ZMOS žiada ochranu samospráv a dodržiavanie eurocharty

Podozrenia sú potvrdené

ZMOS sa v ostatnom období venoval súladu Európskej charty miestnej samosprávy s našim právnym poriadkom. Na čo roky poukazoval je analýzou potvrdené. Princípy a zásady definované v Európskej charte miestnej samosprávy sú neraz porušované. Jej filozofia sa začala aplikovať v podmienkach nášho modelu verejnej správy. Charta kladie dôraz na zastupiteľskú demokraciu, ktorú zabezpečujú rady, alebo zastupiteľstvá, ale pritom garantuje aj široké nástroje priamej demokracie realizované napríklad prostredníctvom zhromaždenia občanov, miestnym referendom, alebo ďalšími spôsobmi občianskej participácie. Okrem toho: „miestne orgány majú v rámci hospodárskej politiky štátu právo na primerané vlastné finančné zdroje, s ktorými môžu disponovať v rámci svojich právomocí.“ Charta tiež konštatuje, že „finančné zdroje miestnych orgánov sú úmerné kompetenciám, ktoré im ukladá ústava, alebo zákon.“ Je potrebné pripomenúť aj ukotvenie princípu zodpovedného partnerstva medzi vládou a samosprávami podľa ktorého „všetky záležitosti, ktoré sa priamo týkajú miestnych orgánov, sa v procese plánovania a rozhodovania, pokiaľ je to možné, včas a primerane s nimi prerokujú.“ U nás sa pomerne dlhú dobu prijíma legislatíva, ktorou sa priamo porušujú tieto a ďalšie ustanovenia európskej charty, ktoré majú samosprávu brániť. Z princípov zostali slová a samosprávam výdavky

Subsidiarita, decentralizácia, nezávislosť a partnerstvo zostali na Slovensku iba slovami, ktoré v praxi, v zmysle Európskej charty miestnej samosprávy sú porušované. V zmysle tohto dokument: „Vo všeobecnosti správu verejných vecí vykonávajú prednostne tie orgány, ktoré sú k občanovi najbližšie. Priznanie kompetencie inému orgánu by malo zohľadňovať rozsah a charakter úlohy i požiadavky efektívnosti a hospodárnosti.“

Je to vyjadrením účelu decentralizácie, ktorým je vlastne prenesenie zodpovednosti za uskutočnenie úlohy na iný subjekt a v prípade právneho poriadku Slovenskej republiky je možné takéto prenesenie povinnosti definovať ako prenesený výkon štátnej správy alebo ako výkon samosprávy. K takémuto presunu zodpovednosti je možné pristúpiť pri splnení všetkých týchto podmienok kumulatívne: 1. Zohľadnenie rozsahu úlohy, 2. Zohľadnenie charakteru úlohy, 3. Efektívnosť presunu takejto kompetencie a 4. Hospodárnosť presunu takejto kompetencie.

Mnohé príklady to dokazujú. Mnohé odráža nerešpektovanie samosprávnych princípov. Ide o mimoriadne vážne zásahy do fungovania nezávislej samosprávy:

- Zavedenie rekreačných poukazov (dopad cca 40 mil. eur ročne) bez finančného krytia,

- Zavedenie predprimárneho vzdelávania (prvotné náklady cca 25 mil. eur) bez finančného krytia,

- Zvyšovanie platových taríf pedagogickým zamestnancov a odborných zamestnancov v priebehu rozpočtového roka – od 1. septembra 2019 – zvýšené nároky na rozpočet pre týchto zamestnancov na úseku originálnych kompetencií; zásadný zásah do rozpočtu obce v priebehu rozpočtového roka, dopad v roku 2019 cca 3,5mil., v ďalších rokoch cca 9 mil. eur.

- Zákon o geodézii a kartografii kde obec je povinná zapísať do ich informačného systému od 1. 1. 2014 do 30. septembra 2020 údaje o rodinných domoch a bytoch – vyčlenené bolo pre samosprávu na túto kompetenciu 5 mil. eur v rozpočte MDV SR, ktorá nebola nikdy rozdelená – bez finančného krytia,

- Nové povinnosti obce v súvislosti s prijatím zákona o veterinárnej starostlivosti ( predpokladaný dopad 15 mil. eur) bez finančného krytia,

- Povinné vyplatenie odmeny pre zamestnancov na prenesený výkon štátnej správy podľa Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa – finančné náklady pokryté len čiastočne,

- Vyhláška Ministerstva životného prostredia o skládkovaní odpadov a uskladnení odpadovej ortuti. Zákon o poplatkoch za uloženie odpadov a o zmene a doplnení zákona o Environmentálnom fonde. V súvislosti s plnením povinnosti vyplývajúcich z týchto právnych predpisov (dodatočné náklady cca 30 mil. eur) bez finančného krytia.

