Znamená to, že keby sme triedili a recyklovali aj bioodpad s jeho 40-percentným zastúpením v podiele všetkých odpadov, ale aj všetok stavebný odpad a ďalšie druhy s rovnakým percentom úspešnosti, ako vyššie spomínané zložky komunálnych odpadov, ocitneme sa možno až v takej elitne recyklujúcej skupine, do ktorej patria Švédsko, Nemecko, Holandsko a ďalšie západoeurópske štáty.
Takýto záver je zrejmý z vyhodnotenia priebežného plnenia cieľov a opatrení Programu odpadového hospodárstva na roky 2016-2020, ktorý zverejnilo Ministerstvo životného prostredia SR v decembri 2018. Podľa neho sa síce SR posunula s necelými 30 percentami celkového triedenia na vyššie miesta v rebríčku recyklovania v Európe, ale k recyklovaniu 50 percent všetkých svojich odpadov do roku 2020, ako to EP od nás očakáva, máme stále ďaleko. Dokazujú to čísla o triedení a recyklovaní štyroch obalových aj neobalových zložiek (papier, plasty, sklo a kovy), za triedenie (recyklovanie) ktorých sú podľa zákona o odpadoch z roku 2015 zodpovední výrobcovia prostredníctvom organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV). A ktoré obciam či priamo zberovým spoločnostiam triedený zber financujú.
Medziročný nárast o vyše o 40 percent
Systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov (za obaly aj neobaly z papiera, plastov, skla a kovov) funguje v praxi od polovice roka 2016. Podľa údajov envirorezortu sa v roku 2016 vytriedilo 23,44 percenta a o rok neskôr, ako najnovší vyhodnotený údaj, 29,26 percenta. Pri jeho premenení na konkrétne „drobné“ to znamená, že v roku 2016 sa vyzbieralo 274 934 ton triedených materiálov a o rok neskôr o 130 931 ton viac. Teda o viac ako o 40 percent. Informácie doplnila konkrétnymi faktmi o miere recyklácie vyššie uvedených štyroch komodít spoločnosť ENVI - PAK, najväčšia spomedzi organizácií zodpovednosti výrobcov. Ponúkame prehľad celkovej recyklácie týchto materiálov.
Recyklovanie jednotlivých zložiek
Postupne každým rokom rastúcim percentom triedenia (recyklovaním) jednotlivých komodít bolo v roku 2018 dosiahnuť recyklovanie papiera a lepenky na 55 percent. Ale už o rok skôr, v roku 2017, bolo recyklovaných 69 percent!
Pokiaľ ide o recyklovanie skla, pre túto komoditu bol stanovený cieľ 80 percent v roku 2020. Už v roku 2017 však SR recyklovala 88 percent skla.
Miera recyklácie plastov na rok 2018 sa stanovila na dosiahnutie 50 percent, na rok 2020 už 55 percent. V roku 2017 sa podarilo dosiahnuť 61 percent recyklácie plastov.
V roku 2017 bolo zrecyklovaných 64 percent kovov, čo reprezentovalo 973 928 ton kovových odpadov. Znamenalo to nárast oproti predchádzajúcemu roku o 59 643 ton.
Pri všetkých štyroch komoditách poklesol v roku 2017 ich podiel na skládkovaní oproti predchádzajúcemu roku.
Výrazný rast recyklácie od polovice roka 2016
„Je pravdou, že počas celého obdobia rokov 2014 až 2017 množstvo triedených zložiek komunálnych odpadov mierne rástlo,“ konštatuje Katarína Kretter zo spoločnosti ENVI - PAK. „Ale výraznejšie sa posunulo po praktickom zavedení systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov v júli 2016, teda po zavedení zákona o odpadoch do platnosti. Za podstatné považujeme, že ciele zhodnotenia a recyklácie odpadov, ktoré sú uvedené v smernici EP a Rady EÚ o obaloch a odpadoch z obalov a v slovenskom zákone o odpadoch, boli splnené pre všetky obalové materiály.“
Poznámka: Zopakujme otázku, na ktorú poukazuje titulok tohto článku: Kde by Slovensko mohlo byť, keby prijalo rovnako účinné opatrenia pri triedení (recyklovaní) aj napríklad bioodpadov ale i ďalších komodít, končiacich dnes (možno aj v budúcich rokoch) na skládkach alebo v spaľovniach? Respektíve, keby mal envirorezort v rukách rovnako silné páky, ako si vydobyl v prípade výrobcov obalových i neobalových výrobkov z papiera, skla, plastov a kovov?
