Pri ódach na členstvo v Európskej únii aj v Rade Európy sme mlčky prešli európsku samosprávnu ústavu.
Buď zostala bokom preto, lebo stále nedoceňujeme jej význam, alebo upútanie pozornosti na tento dokument vytvorí polemiku o príkladoch je porušovania.
Zabúdame na európske štandardy
Slovensko pri vstupe do Európskej únie muselo vykročiť na cestu svojej štandardizácie. Netreba to však vnímať iba ako preklápanie legislatívy, ale aj ako rešpektovanie záväzkov. Jedným z nich bola aj ratifikácia a následné dodržiavanie Európskej charty miestnej samosprávy. O tom sa však akosi mlčí. Dokonca aj pri slávnostných spomienkových udalostiach. Aj to čosi naznačuje.
Európska charta miestnej samosprávy stanovuje pravidlá a vyjadruje hodnoty, na ktorých stojí samospráva. Pri pohľade na niektoré jej ustanovenia je zrejmé, že u nás je to skôr dokument do vitríny než pre legislatívnu prax.
Podľa tohto dokumentu, ktorý je pre Slovensko rovnako záväzný ako naša ústava, ústavné zákony a medzinárodné zmluvy „vo všeobecnosti správu verejných vecí vykonávajú prednostne tie orgány, ktoré sú k občanovi najbližšie. Priznanie kompetencie inému orgánu by malo zohľadňovať rozsah a charakter úlohy i požiadavky efektívnosti a hospodárnosti“. V praxi však neraz vidíme snahu o centralizáciu či zoštátnenie kompetencií, ktoré sú k občanovi najbližšie.
Z dokumentu tiež vyplýva, že „všetky záležitosti, ktoré sa priamo týkajú miestnych orgánov, sa v procese plánovania a rozhodovania, pokiaľ je to možné, včas a primerane s nimi prerokujú“. Bolo to tak pri zavedení celoplošnej zimnej údržby? Ako to bolo v prípade povinných materských škôl? Ani zvýšenie odpočítateľnej položky pre ľudí, ktoré spôsobilo výpadky v príjmoch samospráv, nebolo predmetom rokovania. Charta zostala vo vitríne.
Nezabúdajme, že práve v tomto, pre Slovensko záväznom dokumente je nasledovná garancia: „Finančné zdroje miestnych orgánov sú úmerné kompetenciám, ktoré im ukladá ústava alebo zákon.“ Ak si odmyslíme mnohé úlohy prenesené na samosprávu bez peňazí, nezabúdajme aj na to, že v prenesenom výkone je práve štát neplatič. Excelentný príklad porušenia Európskej charty miestnej samosprávy.
Ak hovoríme o najmenej rozvinutých okresoch, skúsme sa na ne pozrieť ako na prioritné okresy. Nejde však iba o zmenu uhla pohľadu, ale o nový prístup. Ten by mal napĺňať ďalšie ustanovenie charty: „Ochrana finančne slabších miestnych orgánov vyžaduje zavedenie postupov finančného vyrovnávania alebo zodpovedajúcich opatrení zameraných na korekciu dôsledkov nerovnomerného rozdelenia potenciálnych finančných zdrojov a finančných záväzkov, ktoré musia znášať. Takéto postupy alebo opatrenia neznižujú slobodu konania miestnych orgánov v rámci ich vlastnej kompetencie.“ Nielen že nemáme zavedený systém finančného vyrovnávania, ale dokonca od reformy verejnej správy, už 20 rokov, nemáme ani len zavedenú systematickú podporu medziobecnej spolupráce.
Obrovský cezhraničný potenciál
Súčasťou Európskej charty miestnej samosprávy je priznanie práva miestnych orgánov spolupracovať s miestnymi orgánmi v iných krajinách. Tu je však situácia iná. Právo sa stáva príležitosťou na spoluprácu, vzájomnú inšpiráciu a koordinovaný rozvoj.
Na Slovensku je 36 zo 79 okresov situovaných do prostredia prihraničia. Žije v nich 48 % obyvateľov. Je to pomerne veľká skupina ľudí, ktorú by bola chyba vnímať iba ako potenciálnych spotrebiteľov prihraničných nákupov.
Združenie miest a obcí Slovenska práve na reprezentatívnej vzorke prihraničných regiónov robilo prieskum, ktorý odkrýva výrazný potenciál. Jednak preto, lebo samospráva na Slovensku bola znovuobnovená v rovnakom období ako v krajinách V4, ale aj preto, že so susedmi nemáme takmer žiadnu jazykovú bariéru a sme kultúrne i hodnotovo identickí. Dokonca by sa dalo povedať, že v prihraničných regiónoch sú samosprávy odkázané na spoluprácu a nie na to, do akej miery sa budú spoliehať na centrálne vlády.
Takmer polovica spolupracuje
Zo spomínaného prieskumu vyplýva, že 49,5 % našich prihraničných samospráv spolupracuje so susedmi v okolitých štátoch. Presnejšie, s mestami a obcami v Čechách pravidelne spolupracuje 41,2 % našich prihraničných samospráv a ďalších 29,4 % udržiava sporadickú spoluprácu. Vo vzťahu k Poľsku je intenzívna spolupráca na úrovni 36,5 % a sporadická na úrovni 34,1 % prihraničných miest a obcí. Pravidelná spolupráca so samosprávami v Maďarsku je vyjadrená percentom na úrovni 42,4 bodu a sporadická predstavuje 23,7 %. Oveľa menšia spolupráca je s ukrajinským komunálom. Z ich mestami a obcami pravidelne spolupracuje 12,3 % a sporadicky 10,5 % našich miest a obcí. V prípade Rakúska intenzívna spolupráca dosahuje úroveň 4,1 % a sporadická predstavuje 10,2 %.
Oblasti spolupráce
V oblasti kultúry a športu pravidelne kooperuje 52,7 % a sporadicky 33,5 % prihraničných miest a obcí. Návštevy žiakov, športovcov a folklórnych súborov pravidelne zabezpečuje 50,8 % samospráv a sporadicky to robí 28,5 % miest a obcí. Starostovia a primátori v prihraničných samosprávach konštatovali, že sa tiež orientujú na výmenu skúseností. Presnejšie 36,9 % z nich sa venuje transferu know-how periodicky a 36,1 % sporadicky.
Je preto zrejmé, že aj prichádzajúce obdobie môže byť relatívne úspešne zvládnuté, ak sa bude potenciál cezhraničnej spolupráce ešte viac podporovať a rozširovať. A, samozrejme, Európska charta miestnej samosprávy bude súčasťou legislatívneho procesu, pretože nikto by si nemal želať, aby na Slovensku platili medzinárodné záväzky, ktoré sa porušujú. Tento prístup ubližuje samosprávam a nerobí nám dobrú vizitku v modernom administratívnom európskom priestore.
(článok bol publikovaný ako blog na pravda.sk)