- Koncom minulého roka schválené dofinancovanie neverejných škôl a školských zariadení, financovanie príspevku pre neverejné zriadenia sociálnych služieb spôsobujú enormný nárast výdavkov, ktoré ani len predkladatelia noviel nedokázali vyčísliť.

- Porušovanie Európskej charty miestnej samosprávy zavedením chodníkovej novely umožnilo vyčísliť cenu sneženia.

- Zvýšenie daňového bonusu od 1. 4. 2019 (výpadok 27,8 mil. eur v ďalších rokoch cca 50 mil. eur) bez finančnej kompenzácie samosprávam,

- Zvýšenie nezdaniteľnej časti od 1. 1. 2020 (výpadok cca 100 mil. eur) bez finančnej kompenzácie samosprávam,

- Zákon z roku 2018 o doplnkovom dôchodkovom sporení vo vzťahu k zatraktívneniu tretieho piliera formou oslobodenia príspevku zamestnávateľa za zamestnanca do tretieho piliera od dane z príjmov (výpadok príjmov v objeme 2,51 mil. eur v roku 2019 a 2,59 mil. eur v roku 2020 ) bez finančnej kompenzácie samosprávam.

Špeciálnu pozornosť si zaslúži sústavné porušovanie eurocharty tým, že centrálna vláda nefinancuje zabezpečovanie preneseného výkonu štátnej správy tak, ako si to v mestách a obciach objednala. Sme svedkami toho, ako u nás neplatia iba originálne a prenesené kompetencie, ale máme vo svojej podstate aj neukotvené. Nikto sa k nim nehlási, ale komunál ich financuje. Najlepšie to vidíme v sociálnej sfére.

Z pohľadu financovania sociálnych služieb je viac ako zrejmé, že zdroje samospráv na ich zabezpečenie nepostačujú. Deinštitucionalizácia sa uskutočnila len z pohľadu prechodu kompetencií zo štátu na samosprávu, oblasť sociálnych služieb je originálnou kompetenciou. Štát v minulosti neposkytol a v súčasnosti neposkytuje dostatočné finančné zdroje na financovanie sociálnych politík a zasahuje do kompetencií komunálu. Opatrovateľská služba je originálna kompetencia, ktorá má byť financovaná z výnosu dane z príjmu fyzických osôb. V minulosti ju obce prevzali ako originálnu kompetenciu v rámci systému deinštitucionalizácie. Vieme, že zdroje obcí na jej financovanie nebudú postačovať a nepostačujú. Štát dokonca sám eviduje koľko finančných prostriedkov obce doplácajú z vlastných zdrojov. Štát avizuje zjednotenie posudkovej činnosti (posúdenie nároku občana na odkázanosť na sociálnu službu), prax je nejednotná a teda sa očakávalo, že dôjde k jej metodickému usmerneniu, zavedeniu jednotných postupov. Štát sa rozhodol pre zjednotenie v štýle centralizácie posudkovej činnosti pod orgány štátnej správy (súčasné ÚPSVaR), toto bude prakticky znamenať krok späť. Nárok občana na sociálnu službu bude posudzovať štátny orgán. Pri súčasnom systéme financovania sociálnych služieb je toto riešenie zo strany obcí neprijateľné.

Musíme konať

Jedným z tých, ktorí sa v minulosti dlhodobo venovali európskym štandardom a ich zosúladeniu so samosprávou na Slovensku bol dlhoročný starosta bratislavskej mestskej časti Petržalka, niekdajší predseda Bratislavského samosprávneho kraja aj poslanec parlamentu Vladimír Bajan. Podľa neho: „Začiatkom roka 1997 sme spolu so starostami Antonom Belešom (Záhorská Bystrica) a Bystríkom Hollým (Karlova Ves) vytvorili Chartu samosprávy 97 a boli jej prvými signatármi. Dospeli sme totiž k názoru, že napriek celkovému pozitívnemu vývoju v oblasti samosprávy do roku 1994 smerujú zásahy vládnej moci a legislatívy k obmedzovaniu jej právomocí, a tým aj práv občanov a demokracie. Rozsah a dosah týchto zásahov v nás vzbudzoval oprávnené obavy o ďalší vývoj miestnej samosprávy na Slovensku. To boli dôvody, ktoré nás viedli k požiadavke, aby predstavitelia Slovenskej republiky podpísali a ratifikovali Európsku chartu miestnej samosprávy, ktorú Rada Európy prijala 15. 10. 1985 v Štrasburgu. Znamenalo by to výrazné zmeny v prospech rozvoja miest a obcí na Slovensku, a tým aj k upevneniu základných občianskych práv a slobôd.

