Piatok 03.12.2021
Dnes má meniny 
Oldrich
°C
07.05.2021 04:00

Dva zásadne odlišné pohľady ako zabezpečiť znižovanie percenta skládkovania


Ilustračná snímka: (pixabay).


Spomedzi viacerých cieľov obhajujúcich, čo je pre Slovensku najdôležitejším krokom pri zvládaní problematiky likvidácie komunálnych odpadov (KO), jednoznačne prevláda do roku 2035 postupné znižovanie skládkovania pod na 10 percent.


SR pritom nateraz ostáva s vyše približne 50 percentami (v roku 2019 to bolo viac ako 52 percent) skládkovania zaradená do skupiny najmenej úspešných európskych štátov. Spoločne s Maltou, Cyprom a Rumunskom. Je tiež známe, že zatváranie a odstavovanie desiatok existujúcich skládok nie je a ani v najbližšej budúcnosti nebude pre štát jednoduché, ani pre obce a obyvateľstvo bezbolestné. Aj vzhľadom na skutočnosť, že množstvo rastúceho vyprodukovaného komunálneho odpadu sa na Slovensku zvýšilo za posledných 10 rokov o vyše 35 percent. A podobným tempom sa chystá rásť ďalej.

Čo pripravuje envirorezort?

Najdôležitejšou podmienkou pre pokles skládkovania ostáva jednoznačné znižovanie poklesu podielu bioodpadu v zmesovom odpade, vrátane odpadu kuchynského. Bioodpad z čiernych kontajnerov stále reprezentuje 40 – 45 percent zmesí. V kontexte s tým informácia spred niekoľkých dní potvrdzuje, že Ministerstvo životného prostredia SR počíta so znížením percenta bioodpadov v zmesovom odpade na 25 percent do konca roku 2025. Nateraz ale envirorezortu nie je celkom jasné, aký bude definitívny osud takto vytriedeného bioodpadu. Respektíve aká časť z neho skončí napríklad ako vysokokvalitné hnojivo, teda s údajne pripravovaným certifikátom značky kvality. Alebo akému množstvu hrozí osud nepoužiteľnej zmesi, o ktorú zodpovedný poľnohospodár jednoducho nebude stáť. Prípadne, kde je v podobných prípadoch záruka trvalej udržateľnosti. Nehovoriac o znehodnotení roly pripravovaného udeľovania značky kvality pre kvalitný kompost. A tak ďalej. Vrátane dodatočného financovania vznikajúcich nákladov.

V každom prípade však zníženie bioodpadov na 25 percent z predpokladaného zmesového odpadu je správou optimistickou. Najmä v období, kedy pre ľudstvo platí, že riešenie nateraz nerecyklovateľného zmesového odpadu v Európe končí na skládkach, alebo sa ho pri výrobe energií jednotlivé členské štáty zbavujú vo veľkých či menších spaľovniach, prípadne aj ako alternatívneho paliva pri výrobe cementární.

Súčasná rola energetického zhodnocovania v SR

Dnes dve veľké slovenské spaľovne (v Bratislave, v Košiciach) energeticky spolu zhodnotia vyše 200 tisíc ton komunálnych, prevažne zmesových odpadov ročne. Okrem toho každý rok v cementárňach na území SR končí približne 80 tisíc ton odpadu zo Slovenska (alternatívne palivo). Slovenské cementárne pritom dokážu každý rok zlikvidovať či alternatívne zhodnotiť aj ďalších 300 tisíc ton odpadov z Rakúska, Maďarska, Nemecka, Talianska, Slovinska a ďalších krajín EÚ.

