slovensku vyše 780 tisíc ton. Z porovnania so zrecyklovaným, respektíve kompostovaným množstvom bioodpadu (takmer 250 tisíc ton) vyplýva, že využívame potenciál jeho recyklácie na úrovni 32 percent. Porovnajme to s priemerom recyklácie papiera, skla, plastov, kovových obalov a nápojových kartónov (vyše 60 percent). Ak by sa rovnakým percentom (60) podarilo recyklovať aj bioodpad (vrátane kuchynského odpadu), potom by Slovensko bez problémov dosiahlo európsky cieľ recyklácie komunálneho odpadu (50 percent) v tomto roku. Kvôli bioodpadu sme ho nedosiahli, čo znamená, že nateraz nemôžeme pokojne nakročiť k zvládnutiu ďalších predpísaných percent recyklácie až do obdobia rokov 2030 – 35.