Možno na pripomenutie, Slovenská republika pristúpila k ratifikácii tejto Charty na dvakrát – prvýkrát na základe uznesenia vlády č. 97 z 3. 2. 1999, kde si vyhradila nepristúpiť k niektorých článkom vzhľadom na nepripravenosť slovenskej legislatívy. Žiaľ, do NR sa ratifikácia tohto záväzku dostala až v máji 2002 a prezident SR ju ratifikoval 12. 7. 2002 s účinnosťou od 1. novembra 2002. Medzičasom začala pôsobiť nová legislatíva – napr. vznik 8 samosprávnych krajov a presun kompetencií na nich – napr. sociálne a opatrovateľské služby, komunikácie II. a III. triedy, školstvo, kultúra, regionálne múzeá, polikliniky a podobne, čiže Slovensko sa stalo v roku 2004 decentralizovaným štátom. Mohli sme tlačiť na exekutívu, aby pristúpila k ďalším článkom charty, predovšetkým v oblasti stabilizácie financovania- viď materiál č. 2 a 2/1. Ku dnešnému dňu je stav taký, že Slovenská republika patrí ku krajinám Európy, ktoré pristúpili k Európskej charte miestnej samosprávy úplne, bez výhrad, ku všetkým článkom. Napríklad na rozdiel od Českej republiky, ktorá má k niektorým z častí charty stále výhrady a nepristúpila k nim. Takže z pohľadu legislatívy môžeme byť spokojní, na papieri to vyzerá všetko veľmi dobre, len – nefunguje to. Slovenská exekutíva v čoraz širšej miere porušuje články Európskej charty miestnej samosprávy. A to je aj dôvod, prečo sme dnes tu. Podotýkam, že pristúpenie k eurocharte je veľmi vážny záväzok SR, pretože táto charta a jej články majú prednosť pred našou legislatívou. Nejde len o to, že SR ratifikovala túto chartu, ide o to, že samotná podstata deľby verejnej správy na štátnu správu a samospráv jednoducho nefunguje. Prestávame byť partnermi a stávame sa prijímateľmi úloh bez finančného krytia. Rozhodnutia exekutívy musia byť konzultované so samosprávou, aby boli dopredu vyhodnotené všetky súvislosti a dopady tohto medzinárodného zázävku a to nefunguje. Dovolím si upozorniť najmä na to, že kľúčovým nástrojom na fungovanie efektívnej verejnej správy je PARTNERSTVO medzi samosprávou a orgánmi štátu. Len pri vzájomnom dialógu vieme upozorniť na dopady tej-ktorej legislatívy a prinášať reálne riešenia. Mestá a obce nie sú nejakou virtuálnou realitou, ide o dopady na ľudí a ich životné situácie. Cítime, že toto partnerstvo prestáva fungovať, ale neplačeme len pre partnerstvo ako také, ale voláme po návrate k dialógu, k spolupráci v prospech ľudí a ich každodenného života. Práve v tejto vypätej dobe, či už ide o pandémiu alebo konflikt na Ukrajine jeho dopady, infláciu atď. je absolútne nevyhnutné hľadať a realizovať spoločné rozhodnutia.“

ZMOS v tejto súvislosti prijíma konkrétne opatrenia. Požaduje predstavenie týchto zistení pani prezidentke aj predsedovi Ústavného súdu Slovenskej republike Zároveň iniciuje návštevu monitorovacej skupiny Rady Európy. Vo vzťahu k zahraničiu sa tejto téme mimoriadne venuje Maroš Sagan, starosta obce Cífer, ktorý ZMOS zastupuje v európskych štruktúrach. Podľa neho „zistenia na Slovensku sú mimoriadne vážne a tým, že sú kvantifikované a jasne pomenované rozpory, musíme konať.“ Naše zistenia už boli predložené na zasadnutí Monitorovacieho výboru Kongresu miestnych a regionálnych samospráv Rady Európy, tiež na jeho plenárnom zasadnutí. Zaslali sme list predsedovi Kongresu miestnych a regionálnych samospráv Rady Európy so žiadosťou o podporu pri dodržiavaní ustanovení Charty príslušnými orgánmi centrálnej vlády SR a urýchlením monitorovacej misie na dodržiavaní Charty miestnych a regionálnych samospráv v podmienkach SR ešte v tomto roku. Tento list má na vedomie veľvyslankyňa Stálej misie SR pri Rade Európy v Štrasburgu. Komparácia Európskej charty miestnej samosprávy bola predstavená aj na Stálej misii SR pri Rade Európy v Štrasburgu počas plenárneho stretnutia Kongresu, komparácia charty bola predstavená aj na online zasadnutí pracovnej skupiny CEMR pre správu vecí verejných.