Viacerí experti predpovedajú, že vzhľadom na nutnosť postupného znižovania percenta skládkovania, ku ktorému Slovensko viažu rozhodnutia EK – a na druhej strane aj napriek skutočnosti, že cementárne sú súkromným majetkom, vrátane zahraničných majiteľov – môžu mať vládnuce politické garnitúry v prípade „núdze“ dostatok síl obmedzovať zahraničných dovozcov odpadov do cementární, prípadne presadiť ohľadne zahraničných dovozov ich úplný zákaz. Ale aj ak by sa to podarilo, čaká SR pravdepodobne o niekoľko rokov (ťažko byť konkrétnejší pri stále sa meniacich trhových podmienkach zmien výrob) deficit minimálne (!) 200 tisíc ton odpadu podľa dnešného pohľadu nerecyklovateľných komunálnych odpadov, ktoré nebudú smieť skončiť na skládkach. To predstavuje spolu súčet kapacít spaľovania (zhodnocovania) bratislavskej i košickej spaľovne. Vybudovať nové veľké podobné zariadenia však vzhľadom na získanie potrebných povolení až k spusteniu výroby trvá okolo sedem rokov. Menších kratšie, ale tiež nejde len o mesiace. V každom prípade zodpovedne čo najskôr rozhodnúť, či stavať alebo nestavať menšie, väčšie alebo vlastne akékoľvek spaľovne, by mala stávajúca vládna moc.

FEAD: Energetické zhodnocovanie odpadov je udržateľné

Envirorezort pod vedením Jána Budaja, vrátane samotného ministra, sa dal viackrát počuť, že s výstavbou žiadnej novej spaľovne nebude súhlasiť. Reagoval podobne ako nateraz aj Európska komisia: teda, že síce ide o menej vhodný spôsob likvidácie komunálnych odpadov ako je skládkovanie, ale predsa len nevhodný a trvalo neudržateľný s ohľadom na prebiehajúce klimatické zmeny.

Oproti tomu Európska federácia pre odpadové hospodárstvo (FEAD), ktorej členmi sú národné asociácie v dvadsiatich z 27 členských štátov EÚ, však tvrdí opak. Pred niekoľkými dňami FEAD vyzvala Európsku komisiu na prehodnotenie roly produkcie energie z odpadu ako činnosti, ktorá pozitívne prispieva k dosiahnutiu cieľov v oblasti zmierňovania zmeny klímy! Podľa FEAD z tohto dôvodu by zhodnocovanie v zariadeniach na energetické využitie odpadu malo mať miesto v európskej taxinómii. Európski odpadári zdôrazňujú, že ide o udržateľnú investíciu!

 

Autor: (pš)


komentáre
SHOW ALL
podobné
30.04.2020
Kompostovanie a zber bioodpadu chce vláda podporiť najmä v meste
Kompostovanie a zber bioodpadu má v pláne vláda podporiť najmä v meste. Spresniť by sa mala aj evidencia biologického odpadu. Pre obce by sa malo vydať usmernenie, ktoré by kompostovanie v domácnostiach riadne započítavalo do výpočtu komunálneho odpadu.
viac
06.11.2020
Úprava odpadov pred skládkovaním sa od januára nespustí
Upravovanie zvyškového zmesového odpadu pred skládkovaním v praxi, ktoré sa malo podľa novely zákona o odpadoch spustiť od januára 2021, nebude skutočnosťou skôr ako niekedy v roku 2022.
viac
15.12.2020
Novela zákona o ochrane prírody pomôže predísť obrovskej pokute
Ministerstvo životného prostredia chystá novelu zákona o ochrane prírody. Priniesť by mala dočasnú stavebnú uzáveru národných parkov či vyššie odmeny pre súkromných urbárnikov.
viac
26.11.2021
Vláda schválila Program odpadového hospodárstva na roky 2021 – 2025
Hlavným cieľom odpadového hospodárstva SR do roku 2025 je odklonenie odpadov od skládkovania.
viac
top články
24 hodín
7 dní
30 dní
partneri
anketa
Mal by sa zakázať vstup utečencov do Európy?
Áno, môžu medzi nimi byť teroristi.
77.68 %
Nie som si istý/istá, ale nemali by sme ich do SR pustiť.
2.73 %
Nie, sú to ľudia, ktorí utekajú pred hrôzami vojny a potrebujú pomoc.
19.59 %